Zdaňovanie rekreačných poukazov (príspevkov na rekreáciu)

Ako je to s príspevkami na rekreáciu (rekreačnými poukazmi) z hľadiska dane z príjmov, sociálneho a zdravotného poistenia z pohľadu zamestnanca a z pohľadu zamestnávateľa?

Príspevky na rekreáciu, z ktorých jednou formou môžu byť aj rekreačné poukazy, upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Zamestnávateľ zamestnancovi prispieva na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur ročne. Zvyšných 45 % z oprávnených výdavkov na rekreáciu si je povinný uhradiť sám zamestnanec. Znamená to, že hodnota rekreácie, na ktorú je zamestnávateľ povinný prispieť zamestnancovi, je 500 eur ročne (55 % z 500 eur je 275 eur). Podrobné informácie o príspevkoch na rekreáciu nájdete v článku Rekreačné poukazy pre zamestnancov od roku 2019. V tomto článku sa budeme venovať rekreačným poukazom z hľadiska dane z príjmov, sociálneho poistenia a zdravotného poistenia a to u zamestnanca, zamestnávateľa a aj SZČO.

Príspevky na rekreáciu (rekreačné poukazy) a daň z príjmov u zamestnanca

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) nepeňažnými príjmom zamestnanca zo závislej činnosti. Tento príjem zamestnanca v podobe 55 % príspevku zamestnávateľa na rekreáciu však nie je zdaniteľným príjmom.

Z príspevkov na rekreáciu zamestnanec daň z príjmov neplatí.

Suma príspevku na rekreáciu je z pohľadu zamestnanca od dane z príjmov oslobodená (§ 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov)). Znamená to, že z príjmu v podobe príspevku na rekreáciu, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, zamestnanec neplatí žiadnu daň z príjmov. K príspevkom na rekreáciu sa teda z hľadiska dane z príjmov zamestnanca pristupuje rovnako ako k príspevkom na stravovanie.

Viac účtovných informácií o príspevkoch na rekreáciu a rekreačných poukazoch nájdete v článku Rekreačné poukazy – tabuľka pre účtovníka

Príspevky na rekreáciu (rekreačné poukazy) a daňové výdavky zamestnávateľa

Dôležité je pozrieť sa aj na to, ako sa z hľadiska daňových výdavkov posudzujú príspevky zamestnávateľa na rekreáciu zamestnancov. Príspevky na rekreáciu zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa len vtedy, ak sú poskytované za podmienok ustanovených Zákonníkom práce (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov)).

Daňovým výdavkom zamestnávateľa je len zákonný 55 % príspevok na rekreáciu.

Zákonník práce hovorí o tom, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Z toho vyplýva, že daňovým výdavkov zamestnávateľa je len 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu zamestnanca a zároveň za kalendárny rok najviac v sume 275 eur. Ak bude zamestnávateľ v súlade so svojou sociálnou politikou prispievať zamestnancovi na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce (viac ako 55 % z nákladov a viac ako 275 ročne), tieto jeho príspevky na rekreáciu už nebudú považované za daňový výdavok. Znovu je tu teda možné nájsť veľkú podobnosť príspevkov na rekreáciu s príspevkami na stravovanie.

Kedy môžu byť aj príspevky na rekreáciu nad 55 % daňovým výdavkom

Existuje však jeden spôsob, na základe ktorého môže zamestnávateľ príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované nad rámec Zákonníka práce dostať do daňových výdavkov – cez sociálny fond. Podľa zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom zamestnávateľa aj povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ďalší prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom fonde“). Na základe novely zákona o sociálnom fonde možno s účinnosťou od roku 2019 použiť prostriedky sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. 

Ak použijete sociálny fond na príspevok na rekreáciu nad 55 %, je to váš daňový výdavok.

Ak teda zamestnávateľ na príspevky na rekreáciu zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce použije prostriedky zo sociálneho fondu, nepriamo sú cez tvorbu sociálneho fondu aj tieto príspevky na rekreáciu jeho daňovým výdavkom. Z pohľadu zamestnancov ani tieto príspevky zamestnávateľa zo sociálneho fondu vo výške presahujúcej 55 % nákladov na rekreáciu (resp. presahujúcej 275 eur ročne) nebudú predmetom dane z príjmov.

Príspevky na rekreáciu a sociálne poistenie a zdravotné poistenie

Príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytnutý zamestnávateľom je príjmom oslobodeným od dane z príjmov. Z tohto dôvodu príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnávateľom nie vymeriavacím základnom na účely sociálneho poistenia a ani na účely zdravotného poistenia. Znamená to, že z príspevkov na rekreáciu ako nepeňažných príjmov neplatí žiadne sociálne poistenie a zdravotné poistenie ani zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ.

Článok pokračuje pod reklamou

Príspevky na rekreáciu ako daňový výdavok pre SZČO

Pri zavádzaní príspevkov na rekreáciu sa myslelo aj na samostatne zárobkovo činné osoby. Pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sú výdavky (resp. náklady) na rekreáciu tiež daňovým výdavkom v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa Zákonníka práce. Znamená to, že do daňových výdavkov si môže aj SZČO uplatniť sumu 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, avšak maximálne vo výške 275 eur za kalendárny rok.

Aj SZČO si môže v daňových výdavkoch uplatniť príspevky na rekreáciu vo výške 275 eur.

Zákon o dani z príjmov však ustanovuje, že výdavky na rekreáciu si môžu uplatniť do daňových výdavkov len tie SZČO, ktoré vykonávajú túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov a len vtedy, ak im nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa v súvislosti so zamestnaním (ak sú zároveň aj zamestnancami). Tieto pravidlá samozrejme platia na rekreáciu, ktorej sa zúčastňuje samotná SZČO (napríklad samotný živnostník). Ak je SZČO súčasne aj zamestnávateľom, vzťahujú sa na ním uhrádzané príspevky na rekreáciu jeho zamestnancov vyššie popísané pravidlá ako na všetkých zamestnávateľov.

Je obchodovanie s rekreačnými poukazmi z právneho hľadiska v poriadku?

Na jednom inzertnom portáli na Slovensku sa už objavil inzerát, v ktorom chcel záujemca kúpiť rekreačné poukazy. Je celkom pravdepodobné, že postupom času sa takýchto inzerátov objaví viacero. Rekreačný poukaz sa používa podobne ako platobná karta. Je dobitý určitým kreditom a je možné ním uhradiť oprávnené výdavky spojené s rekreáciou. Keďže rekreačný preukaz môže mať hodnotu 500 eur, z ktorej zamestnávateľ naň prispeje sumou 275 eur (55 % hodnoty) a zamestnanec naň prispeje sumou 225 eur (45 % hodnoty), stáva sa z neho pre zamestnanca obchodovateľný artikel. Ak by zamestnanec predal rekreačný poukaz v hodnote 500 eur napríklad za 350 eur, získal by na ňom 125 eur. Je však obchodovanie s rekreačnými poukazmi z právneho hľadiska v poriadku?

Prečítajte si tiež

Podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov sa rekreačný poukaz vydáva pre konkrétnu fyzickú osobu a je neprenosný. Znamená to, že rekreačný poukaz môže využiť jedine ten zamestnanec, ktorému bol jeho zamestnávateľom vydaný. Žiadna iná osoba nie je oprávnená využívať cudzí rekreačný poukaz. Okrem toho rekreačný poukaz obsahuje a meno a priezvisko zamestnanca, ktorému bol vydaný. Príslušné rekreačné zariadenie, v ktorom budete platiť rekreačným poukazom, je oprávnené vás vyzvať na overenie vašej totožnosti. V prípade, že je na rekreačnom poukaze uvedené meno (napríklad ženské), z ktorého jasne vyplýva, že je iného pohlavia než platiaca osoba (napríklad muž), je pre rekreačné zariadenie porušenie predpisov evidentné. Neoprávnené použitie rekreačného poukazu inou osobou, než je zamestnanec, ktorému bol vystavený, môže mať dohru aj na pôde zamestnávateľa. Zamestnanca to môže stáť aj pracovné miesto.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Daňové výdavky po zaplatení v roku 2019 a zmeny od roku 2020

Ktoré výdavky budú pri podávaní daňového priznania za rok 2019 daňovo uznateľné až po zaplatení? Aké zmeny budú platiť pre daňové výdavky po zaplatení v budúcom roku?

Zdaňovanie a oslobodenie predaja obchodného podielu u fyzickej a právnickej osoby

V prípade predaja obchodného podielu je potrebné rozlišovať, či obchodný podiel predáva fyzická alebo právnická osoba. Ako predaj zdaniť a aké sú možnosti oslobodenia?

Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby

Čo je daňová rezidencia a prečo sa ňou zaoberať? Kedy je podnikateľ daňovým rezidentom na Slovensku a kedy v zahraničí? Ako vzniká konflikt daňovej rezidencie a akým spôsobom sa v tom prípade postupuje?

Mzdové daňové dokumenty aj elektronicky od roku 2020

Od roku 2020 bude medzi zamestnancom a zamestnávateľom umožnené zasielanie niektorých mzdových dokumentov elektronicky. Vyhlásenie na zdanenie príjmov už nebude treba každoročne podpisovať.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky