Daňové priznanie a zahraničné príjmy za rok 2020 (v roku 2021)

Dosiahli ste v roku 2020 príjmy zo zdrojov v zahraničí? Podľa čoho zistíte, či je potrebné tento príjem zdaniť na Slovensku a ako sa vyhnúť tomu, aby bol zdanený dvakrát?

Fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy za rok 2020 presiahli sumu 2 207,10 € alebo fyzická osoba, ktorá za rok 2020 vykázala daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov. Za zdaniteľný príjem za pritom považuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. To, kto je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020 si môžete prečítať aj v článku Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2020?.

Ak fyzická osoba, ktorá je rezidentom SR dosiahla za rok 2020 aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, je povinná vysporiadať si svoje celosvetové príjmy v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov aj na území SR. Ako na to?

Príjmy zo zdrojov v zahraničí – aká je ich definícia a znaky?

Predtým, než sa pustíme do vyriešenia otázky, či a ako má fyzická osoba podať daňové priznanie k dani z príjmov na území SR, ak má príjmy zo zdrojov v zahraničí, musíme si definovať, v ktorých prípadoch ide o príjmy zo zdrojov v zahraničí, a to predovšetkým z dôvodu, že zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) legislatívne nevymedzuje pojem „príjmy zo zdrojov v zahraničí“.

Rozlišujeme aktívny a pasívny príjem zo zdrojov v zahraničí, pričom:

  • za aktívny príjem zo zdrojov v zahraničí sa považuje príjem, ktorý plynul fyzickej osobe z činnosti fyzicky vykonávanej v zahraničí (napr. fyzická osoba, ktorá vykonávala prácu ako zamestnanec u českého zamestnávateľa na území Českej republiky, či fyzická osoba, ktorá vykonávala prácu na základe slovenskej živnosti na území Rakúska),
  • za pasívny príjem zo zdrojov v zahraničí, t. j. príjem z nakladania s majetkom sa považuje príjem, ktorý plynul fyzickej osobe od osoby, ktorá je rezidentom iného štátu než je SR, či príjem s nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je umiestnená mimo územia SR (napr. fyzická osoba – rezident SR, ktorá dosiahla príjem z prenájmu nehnuteľnosti na území Holandska).

Viac informácií a príkladov k príjmom zo zdrojov v zahraničí nájdete v článku Čo sú príjmy zo zdrojov v zahraničí?.

V akom štáte podáva fyzická osoba daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020 (v roku 2021), ak mala príjmy zo zdrojov v zahraničí?

Spravidla platí, že právo na zdanenie príjmu fyzickej osoby, ktorý plynie zo zdrojov v zahraničí má štát, v ktorom fyzická osoba napr. vykonávala závislú činnosť (zamestnanie), či v ktorom je umiestnená nehnuteľnosť, z ktorej plynie pasívny príjem zo zdrojov v zahraničí, a pod. To, či fyzická osoba musí v zahraničí podať daňové priznanie k dani z príjmov a zdaniť tam príjem, však závisí od ich vnútroštátnej legislatívy.

Ak je fyzická osoba rezidentom SR a jej celosvetové príjmy (t. j. tuzemské a zahraničné spolu) za rok 2020 presiahli sumu 2 207,10 € alebo vykázala daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov aj na území SR a vysporiadať si svoj celosvetový príjem.

Prečítajte si tiež

Ak však vznikne fyzickej osobe, ktorá dosiahla príjem zo zdrojov v zahraničí povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov v zahraničí a aj na území SR, nastáva otázka, či sa jej príjem nezdaní dvakrát a tým pádom, či aj daň z príjmov nezaplatí dvakrát, t. j. v zahraničí, kde napr. vykonávala závislú činnosť, a aj na Slovensku, kde musí tieto príjmy uviesť do daňového priznania. Na zabránenie dvojitého zdanenia však slúžia metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, o ktorých píšeme ďalej v článku.

Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) – kto je to?

Daňovým rezidentom SR je podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov fyzická osoba, ktorá:

  • má na území SR trvalý pobyt, alebo
  • má na území SR bydlisko (t. j. ak má možnosť dlhodobého ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, napr. podnájom), alebo
  • sa na území SR obvykle zdržiava (to znamená, že sa zdržiava viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku).

V prípade, ak je splnená aspoň jedna z vyššie uvedených podmienok u fyzickej osoby, znamená to, že ide o rezidenta SR.

Prečítajte si tiež

Definíciu daňového rezidenta SR legislatívne upravuje na Slovensku zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, avšak každý svoj štát vo svojej legislatívne uplatňuje vlastné pravidlá na posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej osoby a preto môže vzniknúť tzv. konflikt dvojitej rezidencie, ktorý znamená, že fyzická osoba sa môže považovať za rezidenta oboch krajín. Ak je fyzická osoba považovaná za daňového rezidenta oboch krajín, na vyriešenie tohto konfliktu dvojitej rezidencie upravuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia rozhraničovacie kritériá, o ktorých píšeme viac v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby.

Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia  - aké poznáme a ako fungujú?

Rezident SR, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby na území Slovenskej republiky, uvádza v daňovom priznaní slovenské príjmy, ako aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (tzv. „zahraničné príjmy“). Aby sa predišlo ich dvojitému zdaneniu, je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov využiť jednu z metód na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to podľa platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide o:

  • metódu zápočtu dane, alebo
  • metódu vyňatia príjmov.

Ako tieto metódy fungujú? A ako si vybrať správnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia? Ich princíp je nasledovný:

  • metóda zápočtu dane je založená na princípe takom, že do daňového priznania uvedie rezident SR daň, ktorú zaplatil v druhom zmluvnom štáte a táto daň sa započíta na úhradu dane podľa zákona o dani z príjmov (teda podľa slovenskej legislatívy).

Upozorňujeme, že zápočet dane však môže byť vykonaný najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, to znamená, že sa nemôže použiť aj na tuzemské príjmy, ak sú uvedené v daňovom priznaní.

Prečítajte si tiež

V prípade uplatnenia metódy zápočtu dane však môže nastať situácia, že ak boli príjmy v zahraničí zdanené nižšou sadzbou dane, môže vzniknúť rezidentovi SR daňová povinnosť, a teda bude povinný doplatiť rozdiel vypočítaný v daňovom priznaní.

  • metóda vyňatia príjmov je založená na princípe takom, že v daňovom priznaní rezident SR odpočíta príjmy (základ dane) dosiahnuté v zahraničí od celkových príjmov (základov dane).

V prípade uplatnenia metódy vyňatia príjmov teda platí, že rezident SR bude v daňovom priznaní zdaňovať len príjmy zo zdrojov na území SR, ak sú uvedené v daňovom priznaní.

Rezident SR sa pri výbere metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia musí riadiť príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Prinášame vám zoznamy, v ktorých je uvedené to, ktorú metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia má rezident SR použiť, ak mal príjmy zo zdrojov v zahraničí (zmluvné štáty). Tabuľky sú prevzaté z portálu Finančnej správy SR:

Ak rezident SR dosiahol príjmy zo závislej činnosti v zmluvnom štáte, môže využiť výnimku, ktorú ukladá zákon o dani z príjmov a na vylúčenie dvojitého zdanenia môže použiť metódu vyňatia príjmov, a to aj napriek tomu, že v danej zmluve je uvedená metóda zápočtu dane. Výnimku môže rezident SR využiť len v prípade, ak boli tieto príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre neho výhodnejší.

Článok pokračuje pod reklamou

Za zdaňovacie obdobie 2020 nastáva zmena pri uplatnení metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia – kto si má dať pozor?

Prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2020 dochádza k zmene metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia u rezidentov SR, ktorí podnikajú v Rakúsku na základe živnostenského oprávnenia. Ide predovšetkým o opatrovateľky, ktoré dosahovali v roku 2020 príjmy zo živnosti vykonávajúcej v Rakúsku (na základe rakúskej živnosti).

Prečítajte si tiež

Kým doteraz pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov na území SR využívali metódu vyňatia príjmov, za zdaňovacie obdobie 2020 sú tieto živnostníčky povinné použiť metódu zápočtu dane. V mnohých prípadoch je pre živnostníčky v Rakúsku táto zmena metódy na vylúčenie dvojitého zdanenia negatívnou správou, nakoľko ak v Rakúsku daň z príjmov nezaplatili, nebudú si môcť uplatniť daň na zápočet a na Slovensku dôjde k dodaneniu týchto príjmov (to znamená, že na Slovensku z týchto príjmov zaplatia daň).

Negatívny dopad to má aj pre rakúske živnostníčky – dôchodkyne, ktoré nemajú právo na odpočet nezdaniteľnej časti základu dane podľa slovenskej legislatívy, čím im vznikne na základe podaného daňového priznania na Slovensku daňová povinnosť.

Poznámka: Pre opatrovateľky, ktoré pracovali v Rakúsku na trvalý pracovný pomer sa nič nemení a naďalej môžu využiť v daňovom priznaní metódu vyňatia príjmov.

Príjem zo zdrojov v zahraničí v cudzej menej za rok 2020 – aký kurz použiť na prepočet?

Fyzická osoba, ktorá dosiahla príjem zo zdrojov v zahraničí v cudzej mene (napr. príjem z Českej republiky je vyplatená v CZK mene), musí v daňovom priznaní k dani z príjmov na území SR prepočítať tento príjem v cudzej mene a uviesť ho v daňovom priznaní v eurách.

Fyzická osoba – rezident SR, ktorá nie je účtovnou jednotkou (to znamená, že nevedie účtovníctvo v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva), môže použiť jeden z nasledovných prepočítacích kurzov pri prepočte zahraničnej meny na eurá, a to podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov:

  1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol príjem poskytnutý, alebo
  2. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
  3. kurz platný v deň, v ktorom bol príjem prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, alebo
  4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých fyzická osoba poberala príjmy.

Fyzická osoba – rezident SR, ktorá je účtovnou jednotkou použije na prepočet cudzej meny referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný ku dňu, ku ktorému je príjem uplatnený v účtovníctve.

Prečítajte si tiež

Fyzická osoba – rezident SR, ktorá uplatňuje metódu zápočtu dane, na prepočet dane v cudzej mene použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, použije sa na prepočet priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

Podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2020 (v roku 2021) – aká je lehota a ako ho vyplniť?

Ak má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov, musí tak urobiť v zákonom stanovenom termíne, t. j. za rok 2020 do 31.3.2021. Lehota na podanie daňového priznania je zároveň aj lehotou na zaplatenie dane. Fyzická osoba však môže využiť odklad termínu daňového priznania, a lehotu si môže predĺžiť o:

  • celé tri kalendárne mesiace, t. j. maximálne do 30.6.2021,
  • celých šesť kalendárnych mesiacov, t. j. maximálne do 30.9.2021, ak fyzická osoba dosiahla v roku 2020 príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Upozorňujeme, že do daňového priznania k dani z príjmov uvádza fyzická osoba – rezident SR slovenské, ako aj zahraničné príjmy. Podľa toho, aký druh príjmov dosiahla fyzická osoba, podá daňové priznanie:

  • typu A (ak dosiahla príjmy len zo závislej činnosti – zo zamestnania, a to podľa § 5 zákona), alebo
  • typu B (ak dosiahla aj iné príjmy než zo závislej činnosti, napr. príjem zo živnosti, z prenájmu nehnuteľnosti a pod.).

Špecifiká daňového priznania k dani z príjmov s príjmami zo zdrojov v zahraničí zo závislej činnosti (zo zamestnania), ako aj praktický príklad na vyplnenie daňového priznania nájdete v článku Daňové priznanie pri príjmoch zo zamestnania zo zahraničia za rok 2020 (v roku 2021).

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dôležité čísla pre daňové priznanie za rok 2021

Aká je výška nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2021? Aká je suma daňového bonusu v roku 2021? Do kedy je potrebné podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2021?

Odklad daňového priznania - špecifické situácie

Dá sa opätovne predĺžiť už odložené daňové priznanie? Čo v prípade, ak nakoniec nemám povinnosť priznanie podať, alebo ak neuvediem príjmy zo zdrojov v zahraničí?

Zdaňovanie príjmov autorov v roku 2021

Autori môžu svoje príjmy zdaňovať dvomi spôsobmi, a to zrážkovou daňou alebo v podanom daňovom priznaní. Ktorý je pre nich výhodnejší v roku 2021?

Daňové priznanie pri príjmoch zo zamestnania zo zahraničia za rok 2020 (v roku 2021)

Mali ste v roku 2020 príjmy zo zamestnania zo zahraničia? Prinášame vám postup, ako vyplniť daňové priznanie v jednotlivých krokoch, ako aj vzor vyplneného daňového priznania.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky