Ako vypočítať daň z príjmov fyzických osôb za rok 2015

Zuzana Varmusová | 30.12.2015
Ako vypočítať daň z príjmov fyzických osôb za rok 2015

V nasledujúcom článku sa dozviete, ako vypočítať čiastkové základy dane podľa jednotlivých príjmov fyzickej osoby, celkový základ dane a daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2015.

Čím by mal daňovník začať, keď chce vypočítať svoju daň z príjmov za rok 2015? Prvým krokom je zistenie čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov, ktoré sú predmetom dane. Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) sa príjmy, ktoré sú predmetom dane, delia na:

  • príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona o dani z príjmov),
  • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (podľa § 6 zákona o dani z príjmov),
  • príjmy z kapitálového majetku (podľa § 7 zákona o dani z príjmov),
  • ostatné príjmy (podľa § 8 zákona o dani z príjmov).

Zistenie čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5)

Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa zistí jednoduchým vzorcom:

Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti = zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti - (poistné a príspevky platené zamestnancom + príspevky na povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu platené zamestnancom)

Medzi príjmy zo závislej činnosti patria napríklad:

  • príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu - mzda, plat, odmena poskytnutá zamestnancovi,
  • odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev - patria sem aj príjmy konateľov s.r.o., a.s.,
  • príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
  • vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil príjmy zo závislej činnosti v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach,
  • nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane - môže sem patriť napríklad výlet poskytnutý pre rodinu zamestnanca.

Čo všetko je príjmom zo závislej činnosti, čo nie je predmetom dane alebo čo je od dane oslobodené bližšie zistíte v § 5 zákona o dani z príjmov.

Zistenie čiastkového základu dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6)

Na zistenie čiastkového základu dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu je potrebné rozčleniť príjmy na aktívne príjmy a pasívne príjmy.

Aktívnymi príjmami sú:

  • príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1)
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2),

Medzi pasívne príjmy patria:

  • príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3) - ak nejde o príjmy zo závislej činnosti ani príjmy z podnikania,
  • príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4).

Viac o tom, ktoré príjmy patria medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu sa dozviete v § 6 zákona o dani z príjmov.

Rozčlenenie príjmov na aktívne a pasívne príjmy je dôležité z troch dôvodov:

  1. pri skupine aktívnych príjmov je možné použiť iný spôsob uplatňovania daňových výdavkov ako pri skupine pasívnych príjmov,
  2. čiastkový základ dane z aktívnych príjmov je možné znížiť o daňovú stratu,
  3. súčet čiastkového základu dane z aktívnych príjmov (§ 6 ods. 1 a 2) a čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5) je možné znížiť o nezdaniteľné časti základu dane.

Uplatňovanie paušálnych výdavkov alebo preukázateľne vynaložených daňových výdavkov

Daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu sa môže rozhodnúť, či bude počas zdaňovacieho obdobia uplatňovať:

  • preukázateľne vynaložené daňové výdavky,
  • paušálne výdavky.

Pri príjmoch z prenájmu (ktoré patria do skupiny pasívnych príjmov) musí daňovník uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky. O preukázateľne vynaložených daňových výdavkov môže daňovník viesť daňovú evidenciu, účtovať v podvojnom alebo jednoduchom účtovníctve.

Paušálne výdavky môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela a umeleckého výkonu, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, resp. ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ako vypočítať paušálne výdavky sa dozviete v článku Výpočet paušálnych výdavkov za rok 2015.

Daňovník musí v rámci jednej skupiny príjmov uplatňovať výdavky jednotným spôsobom, ale medzi skupinami môže uplatňovať výdavky rôznymi spôsobmi. Jednotlivé možnosti uplatňovania preukázateľne vynaložených alebo paušálnych výdavkov pri rozličných kombináciach príjmov podľa § 6 sa dozviete v článku Paušálne výdavky v roku 2015.

Odpočítanie daňovej straty od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov:

Od čiastkového základu dane z aktívnych príjmov, teda z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je možné odpočítať daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období za podmienok určených zákonom o dani z príjmov.

PoznámkaDaňová strata daňovníka - fyzickej osoby môže vzniknúť jedine z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre odpočet daňovej straty platí, že sa daňová strata predchádzajúcich zdaňovacích období môže odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Fyzická osoba - daňovník môže od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Viac o odpočte daňovej straty od 1.1.2014 sa dozviete v článkoch Odpočítavanie daňových strát od 1.1.2014 a Koľko období možno odpočítať daňovú stratu po 1.1.2014?

Okrem daňovej straty si môže daňovník od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Viac o tom, kto si môže uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, sa dozviete v článku Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od 1.1.2015.

Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu možno vypočítať nasledovne:

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov

Čiastkový základ dane z príjmov z podnikania

+ Čiastkový základ dane z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti

= Čiastkový základ dane z aktívnych príjmov

- odpočet daňovej straty

- odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj

= Upravený čiastkový základ dane z aktívnych príjmov

+ Čiastkový základ dane z príjmov z prenájmu

+ Čiastkový základ dane z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu

Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov

Zistenie čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku (§ 7)

Pri zisťovaní čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku je dôležité sledovať aj skutočnosť, či ide o príjmy zo zahraničia alebo zo Slovenskej republiky. Vyplýva to z toho, že niektoré príjmy z kapitálového majetku (napríklad úroky a ostatné výnosy z cenných papierov; úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporenia a z bežného účtu okrem úrokov na bežných účtoch používaných v súvislosti s dosahovaním aktívnych príjmov podľa § 6) plynúce zo zdrojov na Slovensku sa zdaňujú zrážkovou daňou.Príjmy zdaňované zrážkovou daňou sa považujú za daňovo vysporiadané, čo znamená, že tieto príjmy nevstupujú do čiastkového základu dane z kapitálového majetku.

Ak však vyššie uvedené príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, nemôžu sa vysporiadať zrážkovou daňou a musia sa zahrnúť do čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku.

Od príjmov z kapitálového majetku, ktoré vstupujú do čiastkového základu dane z príjmov, môže daňovník odpočítať iba výdavky na povinne platené poistné súvisiace s týmito príjmami.

Novelou zákona o dani z príjmov od 1.1.2016 budú príjmy z kapitálového majetku okrem príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou tvoriť osobitný základ dane z kapitálového majetku, ktorý bude zdaňovaný 19 %-nou sadzbou dane. Viac o osobitnom základe dane z kapitálového majetku od 1.1.2016 sa dozviete v článku 10 významných zmien v novele zákona o dani z príjmov od 1.1.2016 .

Zistenie čiastkového základu dane z ostatných príjmov (§ 8)

Čiastkový základ dane z ostatných príjmov sa vypočíta ako rozdiel ostatných príjmov a výdavkov súvisiacich s ostatnými príjmami.

Pri niektorých príjmoch, ktoré patria do skupiny ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov a pri príjme z prenájmu, je možné uplatniť oslobodenie 500 eur v súlade so zákonom stanovenými podmienkami.

Oslobodenie 500 eur je možné uplatniť pri príjmoch z:

pričom, ak sa pri týchto príjmoch uplatní oslobodenie, musia sa výdavky súvisiace s týmito príjmami zahrnúť do základu dane rovnakým pomerom, ako sa zahrnuli príjmy do základu dane.

Oslobodenie 500 eur je možné uplatniť aj pri príjmoch znížených o daňové výdavky z:

  • prevodu opcií,
  • prevodu cenných papierov,
  • prevodu účasti (podielu) na s.r.o., komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.

Ak by mal daňovník napríklad príjmy z príležitostných činností a z prenájmu, oslobodenie môže uplatniť maximálne vo výške 500 eur súhrnne. Nemôže si osobitne uplatniť oslobodenie 500 eur pri príjme z prenájmu a osobitne pri príjme z príležitostných činností (napr. z príležitostnej poľnohospodárskej výroby).

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2015

V súlade s § 11 zákona o dani z príjmov existujú 4 druhy nezdaniteľnej časti základu dane:

  • na daňovníka,
  • na manželku,
  • suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  • príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.

Najčastejšie uplatňovanou nezdaniteľnou časťou základu dane je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Jej výška sa odvíja od výšky súhrnu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z čiastkového základu dane z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka za zdaňovacie obdobie (na účely nasledujúceho výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane označíme súhrn týchto čiastkových základov dane ako “súhrnný základ dane”).

Ak je súhrnný základ dane nižší alebo rovný ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 3 803,33 eur ročne.

Ak je súhrnný základ dane vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2015 sa vypočíta vzorcom: 44,2x198,09 - 0,25x súhrnný základ dane.

Viac o nezdaniteľných častiach základu dane v roku 2015 sa dozviete v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2015 .

Výpočet základu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2015

Základ dane z príjmov fyzických osôb za rok 2015 sa vypočíta nasledovne:

Výpočet základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015

Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§5)

+ čiastkový základ dane z aktívnych príjmov (§6 ods. 1 a 2) po odpočítaní daňovej straty a odpočte nákladov (výdavkov) na výskum a vývoj

- súčet nezdaniteľných častí základu dane
= čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§5) a z aktívnych príjmov (§6 ods. 1 a 2) po odpočítaní nezdaniteľných častí základu dane

+ čiastkový základ dane z pasívnych príjmov (§6 ods. 3 a 4)

+ čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku (§7)

+ čiastkový základ dane z ostatných príjmov (§8)

= základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015

Ako vypočítať daň z príjmov fyzických osôb za rok 2015

Daň z príjmov fyzických osôb za rok 2015 sa vypočíta ako násobok základu dane a sadzby dane z príjmov fyzických osôb.

V súlade s § 15 zákona o dani z príjmov sa sadzba dane určí podľa sumy základu dane fyzickej osoby nasledovne:

  • sadzba dane je 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok platného životného minima (čo pre rok 2015 predstavuje sumu 35 022,31 eur),
  • sadzba dane je 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, teda z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 35 022,31 eur.

Týmto výpočtom sa vypočíta len daňová povinnosť, čo automaticky neznamená, že takúto daň bude musieť fyzická osoba zaplatiť.

Daňová povinnosť fyzickej osoby sa môže znížiť o daň uznanú na zápočet zaplatenú v zahraničí a o základy dane zo zdrojov v zahraničí vyňaté z daňovej povinnosti.

Ak má fyzická osoba nárok na daňový bonus za každé vyživované dieťa a tento nárok si počas zdaňovacieho obdobia neuplatňovala, jej daňová povinnosť sa zníži o daňový bonus, na ktorý má fyzická osoba nárok.

V prípade, že fyzická osoba počas zdaňovacieho obdobia platila preddavky na daň z príjmov, daňová povinnosť sa jej zníži aj o zaplatené preddavky na daň z príjmov.

Môže sa stať, že v konečnom dôsledku vznikne daňovníkovi z daňovej povinnosti po odpočítaní vyššie spomenutých súm daňový preplatok.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: