Ako uplatniť v daňových výdavkoch náklady na nabíjanie firemného elektromobilu? Od roku 2026 sú známe priemerné ceny elektriny pri domácom nabíjaní – čo to znamená v praxi a na čo by podnikatelia nemali zabudnúť?
Priemerná referenčná cena za domáce nabíjanie elektromobilov, ktorú začiatkom roka 2026 zverejnil Štatistický úrad SR, prináša pre podnikateľov významnú zmenu najmä z daňového a administratívneho hľadiska. Po prvýkrát majú firmy k dispozícii údaj, ktorý umožňuje jednoduchšie a v praxi použiteľné uplatňovanie nákladov na elektrickú energiu spotrebovanú pri domácom nabíjaní služobných vozidiel. Podrobnosti o tejto novinke a praktických dôsledkoch pre podnikateľov, pre Podnikajte.sk priblížil daňový poradca Juraj Ďuratný.
Domáce nabíjanie elektromobilov v praxi: nesúlad medzi legislatívou a realitou
Od roku 2025 bolo do zákona o dani z príjmov doplnené ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l bod 4. Ten upravuje uplatňovanie spotrebovaných pohonných látok do daňových výdavkov podľa priemerných mesačných cien pohonných látok v SR vyhlásených štatistickým úradom (ŠÚ SR) pre elektrickú energiu spotrebovanú pri nabíjaní na báze striedavého prúdu (tzv. pomalé alebo stredne rýchle nabíjanie, označované aj ako AC) pri domácom nabíjaní. Avšak prvýkrát bola táto cena stanovená ŠÚ SR až v januári 2026. Podľa daňového experta by tak malo byť spomínané ustanovenie z daňového pohľadu konečne použiteľné v praxi, zatiaľ čo jeho použitie v roku 2025 ostáva otázne. Práve absencia tohto údaja totiž spôsobovala, že zákonná úprava existovala skôr „na papieri“ než v reálnom fungovaní firiem.
Uplatňovanie nákladov na nabíjanie do 31.12.2024
Ako systém fungoval v minulosti, vysvetľuje J. Ďuratný nasledovne: „Ak chcel zamestnanec do 31.12.2024 preplatiť náhradu za domáce nabíjanie pri služobnom vozidle, musel zamestnávateľovi okrem iného preukazovať cenu elektrickej energie faktúrou od elektrární. Ďalej musel zamestnávateľovi zdokladovať množstvo skutočne nabitej elektrickej energie v kWh. Mohol tak spraviť reportom z nabíjacieho wallboxu alebo iný spoľahlivým spôsobom. Iba za týchto podmienok mohla byť náhrada oslobodená od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 5 ods. 5 písm. c zákona o dani z príjmov,“ uvádza.
Uplatňovanie nákladov na nabíjanie od 1.1.2025
Prijaté ustanovenie dalo od roku 2025 zamestnávateľom na výber – môžu naďalej oceňovať náhradu za domáce nabíjanie jednotkovou cenou z faktúry zamestnanca alebo môžu na ocenenie použiť referenčnú cenu stanovenú ŠÚ SR. Lenže počas celého roka 2025 štatistický úrad zverejňoval tri priemerné ceny nabíjania, no verejného nabíjania, absentoval údaj o priemernej cene za domáce nabíjanie. „Najnižšia cena pri AC nabíjaní bola, a stále je, na úrovni 0,41 eur za kWh. Vo vysvetlivkách na webe ŠÚ SR bolo jasne uvedené, že ide o priemerné ceny elektrickej energie pri verejnom nabíjaní. Tieto ceny navyše odrážali, resp. odrážajú len priemernú cenu príležitostného verejného nabíjania bez predplateného mesačného paušálu,“ vysvetľuje odborník. Pritom v praxi sa priemerná mesačná cena na báze striedavého prúdu pri domácom nabíjaní (bez energopomoci) pohybuje na úrovni 0,16 až 0,18 eur/kWh vrátane distribučných poplatkov.
„Počas roka 2025 som vnímal tendenciu využívať priemernú cenu 0,41 eur za kWh a ignorovať nesúlad, skôr u jednoosobových spoločností,“ informuje odborník a uvádza príklad, kedy bolo potrebné na disproporciu podnikateľa upozorniť: „Štatutár si namontoval fotovoltické panely na rodinnom dome a chcel si preplácať oslobodenú náhradu za domáce nabíjanie vo výške 0,41 eur za kWh. Zároveň ju chcel zaúčtovať do daňových výdavkov spoločnosti.“
Avšak, väčšie spoločnosti volali po reálnej referenčnej cene elektriny v domácnosti. Chceli uľahčenie od preukazovania cien elektrickej energie faktúrou zamestnanca, ale zároveň sa im referenčná cena na úrovni 0,41 eur za kWh zdala vysoká. Títo zamestnávatelia neboli podľa J. Ďuratného ochotní preplácať zamestnancom elektrickú energiu za 0,41 eur/kWh, ak skutočná cena elektriny v domácnosti bola násobne nižšia. Navyše, použitie tejto sumy mohli podnikatelia vnímať aj ako rizikové. Koncom roka 2024 síce podľa odborníka zaznieval zo strany Ministerstva financií SR na školeniach k predmetnej novele výklad, že táto referenčná cena je na účely § 19 ods. 2 písm. l bod č. 4 použiteľná a po splnení podmienok môže byť oslobodená od dane z príjmov (teda zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu za domáce nabíjanie a táto suma sa mu nezdaní daňou z príjmu). Avšak, napriek tomu absentovalo oficiálne metodické usmernenie finančnej správy.
Referenčná priemerná cena domáceho nabíjania od 1.1.2026: šetrí administratívu aj náklady
Od roku 2026 môže zamestnávateľ oceňovať náhradu za domáce nabíjanie referenčnou cenou stanovenou ŠÚ SR vo výške 0,173 eura/kWh. Táto cena platí zatiaľ za január – marec 2026, ale môže sa zmeniť – závisí totiž od vývoja inflácie. Údaj o nej zverejňuje štatistický úrad približne v polovici každého mesiaca. Odborník ale nepredpokladá, že sa priemerná cena bude v priebehu roka meniť, skôr možno očakávať jej zmenu k 1. januáru, kedy elektrárne prehodnocujú cenníky pre domácnosti na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Nový údaj podľa odborníka výrazne znižuje administratívnu záťaž a ušetrí prácu mzdárom a účtovníkom spojenú s preukazovaním ceny faktúrou. Zároveň má vplyv aj na záujem o elektromobilitu medzi podnikateľmi. Pri vyššej referenčnej cene by boli celkové náklady vlastníctva flotily vyššie, čo by znižovalo atraktivitu elektrických vozidiel. „Práve vysoký podiel domáceho nabíjania a nízka cena elektrickej energie má potenciál spraviť pre firmy elektromobil ekonomicky výhodnejší už pri nižšom nájazde,“ vysvetľuje odborník.
Použitie novo stanovenej priemernej ceny ale môže vyvolať otázky najmä v prípadoch, keď má zamestnanec doma výrazne odlišné náklady na elektrinu. Podľa Ďuratného je tento prístup aj tak obhájiteľný. „Priemerná cena bola vypočítaná ako vážený priemer cien elektrickej energie vrátane distribučných poplatkov v tarife DD2, do ktorej patrí väčšina domácností.“ Ak aj má teda zamestnanec v domácnosti cenu elektriny vyššiu, pretože napríklad nemá nárok na energopomoc, alebo, naopak, nižšiu, pretože napr. vyrába energiu z fotovoltických panelov (FVE), priemerná cena je napriek tomu použiteľná. Odborník pripomína, že podobný princíp funguje aj pri cestovných náhradách, kde sa používajú priemerné ceny pohonných látok a realita sa do úvahy neberie.
Čím viac nabíjania doma, tým nižšie celkové prevádzkové náklady
Dokladovať cenu elektriny však možno aj naďalej prostredníctvom faktúr, čo podľa odborníka môže byť práve vhodné, ak má zamestnanec cenu elektriny výrazne vyššiu ako je priemerná cena stanovená štatistickým úradom a mohol by tak stratiť motiváciu nabíjať doma, pretože jeho reálne výdavky by boli vyššie. „Na druhej strane, priemerná cena zverejnená štatistickým úradom sa hodí v situáciách, kedy je problematické cenu elektriny jednoducho preukázať. Ide o situácie, kedy zamestnanec vyrába elektrinu z FVE, využíva dynamické a spotové ceny. V takýchto situáciách je veľmi ťažké stanoviť cenu elektriny a priemerná cena vie byť obrovskou pomocou,“ dopĺňa.
V každom prípade ale platí pravidlo: čím väčší podiel nabíjania doma, tým nižšie celkové náklady na prevádzku elektromobilu.
Kombinované nabíjanie je pre firmy najväčšia výzva
Najvýraznejšou komplikáciou pre podnikateľov je podľa J. Ďuratného situácia, keď sa vozidlá nabíjajú kombinovane – doma, na verejných staniciach aj v sídle firmy (tzv. neverejné nabíjanie). Implementácia uplatnenia nákladov spojených s nabíjaním do daňových výdavkov je v každej spoločnosti iná. Kľúčové je podľa odborníka k jednotlivým typom nabíjania priradiť správny daňový režim.
Na rozdiel od domáceho nabíjania, verejné a neverejné nabíjanie sa posudzuje podľa § 19 ods. 2 písm. l bodu č. 1 alebo podľa bodu č. 2 – teda podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítaných podľa oficiálnych údajov v osvedčení o evidencii či technickom preukaze, alebo podľa dokladov za nabíjanie, prípadne vlastným výpočtom na základe internej smernice.
Zároveň odborník uvádza, že pre uplatnenie nákladov spojených s domácim nabíjaním do daňových výdavkov podľa priemerných mesačných cien stanovených ŠÚ, je potrebné viesť evidenciu jázd. Nie je možné kombinovať § 19 ods. 2 písm. l bod č. 4 pri domácom nabíjaní, s uplatnením výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l bodu č. 3 pri verejnom a neverejnom nabíjaní.
Ďalej J. Ďuratný upozorňuje, že sa často zabúda na fakt, že súkromné jazdy zakladajú zamestnancovi nepeňažný príjem alebo vedú k zrážkam zo mzdy – a to pri každom type nabíjania osobitne. „Takýto benefit alebo zrážku zo mzdy treba vedieť oceniť. Ak je pomer súkromných jázd napr. 40 %, nepeňažný príjem vzniká pri verejnom nabíjaní (40 % z predplateného paušálu, domáceho a zahraničného roamingu), ale aj pri neverejnom nabíjaní (40 % z elektrickej energie nabitej v sídle zamestnávateľa),“ vysvetľuje a dodáva: „Ak zamestnancovi preplatím elektrickú energiu pri domácom nabíjaní, vzťahujúcu sa na celkové jazdy (podobne ako pri benzíne alebo nafte), v druhom kroku musím zohľadniť nepeňažný príjem alebo zrážku zo mzdy v súvislosti so súkromnými kilometrami.“
Pri súkromnom používaní podľa daňového experta netreba zabudnúť ani na novelu zákona o DPH účinnú od 1.1.2026. Zamestnávateľ (platiteľ DPH) je povinný krátiť vstupnú DPH paušálne vo výške 50 %. „Do tohto výpočtu môžu vstúpiť aj dve sadzby dane 19 a 23 %, ktoré to celé skomplikujú. Na strane výstupu treba zas sledovať rozsah súkromného použitia. Ak je nad 50 %, presahujúca časť elektriny je dodaním tovaru na účely DPH.“
Komplikovanosť systému J. Ďuratný zažil aj v praxi. Spomína na situáciu, kedy klient využíval všetky tri typy nabíjania. „Súkromnú spotrebu riešil do určitej výšky ako nepeňažný benefit a zvyšnú časť súkromnej spotreby riešil zrážkou zo mzdy. Zohľadniť všetky spomenuté princípy pri takejto situácii vie byť extrémne náročné a riziko chyby je vysoké.“
Interné smernice treba aktualizovať
Ak firma postupne prechádza na elektromobilitu, mala by zachytiť jej špecifiká aj do interných smerníc. Väčšinou sú totiž písané ešte pre potreby spaľovacích vozidiel. J. Ďuratný odporúča upraviť spôsob vysporiadania súkromnej spotreby a jasne definovať, ako sa bude oceňovať domáce nabíjanie. „Ako bude zamestnanec preukazovať množstvo nabitej elektriny? Aká cena elektrickej energie sa na výpočet náhrady použije (priemerná alebo zdokladovaná)? Bude zamestnávateľ preplácať náhradu za domáce nabíjanie len v pomere služobných jázd? Tieto otázky by mali byť v smernici zodpovedané,“ vysvetľuje.
Správne nastavená smernica, ktorá zahŕňa aj domáce nabíjanie, by podľa odborníka mala obsahovať napríklad tieto body:
- V úvode je vhodné definovať účel smernice, určiť, na koho sa vzťahuje, vysvetliť pojmy a skratky, ktoré sa v nej používajú.
- Ďalej by mali byť definované podmienky používania služobných vozidiel (napríklad limity a obmedzenia v súvislosti so súkromným použitím). Špecifikovať je vhodné tiež povinnosť viesť knihu jázd alebo použitie GPS.
- Potom popísať, ako bude vysporiadaná súkromná spotreba. Vznikne zamestnancovi nepeňažný benefit, alebo budú pohonné látky riešené len zrážkou zo mzdy?
- V neposlednom rade by v internej smernici malo byť definované aj domáce nabíjanie - aká cena sa použije na ocenenie elektriny a ako zamestnanec preukáže množstvo nabitých kWh elektrickej energie?
Zabudnúť tiež netreba na zmluvnú úpravu poskytovania náhrady za domáce nabíjanie. Metodické usmernenie finančnej správy z roku 2023 totiž vyslovene podmieňuje účtovanie náhrady u zamestnávateľa zmluvou, hoci informácia už ďalej nešpecifikuje jej typ, ani formu. „Je teda na zamestnávateľovi, ako a kde poskytovanie náhrady zmluvne upraví.“
S kombinovaným nabíjaním rastie riziko chýb, pomôcť môže daňový poradca
Napriek stanoveniu priemernej referenčnej ceny za domáce nabíjanie môže byť zložitá situácia, ak sa firemný elektromobil nabíja na verejných aj neverejných nabíjačkách a k tomu ešte aj v domácnosti. Keďže skombinovať všetky daňové princípy a implementovať ich na väčší počet elektromobilov býva v účtovníctve extrémne komplikované, vzniká tu vysoké riziko chýb. V takých prípadoch J. Ďuratný odporúča vyhľadať skúseného daňového experta, ktorý dokáže nastaviť systém tak, aby bol nielen efektívny, ale aj obhájiteľný pri prípadnej daňovej kontrole.
