Podnikanie popri materskej dovolenke

Veronika Solíková | 08.02.2016
Podnikanie popri materskej dovolenke

Môže matka počas materskej dovolenky podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo prostredníctvom vlastnej firmy? Aký vplyv má podnikanie popri materskej dovolenke na príspevky, ktoré dostáva, a v akej výške platí matka-podnikateľka odvody?

Rozhodujúci vplyv na materskú dávku môže mať aj druh príjmu, ktorý dosahujete

V tomto článku sa budeme venovať téme podnikania v súvislosti s materskou dovolenkou. Túto tému budeme rozoberať z pohľadu matky ako samostatne zárobkovo činnej osoby (napríklad živnostníčky alebo vykonávajúcej slobodné povolanie) a z pohľadu matky, ktorá je spoločníkom s. r. o. V druhom prípade, pokiaľ hovoríme o podnikaní prostredníctvom s. r. o., existuje niekoľko spôsobov, ako môže byť matka vo svojej firme zainteresovaná.

Matka môže byť vo svojej s. r. o. len spoločníkom alebo zároveň aj konateľom s rôznymi variáciami odmeňovania, môže byť tiež zamestnancom a podobné kombinácie. Všetky tieto kombinácie môžu zohrávať rolu pri materskej dávke, ktorú matka počas tehotenstva a starostlivosti o dieťa dostáva. Rozhodujúcim faktorom je predovšetkým to, či ide o príjem zo závislej činnosti a či sa z neho platí nemocenské poistenie. To obzvlášť platí, ak ide o spôsob odmeňovania konateľa, ktorý nemusí zakladať pracovnoprávny vzťah a nemusí sa z neho platiť nemocenské poistenie (vtedy nárok na materské nevzniká). V článku budeme vychádzať zo situácie, že matka je spoločníkom a zároveň aj zamestnancom vo svojej firme (môže byť zároveň aj konateľom).

Materská dovolenka, dĺžka jej trvania a kto ju môže čerpať

Materská dovolenka je upravená v § 166 až 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Materská dovolenka patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Dĺžka trvania materskej dovolenky je 34 týždňov. Pokiaľ ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a pokiaľ ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí jej materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

Nárok na materskú dovolenku vzniká automaticky a zamestnávateľ je povinný ju zamestnankyni poskytnúť. Zamestnávateľovi je však žena povinná písomne oznámiť najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a predpokladaný deň jej skončenia vrátane prípadných zmien. Podľa Zákonníka práce žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Predpokladaný deň pôrodu určuje lekár. Môže sa stať, že pôrod nastane skôr ako jeho predpokladaný termín určený lekárom a žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov. V tom prípade jej patrí materská dovolenka odo dňa nástupu na materskú dovolenku až do uplynutia 34, resp. 37 alebo 43 týždňov.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nárok na materskú dovolenku môže mať len žena, ktorá je zamestnaná. Vyplýva to zo Zákonníka práce, v ktorom je materská dovolenka zadefinovaná a ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Materskú dovolenku je potrebné preto chápať ako odôvodnené pracovné voľno, ktoré žena v súvislosti s tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa dostáva od svojho zamestnávateľa. A keďže samostatne zárobkovo činná osoba nemá zamestnávateľa, nemá nárok ani na materskú dovolenku (o voľno z takéhoto dôvodu nemá koho požiadať, udeľuje si ho totižto sama). Naopak, ak má matka so svojou firmou uzatvorený pracovnoprávny vzťah, nárok na materskú dovolenku má.

Materská dávka a podmienky pre jej poberanie

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa je potrebné rozlišovať dva základné pojmy, ktoré si ľudia častokrát zamieňajú - materská dovolenka a materské ako dávka z nemocenského poistenia. Je pravdou, že čerpanie materskej dovolenky a poberanie materského u zamestnancov prebieha súčasne v tom istom období, ale nárok na materské majú aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nemajú nárok na materskú dovolenku.

Materské je jednou z nemocenských dávok a je upravené v § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Nárok na materské po splnení určitých podmienok má žena (po dohode s matkou aj tzv. „iný poistenec“, napríklad otec dieťaťa) rovnako vtedy, keď je zamestnancom alebo keď je nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Nárok na materské matke vzniká za podmienky, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Žena má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak nastane pôrod skôr, nárok na materské vzniká odo dňa pôrodu. Materské sa poskytuje po dobu 34 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelej matke po dobu 37 týždňov. Matka, ktorá porodila dve a viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má na materské nárok po dobu 43 týždňov od vzniku nároku na materské.

Ako je možné počas poberania materského pracovať a neprísť o túto dávku

Jedna zo všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky zamestnanca, ku ktorým patrí aj materské, je uvedená v § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Hovorí sa v ňom, že zamestnanec „nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky“. Znamená to, že ak by zamestnankyňa za obdobie poberania materského nadobudla príjem z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnila nárok na materské, v tomto období by nespĺňala podmienky nároku na materské .

Ide napríklad o situáciu, ak by zamestnankyňa pred odchodom na materskú dovolenku pracovala na pracovnú zmluvu a na základe tejto pracovnej zmluvy by jej bola počas poberania materského vyplatená mzda za výkon práce vykonanej počas tohto obdobia poberania materského. O materskú dávku by matka neprišla vtedy, ak by uzatvorila pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného zamestnávateľa alebo novú pracovnú zmluvu alebo novú dohodu dokonca u toho istého zamestnávateľa.

Odlišná situácia sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré počas poberania dávky môžu ďalej podnikať a dosahovať príjmy bez toho, aby to malo akýkoľvek vplyv na poberanie materskej dávky. Nie je potrebné ani pozastavovať živnosť ani zrušovať živnosť, môžete naďalej podnikať bez obmedzenia. Osobitnou podmienkou pre poskytnutie materského samostatne zárobkovo činnej osobe je, že nesmie mať dlhy na nemocenskom poistení za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materskej dávky (tolerancia je dlh nižší ako 5 eur).

Výška príspevku počas materskej dovolenky

Materské sa poskytuje za dni. Jeho výška je 70 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenských dávok je upravené v § 56 zákona o sociálnom postení pomerne komplikovane, pretože sa odvíja od toho, kedy Vám vzniklo nemocenské poistenie a ako dlho trvalo. Vo všeobecnosti možno povedať, že výška denného materského sa bude počítať z priemerných denných hrubých príjmov zamestnanca a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby rovnako z jej priemerných denných hrubých príjmov za určité obdobie v závislosti od toho, kedy nemocenské poistenie vzniklo a ako dlho trvalo.

Ak spĺňate nárok na materské, musíte oň požiadať. Tlačivo Sociálnej poisťovne žiadosti o materské Vám musí najskôr vyplniť lekár (nie je voľne k dispozícii). Potom v ňom ešte vyplníte niektoré údaje, podpíšete ho a predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Následne Vám materské bude vyplácané pozadu za každý kalendárny mesiac.

Zdravotné a sociálne poistenie počas poberania materskej dávky

Počas obdobia, keď sa zamestnancovi poskytuje materské, má zamestnanec podľa § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že zamestnanec počas poberania materského neplatí žiadne sociálne poistenie aj keby počas tohto obdobia pracoval, napríklad na iný pracovný pomer alebo inú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak by predsa len zamestnanec nejaký príjem, ktorý by neohrozil poberanie tejto dávky, počas obdobia poberania materského mal, jeho zamestnávateľ by za neho platil len úrazové poistenie, pretože v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť sociálne poistenie, zamestnávateľ nie je povinný platiť za tohto zamestnanca tiež žiadne sociálne poistenie okrem úrazového. A čo sa týka zdravotného poistenia, v čase poberania materského za zamestnanca platí zdravotné poistenie štát, avšak ak nejaký príjem zamestnanec v tomto období bude mať, tak tento príjem bude podliehať plným zdravotným odvodom plateným tak zamestnancom ako aj jeho zamestnávateľom.

Samostatne zárobkovo činná osoba počas poberania materského môže aj podnikať. Podľa § 140 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba nemusí v období poskytovania materského platiť žiadne sociálne poistenie bez ohľadu na to, či podniká alebo nepodniká a bez ohľadu na to, či je povinne alebo dobrovoľne poistená. Sociálne poistenie za ňu odvádza v tomto období štát. Za samostatne zárobkovo činnú osobu v období poberania materského platí zdravotné poistenie rovnako štát. Podľa § 16 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov samostatne zárobkovo činná osoba v období, počas ktorého poberá materské a platí za ňu zdravotné poistenie štát, nie je povinná zdravotnej poisťovni odvádzať ani preddavky na verejné zdravotné poistenie (ani v minimálnej výške).

Poznámka: Rovnako zamestnávateľ za zamestnanca, ale aj samostatne zárobkovo činná osoba za seba, by nemali zabudnúť na svoju povinnosť oznámiť skutočnosti súvisiace so začiatkom alebo skončením poberania materskej dávky alebo prechodu z nej na rodičovský príspevok príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni v stanovených lehotách.

Po uplynutí nároku na poberanie materského matky spravidla bezprostredne začnú poberať rodičovský príspevok. Prečítajte si článok Podnikanie počas poberania rodičovského príspevku.

O autorovi

Ing. Veronika Solíková, PhD.

Konateľka a spolumajiteľka spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o., daňová poradkyňa a renomovaná odborníčka na účtovníctvo, ktorá pravidelne publikuje odborné články a lektoruje vzdelávacie semináre. Je expertkou Združenia mladých podnikateľov Slovenska na účtovnú a daňovú problematiku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: