Kto je SZČO a čo je SZČ (samostatná zárobková činnosť)?

Čo je živnosť a čo je iná samostatná zárobková činnosť? Prinášame vysvetlenie kto je SZČO, kto je živnostník, vrátane príkladov povolaní a činnosti, ktoré nepatria medzi živnosti.

Čo je samostatná zárobková činnosť (SZČ)? 

Samostatná zárobková činnosť (SZČ) predstavuje súhrnné označenie pre viaceré zárobkové činnosti, ktorými sú napríklad:

  • prevádzkovanie živnosti (napr. kuriérska služba, ubytovacie služby, služby rýchleho občerstvenia, vydavateľská činnosť),
  • poľnohospodárska výroba vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, 
  • činnosť podľa osobitných predpisov – tzv. slobodné povolania (napr. daňové poradenstvo, audítorská činnosť, psychologická činnosť, advokátska činnosť),
  • dosahovanie zisku spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.), komplementármi komanditnej spoločnosti (k.s.)  alebo  spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.),
  • činnosť fyzickej osoby, ktorá vykonáva dočasné alebo podporované zamestnávanie.

Kto je samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO)?

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Napríklad je to fyzická osoba, ktorá:

  • prevádzkuje živnosť, teda podniká na základe živnostenského oprávnenia (napr. živnostník, ktorý poskytuje služby rýchleho občerstvenia, fotograf, kaderníčka),
  • vykonáva slobodné povolanie (napr. daňový poradca, notár, advokát),
  • vykonáva poľnohospodársku výrobu – tzv. samostatne hospodáriaci roľník.

SZČO teda nie je len fyzická osoba podnikajúca ako živnostník na základe živnostenského oprávnenia, ale aj osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov i osoba vykonávajúca poľnohospodársku výrobu.

Pojmy samostatne zárobkovo činná osoba alebo samostatná zárobková činnosť  používajú viaceré právne predpisy platné v SR. Napríklad zákon o službách zamestnanosti, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení či zákon o dani z príjmov. Na účely sociálneho a zdravotného poistenia je samostatne zárobkovo činná osoba jedným z platiteľov poistného. Na účely zákona o službách zamestnanosti je táto osoba jedným z viacerých možných typov účastníkov právneho vzťahu pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Na účely dane z príjmov je samostatná zárobková činnosť jednou z činností generujúcich príjmy, ktoré podliehajú dani.

V neposlednom rade pojem samostatne zárobkovo činná osoba používa aj zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý však súčasne rozlišuje aj pojem živnosť, ako jednu z foriem samostatnej zárobkovej činnosti. Zákon jednak definuje, čo je živnosťou, no na druhej strane tiež presne ustanovuje, čo živnosťou nie je.

Čo je živnosť a v čom sa líši od SZČ?

Živnosť je jedným z typov samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o podnikanie podľa živnostenského zákona. Ten bližšie definuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

To znamená, že o živnosti hovoríme vtedy, keď sú splnené všetky uvedené predpoklady. Sústavnosť je splnená, keď je určitá činnosť vykonávaná trvale alebo opakovane (napr. sezónny predaj). Samostatnosť predstavuje samostatné rozhodovanie živnostníka o jeho aktivitách a krokoch v podnikaní, pričom sa neriadi pokynmi inej osoby. Prevádzkovanie činnosti vo vlastnom mene je požiadavkou identifikácie živnostníka ako podnikateľa (pri podnikaní vystupuje pod vlastným menom a priezviskom, názvom). Prevádzkovanie činnosti na vlastnú zodpovednosť znamená, že živnostník sám zodpovedá za výsledky svojej podnikateľskej činnosti. Prevádzkovanie činnosti za účelom dosiahnutia zisku je podmienkou, v zmysle ktorej musí živnostník vykonávať činnosť s úmyslom docieliť peňažný príjem, bez ohľadu na to, či bude skutočne dosiahnutý.     

V SR môže byť prevádzkovaná niektorá z troch druhov živností:

  1. voľná (napr. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod alebo iným prevádzkovateľom živností - veľkoobchod, fotografické služby, administratívne služby),
  2. remeselná (napr. zlatníctvo a klenotníctvo, murárstvo, stolárstvo),
  3. viazaná (napr. prevádzkovanie cestovnej kancelárie, pohrebnej služby).

Živnosť je jednou zo samostatne zárobkových činností. Dá sa povedať, že samostatná zárobková činnosť je širší pojem a živnosť je jeho podmnožinou.

Kto je živnostník a kto SZČO?

Každý živnostník je SZČO, no nie každá SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) je živnostníkom.

Živnostník je samostatne zárobkovou činnou osobou (SZČO), konkrétnejšie ide o fyzickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť za podmienok ustanovených živnostenským zákonom, t. j. podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Okrem fyzickej osoby môže živnosť prevádzkovať aj právnická osoba (napr. s.r.o.), tá sa však neoznačuje ako živnostník. Fyzická osoba (živnostník) i právnická osoba, ktorá splní zákonné podmienky na prevádzkovanie živnosti sa všeobecne označuje za podnikateľa.

Prečítajte si tiež

Aby osoba mohla prevádzkovať živnosť, musí v prvom rade splniť všeobecné podmienky (dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť). Toto úplne stačí na prevádzkovanie voľnej živnosti. V prípade živnosti remeselnej a viazanej je navyše nutnosťou splnenie osobitných podmienok, a to preukázanie odbornej alebo inej spôsobilosti. Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká dňom ohlásenia.

Medzi SŽCO patria okrem živnostníkov aj osoby, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá nie je živnosťou.

Článok pokračuje pod reklamou

Čo nie je živnosťou?

Živnostenský zákon vymenúva celý rad činností, ktoré nie sú živnosťou. Napríklad je to činnosť pri výkone povolaní podľa osobitných predpisov - tzv. slobodné povolania, medzi ktoré možno zaradiť činnosť:

  • psychológov a zdravotníckych pracovníkov,
  • veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat,
  • advokátov, notárov, patentových zástupcov a súdnych exekútorov,
  • znalcov a tlmočníkov,
  • sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov, mediátorov,
  • autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov,
  • autorizovaných geodetov a kartografov,
  • reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia,
  • audítorov bezpečnosti pozemných komunikácií.

Tieto profesie neupravuje živnostenský zákon, ale regulujú ich osobitné predpisy - konkrétne špecifické zákony upravujúce výkon danej profesie. Teda nie sú živnosťou, ale sú inou formou samostatnej zárobkovej činnosti. Na ich výkon preto nie je potrebné živnostenské oprávnenie, spravidla je však nutné dosiahnutie požadovaného stupňa vzdelania, profesijné skúšky či minimálna doba odbornej praxe.

Živnosťou ďalej nie je ani:

  • činnosť športovca a športového odborníka,
  • prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov,
  • vykonávanie liečiteľskej činnosti,
  • prevádzkovanie hazardných hier,
  • vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov,
  • rozhlasové a televízne vysielanie,
  • poskytovanie poštových služieb a univerzálnej poštovej služby,
  • vykonávanie technických kontrol vozidiel,
  • vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel,
  • poskytovanie právnych služieb za odmenu,
  • výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení a iné.

Okrem uvedených činností, nie je živnosťou ani poľnohospodárska výroba vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, ktorú vykonávajú tzv. samostatne hospodáriaci roľníci. Ich právny status je upravený v osobitnom zákone č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Samostatne hospodáriaci roľník je samostatne zárobkovo činná osoba (podnikateľ), nie však živnostník. Vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Živnostník vs. iné SZČO

Viaceré právne predpisy, najmä týkajúce sa daní a odvodov, narábajú s pojmom samostatne zárobkovo činná osoba, nie s pojmom živnostník. To znamená, že nerozlišujú jednotlivé druhy SZČO, tak ako to naznačuje živnostenský zákon či zákon o službách zamestnanosti. Jednoducho povedané, na účely daní a odvodov sa nerozlišuje medzi živnostníkom a ďalšími SZČO.

Napríklad zákon o sociálnom poistení považuje za SZČO fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Zákon teda nehovorí konkrétne o živnostníkovi, ale všeobecne o SZČO.

Živnostník vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť pod identifikačným číslom (IČO), ktoré mu prideľuje Štatistický úrad SR na žiadosť živnostenského úradu. Tento údaj je povinnou náležitosťou osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Pri iných SZČO tiež platí, že tieto vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť pod prideleným IČO. Samostatne hospodáriacemu roľníkovi ho prideľuje Štatistický úrad SR na základe upovedomenia obce, do ktorej evidencie je zapísaný. Pri slobodných povolaniach je nutná registrácia na Štatistickom úrade SR, ktorý žiadateľovi udelí IČO. Výnimkou sú ale umelci,
t. j. fyzické osoby, ktoré používajú výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti (napr. spisovatelia, hudobníci, autori). To znamená, že nie pri každom slobodnom povolaní je nutné mať IČO (je však ponechaná možnosť oň požiadať).  

Čo sa týka daňového identifikačného čísla (DIČ), tak živnostník musí o jeho pridelenie požiadať miestne príslušného správcu dane (daňový úrad), rovnako tak musia urobiť aj všetky osoby vykonávajúce slobodné povolanie či samostatne hospodáriaci roľník. O registrácii vydá daňový úrad osvedčenie, v ktorom je DIČ uvedené. Pridelené DIČ sa musí uvádzať na všetkých vyhotovených dokladoch. 

Jednoducho povedané, kým živnostník a samostatne hospodáriaci roľník musí mať vždy IČO aj DIČ, osoby vykonávajúce slobodné povolanie musia mať vždy len DIČ (pri niektorých povolaniach sa totiž IČO nevyžaduje).    

Zhrnutie na záver

Pojem samostatná zárobková činnosť je širším pojmom než živnosť. Za samostatne zárobkovo činné osoby je možné okrem živnostníkov považovať aj ďalšie osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť samostatne, t. j. nie pre zamestnávateľa.  

SZČ – samostatná zárobková činnosť SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba
živnosť: • voľná, • remeselná, • viazaná. živnostník, napr.: • fotograf, • kaderníčka, • očný optik.
poľnohospodárska výroba samostatne hospodáriaci roľník
slobodné povolania advokát, notár, architekt

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Porovnanie živnosti a s. r. o. z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia v roku 2020 - príklad

Je z hľadiska daní a odvodov výhodnejšia v roku 2020 s.r.o. alebo živnosť? Porovnanie na praktickom príklade.

Živnosť alebo s. r. o. z hľadiska daní a odvodov v roku 2020

Je výhodnejšia v roku 2020 živnosť alebo s. r. o. z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia? Prehľad prinášame v článku.

Daňové priznanie SZČO (živnostníka) za rok 2019

Postup na vyplnenie daňového priznania SZČO (živnostníka) za rok 2019, ktorý uplatňuje preukázateľné výdavky vedené v daňovej evidencii a iné dôležité informácie.

SHR - samostatne hospodáriaci roľník

Kto je samostatne hospodáriacim roľníkom? Akú činnosť vykonáva a kde sa musí registrovať? Aké dani a odvody musí platiť? Odpoveď na tieto i ďalšie otázky sa dočítate v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky