Elektromobilita na Slovensku v čase ropnej krízy

Ceny nafty menia rozhodovanie firiem, odrážajú sa na záujme o elektromobily. Ako sa vyvíja nabíjacia infraštruktúra na Slovensku, koľko stojí nabíjanie oproti tankovaniu a čo pred kúpou elektrického auta do firmy zvážiť?

Po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe vo februári 2026 sa stal trh s ropou neistým, ceny nafty vzrástli a napätie v Hormuzskom prielive na nálade nepridáva. Prirodzene tak rastie záujem o alternatívne pohony, najmä elektrickú energiu a elektromobily, a to z veľkej časti zo strany podnikateľov.

Ako sa vyvíja elektromobilita na Slovensku v porovnaní so zahraničím, ako sa zmenil stav nabíjacej infraštruktúry, aké sú náklady na nabíjanie oproti tankovaniu a na čo pred kúpou elektromobilu myslieť, približujeme v článku.

Vývoj elektromobility na Slovensku – rekordný marec 2026

Podľa dostupných dát na webe ministerstva vnútra bolo na Slovensku k 30.6.2025 evidovaných cez 2,7 milióna osobných áut. V prvom kvartáli 2025 pritom jazdilo na slovenských cestách viac ako 17 500 batériových elektromobilov (kategórie M1 a N1). Pre porovnanie, v prvom kvartáli 2026 len v kategórii M1 už ich celkový počet stúpol na vyše 27 000 osobných batériových elektromobilov (BEV), z toho sa v prvých troch mesiacoch tohto roka registrovalo viac ako 2 600 osobných BEV. „Medziročne celkové registrácie za rovnaké obdobia prvého štvrťroku narástli o vyše 40 %. Len v samotnom marci pribudlo na slovenských cestách celkom 981 osobných batériových elektromobilov (M1),“ informuje Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA).

Ako ďalej asociácia uvádza, veľmi silný rast registrácií je viditeľný v oblasti batériových elektrických dodávok (kategórie N1). Za prvé tri mesiace tohto roka ich na našich cestách pribudlo 287, pričom v rovnakom období roku 2025 ich bolo 113. Ide tak o medziročný nárast o 154 %. „Celková flotila batériových elektrických dodávok ku koncu marca predstavovala 1 840 vozidiel a čoraz výraznejšie sa presadzuje vo firemnej logistike či kuriérnych službách,“ uvádza SEVA a dodáva, že ide o dôležitý signál pre trh aj verejné politiky. „Elektrifikácia úžitkovej dopravy má totiž pozitívny vplyv z pohľadu prevádzkových nákladov firiem, ktoré majú vysoké denné nájazdy.“

Záujem o elektromobily zo strany firiem je zásadný

Práve podnikatelia sa podieľajú na väčšine registrácií elektromobilov. Podľa dát SEVA v prvom kvartáli 2026 pripadlo z 913 nových osobných BEV (kategórie M1) až 82 % na právnické osoby. Avšak, Slováci preferujú individuálny dovoz pred kúpou nových vozidiel priamo na Slovensku a obľúbené sú aj jazdené modely. Podľa Martina Jeleneka, dátového analytika SEVA, je dôležité, aby sekundárny trh sprístupnil elektromobilitu aj bežným domácnostiam. „Práve táto kombinácia – firemné flotily a následný sekundárny trh – bude rozhodovať o tom, ako rýchlo sa elektromobilita rozšíri aj mimo firiem,“ dodáva.

Čo sa týka veku individuálne dovážaných elektromobilov, podľa dát SEVA takmer polovicu tvorili v prvých troch mesiacoch tohto roka autá vo veku 3 až 5 rokov, pričom celkovo až 81 % individuálne dovezených BEV tvorili vozidlá mladšie ako 5 rokov. Podľa šéfa asociácie Patrika Križanského ide o vyvrátenie stereotypu, že na Slovensko prichádzajú len staré a problémové vozidlá. Práve pri elektromobiloch je to oproti „spaľovákom“ naopak. „Celkovo prestarnutá flotila na slovenských cestách sa takto vďaka relatívne novým elektrickým autám postupne omladzuje,“ vysvetľuje.

Elektromobilita v EÚ – preferované sú hybridy, predaje „spaľovákov“ klesli

V prvom štvrťroku 2026 vzrástol počet nových registrácií áut v Európskej únii o 4 %, pričom na tom mal najväčšiu zásluhu marec. Vyplýva to zo správy Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA). Rast eviduje aj v prípade BEV – na konci prvého kvartálu predstavovali 19,4 % podiel na trhu EÚ, čo je výrazný nárast oproti 15,2 % spred roka. Zaregistrovaných bolo 546 937 nových batériových elektrických áut. Vývoj na štyroch najväčších trhoch v EÚ, ktoré tvoria viac ako polovicu registrácií BEV, ukázal silný rast a v jednom prípade jemný pokles:

• Taliansko + 65,7 %;
• Francúzsko + 50,4 %;
• Nemecko + 41,3 %;
• Belgicko - 2,3 %.

Najviac preferovanou voľbou sú ale hybridno-elektrické autá, ktoré za prvý kvartál 2026 získali 38,6 % trhu. Medzitým kombinovaný trhový podiel benzínových a dieselových áut klesol na 30,3 % (38,2 % v rovnakom období 2025).

Na rast registrácií BEV upozornila aj SEVA, s odvolaním sa na obchodné združenie E-Mobility Europe a New Automotive. Podľa ich dát registrácie BEV na 15 sledovaných európskych trhoch (predstavujú vyše 80 % predajov vozidiel v Európe) v prvom kvartáli 2026 medziročne výrazne vzrástli, pričom počas samotného marca (po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe) predaje stúpli o 51 % a podiel elektromobilov na všetkých registráciách vozidiel dosiahol v ten mesiac 22 %.

Avšak, dáta ukazujú, že v registráciách BEV Slovensko dlhodobo zaostáva nielen za priemerom Európy, ale aj za našimi susedmi. Podiel osobných BEV na nových registráciách všetkých vozidiel kategórie M1 v marci 2026 u nás dosiahol 4,9 %, zatiaľ čo v susednom Česku 6,4 % a Poľsku 5,9 %.

Nabíjacia infraštruktúra napreduje, lokalít pribúda, nabíja sa rýchlejšie

So záujmom o elektrické vozidlá priamo súvisí aj vývoj nabíjacej infraštruktúry. Pri prechode na elektrický pohon totiž mnohí riešia práve možnosti a rýchlosť nabíjania. Nakoľko pri tankovaní auta sú vodiči zvyknutí doplniť nádrž za niekoľko minút a nájsť čerpaciu stanicu zväčša problém nie je, podobné očakávania majú aj od pohonu na elektrickú energiu. Hoci elektromobily majú výhodu domáceho nabíjania, nie každý takú možnosť má a využívať musí verejné nabíjačky. No podľa dostupných dát možno konštatovať, že aj táto oblasť napreduje.

Ako uvádza SEVA v detailnom analytickom pohľade na stav verejnej nabíjacej infraštruktúry na Slovensku k 31. marcu 2026, verejná infraštruktúra nerastie len z pohľadu počtu lokalít s nabíjacími stanicami či počtu nabíjacích bodov (poznámka redakcie: konektory, ktoré sa na nabíjacej stanici nachádzajú, zvyčajne býva jeden alebo dva kusy na jednej nabíjačke). Rastie tiež celkový výkon nabíjania. Od roku 2020 sa totiž zvýšil počet nabíjacích verejných bodov asi 4-násobne, no ich celkový výkon vzrástol až 7-násobne. „Najvýraznejší posun pritom nastal v segmente ultrarýchleho nabíjania, ktoré skracuje čas potrebný na dobitie vozidla a zásadne zvyšuje komfort najmä pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti,“ vysvetľuje asociácia na svojej webovej stránke. Počet verejných nabíjacích bodov s ultravýkonným nabíjaním (výkon + 350 kW) pritom stúpol od konca roka 2024 viac než 5-násobne (z 28 na 148 k 31.3.2026).

M. Jelenek zároveň uvádza: „Na mape už nepribúdajú len nové body, ale najmä výkonnejšie technológie. To je z pohľadu reálneho používania elektromobilov veľmi dôležité, pretože práve vyšší výkon rozhoduje o tom, či verejné nabíjanie funguje nielen ako doplnková služba, ale aj ako plnohodnotná súčasť komfortného cestovania.“

Ale pokiaľ ide o posun v možnostiach verejného nabíjania, v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2025 stúpol počet verejných nabíjacích bodov na 3 136 (medziročný rast + 24 %) a na území Slovenska sa ku koncu marca tohto roku nachádzalo 1 219 lokalít s nabíjacou stanicou (medziročný rast + 22 %).

Zároveň sa mení situácia s rozmiestnením verejných nabíjačiek. Už neplatí, že by sa nabíjacia infraštruktúra sústreďovala najmä na západe Slovenska. Ako informuje SEVA, pri pomere medzi počtom osobných BEV na cestách a počtom verejných nabíjacích bodov je na tom najlepšie Prešovský kraj. „Na 2 270 osobných batériových elektromobilov tam pripadá 388 verejných nabíjacích bodov, teda len 5,85 elektromobilu na 1 bod. Pre porovnanie, celoslovenský priemer je 8,64 elektromobilu na 1 verejný bod,“ uvádza asociácia. Naopak, v Bratislavskom kraji rastie počet BEV, a teda aj tlak na infraštruktúru. Aktuálne tam pripadá 803 nabíjacích bodov na asi 9 660 elektromobilov. To znamená 12 elektrických áut na 1 bod.

Navyše, z analýzy SEVA vyplýva, že v niektorých častiach Slovenska dominuje výkonné nabíjanie, vhodné aj na medzimestské nabíjanie. Napríklad v Zlatých Moravciach je 23 z 31 bodov rýchle a ultrarýchle nabíjanie (74,2 %), v okrese Zvolen je to 47 z 83 bodov. Podľa P. Križanského, ak má región vysoký podiel DC bodov, znamená to vyššiu pripravenosť na tranzit, služobné cesty či intenzívne každodenné využitie.

Čo firmám ponúkajú elektromobily (nielen) v čase ropnej krízy?

Pri „presedlaní“ na elektrické vozidlá vo firmách hrá svoju rolu viacero faktorov. V prvom rade si treba uvedomiť, že na trhu nie je dokonalý model so všestranným využitím. Preto je dôležité jasne určiť, na čo bude auto využívané a čo sa od elektromobilu očakáva. Pred kúpou je vhodné objektívne zvážiť, koľko kilometrov denne sa na aute najazdí, za aký čas a v akých intervaloch – či sa budú jazdiť dlhé vzdialenosti s menším počtom kratších zastávok, alebo dlhšie úseky, no s dlhšie trvajúcim občasným státím, prípadne či pôjde o jazdy najmä po meste a okolí, teda krátke trasy. Podstatné je tiež, či sa jazdí medzi prevádzkami, depami, miestami vybavenými nabíjačkami alebo či si môže podnikateľ nainštalovať nabíjačku do pobočiek svojej firmy v rôznych mestách (prípadne, či vie nabíjať doma ).

Ak si chce podnikateľ obstarať elektromobil na dlhšie trasy, všímať by si mal predovšetkým deklarovaný WLTP dojazd. Podstatný je tiež výkon/čas nabíjania. Pri vozidlách na kratšie trasy či do mesta môže postačovať elektromobil s bežným dojazdom (do 300 km) a dostupných možností je v tomto prípade výrazne viac. Ďalšie podrobnosti o podstatných faktoroch rozhodovania približujeme v článku Najlepší elektromobil do firmy: podľa čoho si vybrať?

Jedným z neopomenuteľných faktorov, ktoré môžu (de)motivovať ku kúpe elektrického auta, je cena týchto vozidiel. Dlhodobo panuje všeobecný názor, že elektromobily sú drahé. Avšak, treba si uvedomiť, že ich cena je ovplyvňovaná jednak ekonomickými vplyvmi, ako inflácia či vojnové konflikty, a svoju rolu tiež zohrávajú náklady na vývoj nových technológií, motorov či akumulátorov, alebo náklady na suroviny pre batérie.

Zároveň, miera opotrebenia batérie nie je ani po rokoch používania tak zásadná, aby nebolo pre fyzickú osobu či podnikateľa lákavé siahnuť po ojazdenom elektromobile z bazáru. Na trhu sú dokonca také modely, ktorých cena podľa analýzy spoločnosti Carvago, v poslednej dobe prudko klesá. Elektrické vozidlá sa tak vo viacerých prípadoch stávajú lacnejšie ako „spaľováky“. Dôvodom je rýchly technologický pokrok a obmedzený dopyt na sekundárnom trhu. Ako sa uvádza na stránke spoločnosti, vývoj elektrických vozidiel zásadne napreduje, v dôsledku čoho existujúce modely rýchlejšie technicky zastarávajú - to sa odráža na ich hodnote. Ako príklad Carvago uvádza model Hyundai Kona, ktorej hodnota v prípade „spaľováku“ klesla len o 26 % v priebehu troch rokov, pri elektrickej verzii je to strata až o 52 %. Dnes je tak možné kúpiť toto vozidlo za necelých 19-tisíc eur, zatiaľ čo spaľovacia verzia môže stáť aj cez 21-tisíc eur.

Napokon ale možno rátať s tým, že investícia do elektromobilu sa môže podnikateľovi vrátiť v podobe nízkych prevádzkových nákladov. Oproti autám s tradičným spaľovacím motorom potrebujú menej energie na prejdenie rovnakej vzdialenosti a vďaka vyššej efektivite môžu byť náklady na jazdu násobne nižšie. BEV obsahujú zásadne menej pohyblivých častí (napr. nemusia mať alternátor alebo majú jednoduchšiu prevodovku), majú nižšie servisné náklady – nie je potrebná výmena oleja a menej častá je údržba bŕzd. Taktiež vedia ponúknuť lepšie jazdné vlastnosti (lepšie zrýchlenie, plynulejšia jazda). A v neposlednom rade môže byť v čase rastúcich cien nafty a neistého trhu s ropou výhodnejšie a spoľahlivejšie jazdiť na elektrinu.

Cena elektriny vs benzínu a nafty – január až marec 2026

Ak sa pozrieme na dáta Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), priemerné ceny pohonných látok v SR sa vyvíjali v prvých troch mesiacoch tohto roka nasledovne:

Pre lepšie porovnanie, ak by sme brali do úvahy, že spaľovacie auto má priemernú spotrebu napríklad 6,5 litra na 100 km, v marci 2026 by vodiča stálo prejdenie 100 km podľa priemerných cien ŠÚ SR

• asi 9,95 eura (klasický benzín 95);
• asi 10,19 eura (nafta).

No a ak by sme hovorili o porovnateľnom elektromobile, ktorý má spotrebu približne 17 kWh na 100 km, išlo by podľa priemernej ceny ŠÚ SR

• o sumu 11,73 eura pri ultrarýchlom nabíjaní,
• o sumu 9,35 eura pri nabíjaní bežným rýchlym (DC) nabíjaním,
• o sumu 6,97 pri stredne rýchlom (AC) nabíjaní,
• a len 2,94 eura pri stredne rýchlom (AC) domácom nabíjaní.

Samozrejme, je potrebné brať do úvahy mnohé premenné, ceny nafty a benzínu sa neustále hýbu. Rovnako, ceny nabíjania na verejných nabíjačkách závisia od cenníka poskytovateľa či od predplateného balíka a sumy za nabíjanie môžu byť aj zásadne nižšie (napríklad za istých podmienok možno nabiť aj za 0,23 eura/1 kWh pri AC nabíjaní a približne od 0,30 eura/1 kWh pri DC nabíjaní). Niekedy o finálnej cene nabíjania rozhoduje aj spôsob platby alebo registrácia u prevádzkovateľa nabíjacej stanice.

Zároveň si je potrebné uvedomiť, že DC nabíjanie je síce drahšie, no poskytuje väčší výkon, teda rýchlejšie nabitie auta – pri niektorých modeloch aj v priebehu desiatok minút. To je veľmi dobre využiteľné napríklad pri rýchlom nákupe, pauze na WC či krátkom obchodnom stretnutí. Naopak, pomalšie, no lacnejšie nabíjanie, je dobre využiteľné pri dlhšom pobyte v reštaurácii, v hoteli či pri nabíjaní v noci.