Ktoré dokumenty (ne)môžu byť iba v elektronickej podobe, ako ich archivovať a ako predísť problémom pri daňovej kontrole? Kľúčové aspekty elektronického účtovníctva priblížila daňová poradkyňa Alica Fisterová.
Rýchly technologický pokrok a potreba zefektívňovať firemné procesy privádzajú podnikateľov k častejšiemu využívaniu elektronických riešení aj v administratíve. Kým ešte pred niekoľkými rokmi bolo vedenie účtovníctva prevažne späté s papierovou dokumentáciou, dnes podnikatelia čoraz častejšie siahajú po digitalizácii dokladov či dokumentov a elektronickej archivácii.
Čo o bezpapierovej kancelárii hovorí legislatíva? Ktoré dokumenty ešte stále musia mať svoju papierovú „dvojičku“ a čo musia doklady spĺňať? Ako správne uchovávať elektronické dokumenty a čo musia podnikatelia dodržať, aby ich dokumentácia obstála pri daňovej kontrole? V rozhovore pre Podnikajte.sk priblížila Alica Fisterová zo spoločnosti Atach, ktorá je aj členkou Slovenskej komory daňových poradcov.
Legislatívne aspekty bezpapierového účtovníctva
Ako legislatíva upravuje vedenie účtovníctva v elektronickej podobe?
Vedenie účtovníctva v elektronickej podobe je na Slovensku upravené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý určuje základné podmienky. Medzi ďalšie predpisy upravujúce túto oblasť patrí aj:
- zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
- zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach,
- zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente.
V roku 2025 bola taktiež schválená a prijatá smernica Rady (EÚ) 2025/516, známa ako ViDA (Vat in the digital Age), ktorá upravuje digitalizáciu, zavedenie jednotnej e-fakturácie a oznamovacích povinností v celej EÚ. V rámci Únie upravuje elektronické služby aj Nariadenie eIDAS EÚ č. 910/2014.
Čo hovorí slovenská legislatíva o vyslovene bezpapierovom účtovníctve?
Nevyžaduje čisto papierovú formu účtovných dokladov, ak sú splnené podmienky na ich elektronickú evidenciu. Bezpapierové účtovníctvo je teda plne prípustné, ak:
- sú doklady vierohodné – je jasné, kto ich vystavil a sú autentické;
- je obsah dokladov nemenný – nesmie byť možné ich dodatočne upravovať bez zanechania stopy;
- sú doklady čitateľné počas celej doby archivácie – spravidla 10 rokov.
Je zákonom stanovený konkrétny softvér či formát elektronického účtovníctva?
Nie, ale legislatíva kladie dôraz na bezpečnosť, dostupnosť, nemennosť a preukaznosť. V praxi to znamená, že podnikateľ môže viesť účtovníctvo výhradne elektronicky, ak má:
- internú smernicu upravujúcu elektronické účtovníctvo;
- dôveryhodný systém archivácie;
- zabezpečené zálohovanie a ochranu pred stratou dát.
Medzi odporúčané formáty patrí napr. PDF/A, XML alebo formáty s elektronickým podpisom .asice alebo .xzep.
Môže byť teda elektronický doklad považovaný za rovnocenný s papierovým originálom?
Pri splnení zákonných podmienok nie je rozdiel medzi elektronickým a papierovým dokumentom. Zákon o účtovníctve danú problematiku upravuje v § 32, ktorý kladie dôraz na preukázateľnosť v nadväznosti na § 33, ktorý upravuje spôsob, akým má byť prenos dokladu z papierovej formy do digitálnej formy uskutočnený. Pri skenovaní účtovného dokladu musí vzniknúť záznam, ktorý je úplný, obsahovo aj vizuálne zhodný s pôvodným dokladom, čitateľný v celom rozsahu a s neporušeným obsahom – nesmie byť dodatočne upravovaný bez zanechania stopy o zmene. Zároveň musí byť možné jednoznačne preukázať časové zaradenie dokladu do účtovného obdobia.
Ktoré elektronické dokumenty je ešte stále nutné mať aj v papierovej forme (v origináli)?
V slovenskej praxi je stále potrebné mať pri niektorých právnych úkonoch listinnú formu dokumentu. Patrí k nim notárska zápisnica, zmluvy vyžadujúce úradne overený podpis listiny, ktoré sú predmetom súdneho konania, ale aj pracovnoprávne dokumenty, ktoré nie sú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ďalej sú to doklady o hotovostných platbách, ak nie sú elektronicky autorizované (podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou). Výnimkou nie sú ani dokumenty, ktoré slúžia ako podklad pre účtovné alebo daňové konanie (patria tu napr. notárske zápisnice s osvedčením podpisov, listy vlastníctva, doklady o vzdelaní, ak bol účtovný doklad prvotne vystavený v papierovej forme a podobne), ak ich forma či obsah nezodpovedá požiadavkám zákona.
Líšia sa povinnosti súvisiace s elektronizáciou účtovníctva pri platiteľovi DPH a neplatiteľovi DPH?
Z pohľadu elektronizácie účtovníctva sú požiadavky rovnaké pre všetky účtovné jednotky bez ohľadu na vzťah k DPH. Rozdiely však vznikajú v type a rozsahu dokladov, ktoré je potrebné spracúvať podľa jednotlivých zákonov. Zákon o dani z pridanej hodnoty umožňuje dohodu medzi dodávateľom a odberateľom, že faktúry budú zasielané elektronicky.
Čo v prípade firmy so zamestnancami oproti takej, ktorá zamestnancov nemá?
V prípade spoločnosti, ktorá má zamestnancov, je situácia komplikovanejšia. Firma musí viesť mzdovú agendu, evidenciu dochádzky, zmluvy, výplatné pásky, súčasne musí zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa GDPR. V súčasnej dobe ešte nemajú všetci kvalifikovaný elektronický podpis, čo vyžaduje aj listinnú formu dokumentácie.
Čo sú z hľadiska legislatívy v oblasti digitalizácie „deliace čiary“ medzi firmami?
Podľa môjho názoru nie sú deliace čiary medzi firmami z hľadiska legislatívy v prípade formy vedenia dokumentácie. Rozdiely však vznikajú v praxi, nakoľko každá firma vyžaduje iné formy zabezpečenia zákonných povinností. Pre malé spoločnosti môže byť digitalizácia ešte stále nákladná. Pre veľké firmy považujem digitalizáciu za nevyhnutnú súčasť fungovania.
Používame dva pojmy: „digitalizované dokumenty“ a „elektronické dokumenty“. V čom je rozdiel?
Rozdiel spočíva v pôvode dokumentu a v jeho právnej sile. Digitalizovaný dokument vzniká konverziou papierovej formy do elektronickej (napr. skenovaním), zatiaľ čo elektronický dokument je vytvorený priamo v elektronickej forme.
Ako sa líšia podmienky pre uznateľnosť digitalizovaného a elektronického dokladu podľa zákona o účtovníctve?
Pre oba typy dokladov platia rovnaké podmienky – obe formy dokladov musia spĺňať zákonné náležitosti stanovené v zákone o účtovníctve, ako je:
- slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
- obsah účtovného prípadu a označenie účastníkov,
- peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
- dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
- dátum uskutočnenia účtovného prípadu a
- záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad.
Okrem toho musí byť zabezpečená preukázateľná archivácia dokladu po dobu stanovenej zákonom, a to v podobe, ktorá umožňuje jeho bezproblémové vyhľadanie, preukázanie pravosti a čitateľnosti aj po uplynutí niekoľkých rokov.
Správna archivácia je kľúčová: ako postupovať?
Ako má účtovná jednotka archivovať účtovné doklady doručené v elektronickej forme?
Ak účtovná jednotka obdrží doklad v elektronickej podobe (napr. e-mailom ako PDF), je povinná archivovať práve túto formu – teda originál, v ktorom bol doklad doručený. Vytlačená papierová verzia slúži len ako pracovná pomôcka, nie ako originál účtovného dokladu. V prípade daňovej kontroly je potrebné predložiť pôvodnú elektronickú podobu, pretože tá predstavuje originál dokladu.
Spomínali ste, že doba archivácie je spravidla 10 rokov. Líšia sa lehoty na uchovávanie elektronických účtovných dokladov od lehôt v prípade papierových dokumentov?
Bez ohľadu na formu vedenia účtovníctva, sú lehoty na archiváciu dokumentácie rovnaké - 10 rokov od konca účtovného obdobia, ktorého sa týkajú. Túto lehotu upravuje zákon o účtovníctve aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Čo sa však líši, je náročnosť uchovávania dokumentácie, nakoľko počas celej archivačnej doby musia byť dokumenty čitateľné, nemenné, chránené pred poškodením, stratou alebo živelnými udalosťami.
Aké požiadavky sa kladú na bezpečné uchovávanie elektronických dokumentov?
Pri digitalizovanom účtovníctve je potrebné klásť dôraz na to, aby bola účtovná dokumentácia chránená pred stratou, znehodnotením alebo neoprávneným zásahom.
Vyžaduje to pravidelné zálohovanie, aj na viacerých miestach, vytvorenie prístupových práv len pre oprávnené osoby, zabezpečenie informácii o osobách, ktoré s dokumentmi manipulovali a dôležité je zabezpečiť nemennosť dokumentácie.
V súvislosti so zálohovaním - na čo dať pozor pri výbere dodávateľa cloudového úložiska?
Dôležité je zohľadniť nielen technické parametre, ale aj legislatívne a bezpečnostné požiadavky. Úložisko by malo poskytovať vysokú úroveň bezpečnosti, najmä šifrovanie dát počas prenosu aj pri samotnom uložení. Overiť sa oplatí aj to, či má poskytovateľ relevantné certifikáty, ako napríklad ISO 27001 alebo SOC 2. Rovnako dôležitá je dostupnosť, spoľahlivosť a nepretržitý prístup k službe 24/7.
Firmy by mali myslieť aj na správu prístupov a auditnú stopu. Riešenie musí umožňovať nastavenie prístupových práv pre jednotlivých používateľov a zaznamenať, kto a kedy s dokumentom pracoval. Dôležitá je aj kompatibilita s účtovným alebo ERP systémom a podpora archivačných formátov, ako je PDF/A.
Na čo myslieť, ak ide o server v krajine mimo EÚ?
Ak sa podnikateľ rozhodne pre úložisko so serverom mimo Európskej únie, musí počítať s prísnejšími pravidlami. Prenos osobných údajov do tretích krajín podlieha GDPR a je možný len vtedy, ak Európska komisia uznala danú krajinu za bezpečnú, alebo ak sa využijú právne mechanizmy, ako sú štandardné zmluvné doložky (SCC). Rizikom je aj jurisdikcia – dáta môžu podliehať zákonom krajiny, kde je server umiestnený, čo môže znamenať povinnosť sprístupniť ich tamojším orgánom. Úložiská v rámci EÚ automaticky spadajú pod európske právo, čo znižuje riziká a zjednodušuje kontrolu. Pri úložiskách mimo EÚ je potrebné preukazovať dodatočné záruky a zabezpečenia, čo môže byť administratívne aj právne náročnejšie.
Z praktického hľadiska je preto vhodné uprednostniť európske cloudové úložiská. Ak sa firma rozhodne pre riešenie mimo EÚ, mala by mať jasne definované právne základy prenosu dát, dôsledne nastavené zmluvné podmienky a zabezpečené technické opatrenia, ako je šifrovanie a kontrola prístupov. V interných smerniciach by malo byť zároveň presne uvedené, kde sa dáta nachádzajú a akým spôsobom sú chránené.
Daňová kontrola a elektronické účtovníctvo: pravidlá, riziká, povinnosti
Ako sa v praxi na elektronické doklady pozerá finančná správa?
Finančná správa akceptuje elektronické dokumenty, ak spĺňajú zákonné podmienky vierohodnosti, nemennosti a čitateľnosti. Už v súčasnej dobe pri daňovej kontrole, finančná správa umožňuje elektronické podávanie dokumentov cez portál FS. Pri podávaní dokumentov je elektronická komunikácia autorizovaná cez eID alebo kvalifikovaný elektronický podpis.
A čo v prípade digitalizovaných dokladov?
Digitalizované doklady sú akceptované, ak sú verné originálu a spoločnosť vie preukázať ich nemennosť. Spochybnené môžu byť doklady bez jednoznačného pôvodu, bločky z registračných pokladníc a podobne.
Čo musia takéto doklady spĺňať, aby obstáli pri daňovej kontrole?
Obsah účtovného dokladu je jednoznačne definovaný v zákone o účtovníctve bez ohľadu na to, či je v listinnej, alebo v digitálnej forme. Dôležité je, aby firma zabezpečila nemennosť a čitateľnosť účtovného dokladu pri transformácii z listinnej formy na digitálnu.
Čo daňová kontrola vyžaduje v súvislosti s archiváciou elektronických dokladov?
Ak sa chce firma vyhnúť komplikáciám pri daňovej kontrole, je nevyhnutné mať jasne nastavený a premyslený systém kategorizácie a archivácie dokumentov. Často sa stáva, že interné predpisy neobsahujú jednoznačne definovaný postup, čo vedie k tomu, že každý zamestnanec ukladá dokumenty podľa vlastného kľúča. Výsledkom je neprehľadná evidencia.
Digitalizácia účtovnej dokumentácie pritom neznamená iba jednoduché skenovanie listinných dokladov – vyžaduje si aj zabezpečenie auditnej stopy a nastavenie prístupových práv oprávnených osôb, čo vo firmách neraz absentuje. Osobitne dôležité je myslieť aj na archivačnú lehotu 10 rokov, ktorá predstavuje dlhé obdobie a kladie vysoké nároky na spoľahlivosť a udržateľnosť zvoleného systému.
Čo podnikateľovi hrozí, ak nesplní legislatívne požiadavky na elektronické uchovávanie dokladov?
V takom prípade riskuje pokutu podľa zákona o účtovníctve až do výšky 3 000 eur, prípadne sankcie podľa daňového poriadku, ak nie je možné preukázať daňové povinnosti. Vtedy môže správca dane vyrubiť daň podľa pomôcok, neuznať niektoré výdavky a uložiť úroky či pokuty. Zodpovednosť za uchovanie dokladov nesie vždy účtovná jednotka, a preto sa pri daňovej kontrole skúma, či podnikateľ urobil všetko pre ochranu dokumentácie.
Ako sa kontrolóri pozerajú na situáciu, keď pred kontrolou dôjde k strate/znehodnoteniu dokladov?
Ak dôjde k strate alebo znehodnoteniu elektronických dokladov v dôsledku zlyhania systému, kyberútoku či inej technickej poruchy, kontrola posudzuje, či boli zavedené primerané opatrenia, ako je zálohovanie, auditná stopa a bezpečné úložisko. Podobne pri papierových dokladoch, ak dôjde k požiaru, krádeži alebo inej živelnej udalosti, podnikateľ musí vedieť preukázať, že strata nastala nezávisle od jeho vôle, spravidla potvrdením od polície alebo poisťovne.
Praktické aspekty digitalizácie účtovníctva
Čo by mal podnikateľ zabezpečiť, ak chce prejsť na bezpapierové účtovníctvo?
Prechod na digitalizované účtovníctvo si vyžaduje dôslednú prípravu a zabezpečenie všetkých zákonných povinností. Medzi prvé otázky patrí výber správneho technického a softwarového vybavenia, ktoré podporuje elektronickú archiváciu, zabezpečenie serveru s pravidelným zálohovaním alebo zabezpečenie cloudového úložiska. Ďalšou úlohou je vypracovanie internej smernice o elektronickom účtovníctve, ktorá bude riešiť formáty, procesy v spoločnosti, oprávnené a zodpovedné osoby, kategorizáciu ukladania dokumentov. Súčasťou nábehovej fázy je aj preškolenie zamestnancov.
Z vašich skúseností - aké najčastejšie chyby podnikatelia robia?
Medzi najčastejšie chyby patrí hlavne nesprávne zvolený softvér (nezodpovedá legislatívnym požiadavkám, nedostatočne chráni údaje, nezabezpečí nemennosť dokumentov a ich dôveryhodnosť, má obmedzené možnosti archivácie a podobne), nezabezpečenie pravidelného a viacnásobného zálohovania či nedostatočne vypracované procesy a zodpovednosti.
Využitie daňového poradcu pri nastavovaní bezpapierovej firmy
Môže pri elektronizácii účtovníctva pomôcť firme aj daňový poradca?
Áno. Úloha daňového poradcu v procese digitalizácie účtovníctva je veľmi praktická aj strategická a je vhodné osloviť ho už v prípravnej fáze, keď firma zvažuje prechod na bezpapierové účtovníctvo a potrebuje mať jasno v legislatívnych povinnostiach a rizikách. Jeho prítomnosť pomáha firme taktiež nastaviť procesy tak, aby boli efektívne, bezpečné a obhájiteľné pri daňovej kontrole.
V čom konkrétne môže byť nápomocný?
Daňový poradca v prvom rade dohliada na to, aby digitalizácia účtovníctva prebiehala v súlade so zákonom o účtovníctve, zákonom o DPH a daňovým poriadkom. V prípravnej fáze vie pomôcť s analýzou procesov, odporučiť vhodný postup a upozorniť na oblasti, ktoré by mohli byť pri kontrole problematické. Veľmi dôležitá je jeho účasť pri nastavovaní interných smerníc, ktoré určujú, aké doklady sa budú uchovávať elektronicky, v akých formátoch a akým spôsobom sa zabezpečí ich vierohodnosť, nemennosť a čitateľnosť počas celej archivačnej lehoty - poradca dokáže pripraviť alebo skontrolovať vnútorný predpis o elektronickom účtovníctve, archivácii a ochrane dokladov tak, aby bol v súlade s platnou legislatívou.
Ďalšou dôležitou úlohou daňového poradcu je dohliadať na správne nastavenie procesov v oblasti DPH napríklad pri zabezpečení integrity obsahu faktúr pre účely odpočtu dane. Poradca tiež upozorňuje na špecifické povinnosti pri práci s osobnými údajmi v mzdovej agende, aby digitalizácia bola v súlade s GDPR.
V implementačnej fáze poradca usmerní účtovníkov a zamestnancov, ako správne pracovať uchovávať, ukladať a triediť dokumenty. Vo fáze plnej prevádzky kontroluje, či má firma zavedené zálohovanie, auditnú stopu a prístupové práva, a či sú procesy nastavené tak, aby doklady boli rýchlo dohľadateľné a dostupné pri daňovej kontrole. V prípade sporných situácií vie zastupovať firmu pred finančnou správou a obhájiť zvolený postup.
Ako môže vyzerať takáto spolupráca v praxi?
Predstavme si malú rodinnú firmu, ktorá doteraz viedla účtovníctvo prevažne v papierovej podobe – faktúry tlačila, bločky zakladala do zakladačov a doklady nosila účtovníčke osobne. Rozhodne sa prejsť na výlučne elektronické dokumenty, aby ušetrila čas, priestor a znížila riziko straty dokladov. V tejto situácii môže byť daňový poradca veľmi užitočný partner.
Najprv s firmou urobí úvodnú analýzu – preverí, aké typy dokladov firma používa, aké sú jej povinnosti z pohľadu DPH, aké dáta spracúva v oblasti GDPR a aké riziká by mohli vzniknúť pri digitalizácii. Následne pomôže pripraviť internú smernicu o elektronickom účtovníctve, kde sa presne určí, v akých formátoch sa budú doklady uchovávať, ako sa zabezpečí ich nemennosť a kto k nim bude mať prístup.
V ďalšej fáze poradca odporučí vhodný cloudový systém alebo účtovný softvér, ktorý spĺňa legislatívne požiadavky a je primeraný veľkosti firmy. Zároveň dohliadne na to, aby boli nastavené procesy pre elektronické zasielanie faktúr medzi dodávateľmi a odberateľmi, čo je dôležité najmä pri platiteľoch DPH.
Počas implementácie poradca spolupracuje s účtovníkom a zamestnancami. Zaškolí ich, ako správne digitalizovať papierové doklady, ako ich označovať a archivovať, a upozorní na povinnosť v oblasti archivácie a GDPR.
Napokon, keď je systém zavedený, poradca môže firmu zastupovať pri daňovej kontrole. Vie obhájiť, že elektronické doklady spĺňajú požiadavky na vierohodnosť, nemennosť a čitateľnosť, a tým znižuje riziko sankcií.
Takáto spolupráca teda vyzerá ako partnerstvo na viacerých úrovniach – od plánovania a nastavenia pravidiel, cez praktické školenie a dohľad nad procesmi, až po zastupovanie firmy pred úradmi. Malá firma získa istotu, že jej prechod na digitalizáciu účtovníctva spĺňa všetky zákonné legislatívne povinnosti a je „šitý“ na potreby klienta a jeho podnikanie.
Ako sa mení úloha účtovníka v prostredí, kde sa všetko spracúva elektronicky?
Výrazne. Z tradičného spracovateľa listinných dokladov sa stáva odborník, ktorý pracuje s digitálnymi dátami a dohliada na ich správnosť. Rutinné činnosti, ako je manuálne prepisovanie faktúr či triedenie bločkov, postupne nahrádzajú automatizované procesy a softvérové riešenia. Účtovník preto venuje viac času kontrole údajov, preverovaniu integrity dokladov a zabezpečeniu toho, aby všetky procesy spĺňali legislatívne požiadavky.
Akým novým výzvam čelia?
Účtovníci musia byť technologicky zdatní, ovládať moderné účtovné softvéry, cloudové úložiská a nástroje na digitalizáciu dokladov. Okrem toho sa od nich očakáva znalosť základov kybernetickej bezpečnosti, aby vedeli predchádzať rizikám úniku dát či ich znehodnoteniu. Digitalizácia prináša aj nové otázky z pohľadu legislatívy – napríklad ako preukázať vierohodnosť a nemennosť elektronického dokladu – a účtovník musí byť pripravený tieto aspekty obhájiť pri daňovej kontrole.
Ako sa menia očakávania zo strany podnikateľov?
Už nestačí, aby účtovníctvo bolo len „v poriadku“. Klienti čoraz viac vyžadujú aktuálne prehľady, analýzy a odporúčania. Od účtovníka sa očakáva, že dokáže správne interpretovať dáta a prináša pridanú hodnotu nad rámec samotného účtovania.
V porovnaní s minulosťou sú teda na účtovníkov kladené vyššie nároky na flexibilitu, schopnosť učiť sa nové technológie a proaktívny prístup. Z pasívneho spracovateľa dokladov sa stáva digitálny správca dát a partner podnikateľa, ktorý pomáha nielen s účtovníctvom, ale aj s riadením firmy.
A ako digitalizácia mení prácu daňových poradcov?
Kým v minulosti sa ich úloha sústreďovala najmä na výklad legislatívy, prípravu priznaní a zastupovanie klientov pred daňovými orgánmi, dnes sa čoraz viac presúvajú do pozície strategických partnerov, ktorí kombinujú odborné znalosti s technologickým prehľadom. Elektronizácia účtovníctva a daňovej agendy znamená, že veľká časť rutinných činností sa dá automatizovať. To umožňuje daňovým poradcom venovať sa viac analýze, plánovaniu a prevencii rizík. Technologický pokrok sa odráža aj na konzultáciách. Poradca už nepracuje len s listinnými dokumentmi, ale s veľkými objemom dát. To si vyžaduje nové zručnosti v softvérových riešeniach, znalosť digitálnych archívov, schopnosť posúdiť kybernetické riziká či nastaviť procesy v súlade s GDPR. Zároveň je vytváraný tlak na daňových poradcov zo strany klientov, ktorí očakávajú rýchlejšie stanoviská, digitálne reporty a odporúčania, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní.
Aké legislatívne zmeny, ktoré by digitalizáciu účtovníctva zjednodušili, možno očakávať v blízkej budúcnosti?
Najzásadnejšou bude zavedenie povinnej e-fakturácie. Slovensko plánuje od roku 2027 zaviesť systém, v rámci ktorého budú všetci platitelia DPH pri domácich B2B transakciách povinne vystavovať a prijímať faktúry v štandardizovanom elektronickom formáte prostredníctvom siete Peppol. Vybrané údaje z faktúr sa budú v reálnom čase odosielať finančnej správe, čo má zlepšiť výber daní a obmedziť daňové úniky. Pre firmy to bude znamenať povinnosť prispôsobiť svoje účtovné a IT systémy novému formátu, čo si vyžiada investície do softvéru a školení, no zároveň to prinesie aj úsporu nákladov na tlač a archiváciu, rýchlejšie spracovanie dokladov a nižšiu chybovosť.
Čo sa tým zmení pre účtovníkov?
Účtovníkom sa tým zmení charakter práce – rutinné prepisovanie údajov z faktúr prakticky zanikne a ich úloha sa posunie viac do roviny kontroly, analýzy a poradenstva. Digitalizácia tak prinesie vyššie nároky na technologické znalosti a flexibilitu, ale zároveň otvorí priestor na poskytovanie služieb s vyššou pridanou hodnotou.
Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou komorou daňových poradcov (SKDP).
