Cestovné náhrady v roku 2019

Zamestnanec vyslaný na tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu má nárok na náhrady, ako je stravné, vreckové, náhradu cestovných výdavkov, či výdavkov za ubytovanie. Prehľad cestovných náhrad prinášame v článku.

Legislatíva, ktorá upravuje nárok na cestovné náhrady, je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Kedy vzniká nárok na cestovné náhrady v roku 2019?

Nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancovi, ktorý bol svojim zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu.

Pracovnou cestou u zamestnanca sa pritom rozumie podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom zamestnanca je pritom miesto napr. uvedené v pracovnej zmluve, či miesto písomne dohodnuté so zamestnancom.

Nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu.

Napriek tomu, že zákon o cestovných náhradách ustanovuje pracovnou cestou cestu zamestnanca, podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), má nárok na cestovné náhrady aj SZČO (živnostník). SZČO (živnostník) je na pracovnej ceste vtedy, ak vykonáva svoju činnosť, ktorou si zabezpečuje a udržuje príjem v inom mieste, než ju pravidelne vykonáva.

Ďalej v článku sa budeme venovať cestovným náhradám zamestnancov, ktoré však platia aj pre SZČO (živnostníkov). Viac informácií o pracovnej ceste živnostníkov si môžete prečítať v článku Pracovné cesty živnostníkov a iných SZČO v roku 2018

Cestovné náhrady - tuzemské a zahraničné pracovné cesty

Cestovné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok na pracovnej ceste sa trocha líšia, a to v závislosti od toho, na akú pracovnú cestu bol zamestnanec vyslaný. Môže ísť o:

  • tuzemskú pracovnú cestu, alebo
  • zahraničnú pracovnú cestu.

Cestovné náhrady sa líšia v závislosti od toho, či ide o tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu.

Za zahraničnú pracovnú cestu sa pritom považuje čas pracovnej cesty strávenej zamestnancom v zahraničí, vrátane jeho výkonu práce v zahraničí, až do skončenia tejto cesty. V prípade, ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu autom alebo vlakom, zahraničná pracovná cesta začína v čase prechodu slovenskej štátnej hranice. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu lietadlom, začiatok alebo koniec zahraničnej pracovnej cesty závisí od odletu a príletu lietadla podľa letového poriadku. Aj lodnú dopravu môže zamestnanec využiť pri preprave na pracovnú cestu, v tom prípade sa začiatok alebo koniec zahraničnej pracovnej cesty riadi príchodom a odchodom lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.

Na aké cestovné náhrady má zamestnanec nárok pri tuzemskej a zahraničnej pracovnej ceste v roku 2019?

Cestovné náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste upravuje § 3 až § 9 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec vyslaný na tuzemskú pracovnú cestu má nárok na tieto náhrady:

  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  • náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
  • stravné,
  • náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.

Cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste upravuje § 10 až § 17 zákona o cestovných náhradách, pričom zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu má nárok na tieto náhrady:

  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  • náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
  • stravné,
  • vreckové,
  • náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny,
  • náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí,
  • náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie.

Väčšina náhrad, na ktoré má zamestnanec nárok, má v názve slovo „preukázané“. Uvedené znamená, že pre ich vyúčtovanie je potrebné, aby ich zamestnanec preukázal (napr. pri náhrade preukázaných výdavkov za ubytovanie je potrebné, aby zamestnanec predložil doklad o ubytovaní, napr. faktúru). Oproti tomu, nárok na stravné či vreckové, nie je potrebné nijako preukazovať.

O nároku na cestovné náhrady konateľa, či spoločníka s.r.o. si môžete prečítať v článku Konateľ s.r.o. a cestovné náhrady alebo Spoločník s.r.o. a cestovné náhrady

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov v roku 2019

Zamestnanec, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu môže využiť viaceré formy dopravy, po dohode so zamestnávateľom. Môže teda ísť o prepravu:

  • motorovým vozidlom,
  • autobusom,
  • vlakom,
  • lietadlom, či
  • loďou a pod.

Samozrejme aj tu platí, že v prípade, ak bude chcieť zamestnanec vyúčtovať svojmu zamestnávateľovi náklady na cestu, musí doložiť príslušný doklad (napr. kúpu cestovného lístka na autobus, či doklad o kúpe pohonnej látky – v prípade prepravy motorovým vozidlom).

Zamestnanec však nemusí použiť na prepravu len motorové vozidlo zamestnávateľa. Na základe písomného súhlasu, môže zamestnanec použiť na pracovnú cestu aj súkromné motorové vozidlo nepoužívané na podnikanie (aj požičané od kohokoľvek – napr. od matky, kamaráta a pod).

Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste súkromné motorové vozidlo, patrí mu:

  • základná náhrada za každý 1 km jazdy,
  • náhrada za spotrebované pohonné látky.

Náhrada za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste v roku 2019

Ako sme už uviedli, zamestnanec, ktorý použije na pracovnej ceste súkromné motorové vozidlo má nárok na:

  • základnú náhradu za každý 1 km jazdy, a to v nasledovnej výške (platí do 31.5.2019) pri použití:
  1. jednostopového vozidla (napr. motocykel): 0,05 €/km,
  2. osobného cestného motorového vozidla: 0,183 €/km,
  3. iného vozidla (napr. autobus, či traktor): na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Ak zamestnanec na pracovnej ceste použije k súkromnému motorovému vozidlu aj príves, nárok na sumu základnej náhrady sa mu zvýši, a to o 15 %.

Od 1.6.2019 sa mení výška základnej náhrady. Nová suma základnej náhrady pri použití jednostopového vozidla a trojkolky je vo výške 0,053 €/km a pri použití osobného cestného motorového vozidla vo výške 0,193 €/km.   

  • náhradu za spotrebované pohonné látky, a to v závislosti od cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (uvedenej v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii motorového vozidla).

Pri použití súkromného vozidla má zamestnanec nárok na základnú náhradu a náhradu za pohonné látky.

V praxi môže dôjsť k situácií, že zamestnanec nedokáže preukázať nákup pohonnej látky v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa cena pohonnej látky určí podľa ceny, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu (prostredníctvom Štatistického úradu). Ak zamestnanec doloží viaceré doklady o kúpe pohonnej látky v súvislosti s pracovnou cestou, cena pohonnej látky sa určí aritmetickým priemerom z dokladov o kúpe pohonnej látky.

Pri vyplatenej náhrade za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste, zamestnávateľ nesmie zabudnúť, že takéto vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel a je potrebné ho zahrnúť do daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Viac informácií o náhradách za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste nájdete aj v článku Náhrady za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste v roku 2018

Havarijné poistenie súkromného motorového vozidla zamestnanca

V prípade, ak zamestnanec použije súkromné motorové vozidlo na pracovnej ceste, nie je podmienkou podľa ustanovení zákona o cestovných náhradách mať uzatvorené havarijné poistenie.

Avšak zamestnávateľ si pri podpise súhlasu na použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste môže určiť podmienky podľa svojho rozhodnutia, a teda jednou z podmienok zamestnávateľa môže byť aj to, že súkromné motorové vozidlo zamestnanca musí mať havarijné poistenie. To, či podmienkou na použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste je uzatvorenie havarijného poistenia, záleží teda len na samotnom zamestnávateľovi.

Nakoľko § 192 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov hovorí, že zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu, máme za to, že v prípade písomného súhlasu zamestnávateľa na použitie súkromného motorového vozidla bez havarijného poistenia, môže zamestnávateľ zodpovedať aj za škodu spôsobenú na tomto súkromnom motorovom vozidle.

Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov v roku 2019

Zamestnávateľ je povinný vyúčtovať náhradu výdavkov za ubytovanie v prípade, ak mu zamestnanec predloží doklad za ubytovanie počas pracovnej cesty (napr. faktúru, resp. pokladničný doklad).

Zamestnanec sa na pracovnej ceste môže stretnúť aj potrebnými vedľajšími nákladmi, ktoré očakával, ale aj s takými o ktorých vopred zamestnávateľa neinformoval. Zamestnanec tak môže počas pracovnej cesty zaplatiť napr. parkovanie, diaľničnú známku a pod., pričom zamestnávateľovi musí vyúčtovanie tejto náhrady preukázať taktiež dokladom (napr. pokladničným dokladom).

Článok pokračuje pod reklamou

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste v roku 2019

Ako ste si mohli všimnúť, táto náhrada nemusí byť zamestnancom preukázaná, nakoľko zamestnanec má nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v daný kalendárny deň. Výška nároku sa teda líši časom trvania pracovnej cesty a jeho zaradenia do nasledujúceho časového pásma (platí do 30.6.2019):

  • 5 až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 4,80 €,
  • nad 12 hodín až 18 hodín: nárok na stravné vo výške 7,10 €,
  • nad 18 hodín: nárok na stravné vo výške 10,90 €.

Od 1. júla 2019 sú sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste nasledovné: pri časovom pásme 5 až 12 hodín: 5,10 €, pri časovom pásme nad 12 hodín až 18 hodín: 7,60 € a pri časovom pásme nad 18 hodín: 11,60 €.

V prípade, ak by pracovná cesta trvala menej ako 5 hodín a zamestnanec nemá možnosť sa stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 a ž12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Prečítajte si tiež

Ak zamestnancovi na pracovnej ceste bolo poskytnuté stravovanie v celom rozsahu, nemá nárok na stravné. V prípade, ak mu boli poskytnuté raňajky, obed či večera, zamestnávateľ mu môže krátiť zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín zákonom stanovenú výšku (pri poskytnutých raňajkách: o 25 % zo sumy stravného, pri obede: o 40 % a pri večeri o 35 % zo sumy stravného).

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste v roku 2019

Zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu, má nárok na stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene.

Výška stravného aj tu závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v zahraničí, t.j. mimo územia Slovenskej republiky. Stravné a dĺžku trvania pracovnej cesty v zahraničí rozdeľujeme taktiež na tri časové pásma:

  • do 6 hodín vrátane: nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 6 hodín až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
  • nad 12 hodín: nárok na stravné vo výške 100 % základnej sadzby stravného.

Základnú sadzbu stravného v eurách alebo v cudzej mene pritom ustanovuje opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Základné sadzby stravného a viac informácií o stravnom pri zahraničnej pracovnej ceste nájdete v článku Stravné (diéty) – zahraničné pracovné cesty 2019

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny v roku 2019

Zamestnanec má nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny v prípade, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, najdlhšie však za jeden mesiac.

Cestovné výdavky zamestnávateľ uhradí zamestnancovi v prípade návštevy rodiny do miesta pobytu alebo vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky.

Vreckové v roku 2019

Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene, a to vo výške do 40 % stravného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Počas doby prerušenia zahraničnej pracovnej cesty, a to z dôvodu návštevy rodiny alebo z dohodnutých dôvodov prerušenia zo strany zamestnanca, vreckové zamestnancovi nepatrí.

Náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí v roku 2019

V prípade, ak zamestnávateľ zamestnanca poistil poistením nevyhnutných liečebných nákladov, náhrada takýchto výdavkov už zamestnancovi nepatrí.

Ak sa zamestnanec pri zahraničnej pracovnej ceste poistil sám, patrí mu náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí. Zamestnanec však musí zamestnávateľovi preukázať dokladom zaplatenie takéhoto komerčného poistenia.

Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie v roku 2019

V prípade, ak bol zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí mu podľa § 11a zákona o cestovných náhradách náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za odporúčané očkovanie Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Peňažné dávky pre rodiča v roku 2019 a 2020

Prehľad peňažných dávok, na ktoré má nárok rodič po splnení zákonom stanovených podmienok. Podmienky a výška dávok v roku 2019 a 2020.

Jednoduché účtovníctvo – príklady na faktúry a preddavky

Ako v jednoduchom účtovníctve zaúčtovať vystavenú faktúru za tovar alebo službu? Sú v jednoduchom účtovníctve prijaté preddavky zdaniteľným príjmom už v čase prijatia preddavku alebo až pri vystavení faktúry za tovar?

Peňažné dávky pre rodiča v roku 2019 a 2020 súvisiace s dosiahnutým príjmom rodiča

Prehľad podmienok a výšky peňažných dávok, na ktoré má nárok rodič a sú viazané na dosiahnutý príjem rodiča (resp. na podmienku štúdia).

5 faktov o zamestnávaní prvého zamestnanca (infografika)

Ak sa podnikateľ rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, čaká ho množstvo povinností vyplývajúcich z rôznych zákonov. Prečítajte si, čo obnáša zamestnávanie na Slovensku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky