Na koľko hodín platí priepustka pri návšteve lekára, koľkokrát môže zamestnanec využiť tzv. paragraf alebo „P-éčko“ a čo (ne)môže vyžadovať zamestnávateľ? Otázky a odpovede o pracovnom voľne počas vyšetrenia/ošetrenia.
Ako funguje pracovné voľno na vyšetrenie: podmienky a rozsah
Za akých okolností môže zamestnanec čerpať pracovné voľno pri návšteve lekára?
Tzv. „paragraf“ alebo „P-éčko“ môže zamestnanec využiť, ak potrebuje v čase pracovnej doby ísť k lekárovi na vyšetrenie alebo ošetrenie. V zmysle § 141 Zákonníka práce ide v takom prípade o prekážky v práci na strane zamestnanca. Základnou podmienkou je, aby vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby.
Na koľko „paragrafov“ má zamestnanec nárok?
V zmysle legislatívy má zamestnanec pri návšteve lekára nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 pracovných dní ročne. To znamená, že ak má osemhodinovú pracovnú dobu, prislúcha mu 56 hodín ročne, ktoré môže využiť na vyšetrenie/ošetrenie u lekára alebo v zdravotníckom zariadení, ak to nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Zároveň ďalších 7 dní má zamestnanec nárok na „paragraf“ pri sprevádzaní rodinného príslušníka na ošetrenie alebo vyšetrenie. Od roku 2026 však nastali zmeny pre osamelých zamestnancov, jednorodičov – podrobnosti prinášame v článku Prekážky v práci pri sprevádzaní rodinného príslušníka od 1.1.2026.
Čo spadá pod ošetrenie/vyšetrenie, na ktoré možno využiť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 pracovných dní ročne?
V tomto prípade možno na uplatnenie „paragrafu“ využiť napríklad návštevu všeobecného alebo odborného lekára, diagnostické vyšetrenia (ako RTG, sono, CT, MR), ambulantné ošetrenia a zákroky, stomatologické vyšetrenie/ošetrenie či rehabilitačné a podobné procedúry, ak sú zdravotne indikované.
Je pre uplatnenie nároku na pracovné voľno pri návšteve lekára rozhodujúce, či ide o súkromné alebo štátne zdravotnícke zariadenie?
Podľa právnej expertky Paulíny Vargicovej Zákonník práce nerozlišuje medzi tým, či ide o štátne, alebo o súkromné zdravotnícke zariadenie – „paragraf“ možno využiť po splnení stanovených podmienok v prípade oboch typov.
Čo sa deje v prípade, že „P-éčka“ zamestnanec minie a aj tak potrebuje návštevu lekára?
Zamestnanec môže síce vyšetrenie/ošetrenie absolvovať a za splnenia legislatívnych podmienok musí takúto absenciu zamestnávateľ ospravedlniť. Avšak, už zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.
Za niektoré druhy vyšetrení má ale zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v osobitnom rozsahu. Ako uvádza P. Vargicová, do nároku na 7 dní pracovného voľna za účelom vyšetrenia/ošetrenia nepatrí čas nevyhnutne potrebný na prehliadku súvisiacu s tehotenstvom, povinnú lekársku prehliadku či účasť na darovaní krvi, afréze či darovaní iných biologických materiálov. Na tento účel je zamestnancovi poskytované voľno s náhradou mzdy podľa osobitného rozsahu a podmienok stanovených Zákonníkom práce. Podrobnosti o čerpaní „P-éčka“ pri týchto špecifických situáciách približuje právna expertka v článku Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára.
Má zamestnanec nárok na väčší rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy pri návšteve lekára v prípade chronických ochorení?
Čo sa týka chronických ochorení, zamestnanec môže, prirodzene, potrebovať častejšie navštevovať lekára. Ako uvádzajú advokátky Andrea Domény a Jana Podhorská z advokátskej kancelárie Hronček & Partners, Zákonník práce však pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca pracuje s limitom pracovného voľna s náhradou mzdy najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Po vyčerpaní tohto limitu prichádza do úvahy poskytnutie ďalšieho pracovného voľna, avšak už bez náhrady mzdy. „Z toho vyplýva, že aj pri chronických ochoreniach zamestnanec disponuje právom na ospravedlnenie neprítomnosti na nevyhnutne potrebný čas; rozdiel sa prejaví v tom, či ide o voľno s náhradou mzdy alebo bez nej, podľa toho, či zákonný limit už bol vyčerpaný,“ vysvetľujú a dodávajú, že zamestnávateľ môže poskytnúť aj výhodnejší režim nad rámec zákona (napríklad vyšší rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy), avšak ide zo strany firmy o benefit.
Ak zamestnanec, naopak, nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára počas roka nevyčerpá, prenáša sa do ďalšieho roka?
Nie, ak si zamestnanec „paragrafy“ počas roka neminie, nárok sa nepresúva a od nového roka tak má nárok opäť len na 7 dní tohto voľna s nárokom na náhradu mzdy.
Čo v praxi znamená, že „P-éčko“ možno využiť, ak ošetrenie/vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas?
P. Vargicová vysvetľuje, že zo Zákonníka práce vyplýva povinnosť zamestnanca primárne plánovať ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení mimo svojho pracovného času. Najmä, pokiaľ zamestnanec pracuje v pružnom pracovnom čase, má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, prípadne pracovný pomer na kratší pracovný čas - a teda má objektívne možnosti plánovať ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení. „Skutočnosť, či zamestnanec mohol vykonať vyšetrenie/ošetrenie mimo pracovného času, je objektívnou okolnosťou, ktorú v prípade akútnych ošetrenie zamestnanec nemôže ovplyvniť,“ dodáva.
Zároveň advokátky A. Domény a J. Podhorská zdôrazňujú, že je plne legitímne, aby zamestnávateľ požadoval od zamestnancov, nech návštevu lekára plánujú na čas, kedy nemajú plánovaný výkon práce (s ohľadom na okolnosti známe zamestnancovi v danom čase a predovšetkým s ohľadom na možnosť zamestnanca ovplyvniť stanovenie termínu). „Ak zamestnanec túto podmienku zjavne, bezdôvodne nesplní a z okolností vyplýva, že návšteva lekára sa dala naplánovať aj mimo pracovného času, zamestnávateľ mu pracovné voľno poskytnúť nemusí, čo by mohlo viesť až k evidencii neospravedlnenej absencie v práci,“ dodávajú. Pri akútnych alebo náhlych zdravotných prípadoch však v tomto smere nepredpokladajú vznik dodatočných pochybností.
Ako sa počíta „paragraf“: dĺžka neprítomnosti a návrat do práce
Ako sa pri využití pracovného voľna na návštevu lekára posudzuje dĺžka neprítomnosti zamestnanca?
Pracovné voľno sa poskytuje v nevyhnutne potrebnom rozsahu, avšak, ak je to možné, po absolvovaní vyšetrenia/ošetrenia by sa mal zamestnanec do práce vrátiť. Iba pokiaľ mu to zdravotný stav znemožňuje, čerpá celý pracovný deň (osobitné podmienky platia pri darovaní krvi a iného biologického materiálu, kde môže lekár určiť čas na zotavenie v rozsahu 4 dní od nástupu cesty na odber). Ako vysvetľuje P. Vargicová, v praxi to znamená, že neprítomnosť sa započíta len v skutočnom rozsahu, v ktorom zamestnanec pre túto prekážku nepracoval.
Osobitná situácia môže nastať v prípade, ak má zamestnanec pružne rozvrhnutý pracovný čas. Aké pravidlá pri uplatňovaní pracovného voľna z dôvodu návštevy lekára platia pri flexibilnej pracovnej dobe, práci z domu či skrátených úväzkoch, približujeme v článku Pracovné voľno na návštevu lekára pri home office či pružnom čase.
Príklady započítania neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu návštevy lekára do rozsahu „paragrafov“
Pán Jozef potreboval akútne ošetriť bolestivý zub. Do práce preto prišiel o 3 hodiny neskôr ako je začiatok jeho štandardnej 8-hodinovej pracovnej zmeny. Z pôvodných 56 hodín, ktoré môže v rámci roka využiť na návštevu lekára, sa mu tak odrátajú 3 hodiny. Zostane mu tak ešte využiteľný rozsah 53 hodín.
Pani Mária absolvovala malý plánovaný chirurgický zákrok na ruke. Keďže vykonáva fyzicky náročnú prácu, lekár jej odporučil v ten deň pokoj a „vypísal“ ju na celý deň. Vo firme pracuje na štandardný 8-hodinový úväzok, z rozsahu „paragrafov“ jej tak jeden deň ubudne a po zvyšok roka môže využiť ešte 48 hodín na návštevu lekára (s náhradou mzdy, za splnenie zákonom stanovených podmienok).
Čo všetko sa započítava do času ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku z dôvodu návštevy lekára v rámci „paragrafu“?
Do časového rozsahu neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu návštevy lekára sa okrem samotného zdravotného výkonu započítava aj cesta z/do zdravotníckeho zariadenia a doba čakania na vyšetrenie/ošetrenie. Paulína Vargicová pre Podnikajte.sk uvádza: „V praxi sa nedá striktne oddeliť čas čakania v čakárni a čas strávený priamo u lekára v ambulancii. Čas potrebný na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť závisí od vzdialenosti miesta bydliska alebo pracoviska zamestnanca a miesta príslušného zdravotníckeho zariadenia. Tento čas by mal zamestnávateľ akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito dvomi miestami.“
Kedy a ako doložiť neprítomnosť pri návšteve lekára
Čo musí zamestnanec urobiť pred návštevou lekára, aby bola jeho neprítomnosť uznaná?
Právna expertka P. Vargicová vysvetľuje, že základnou povinnosťou zamestnanca je včas informovať zamestnávateľa o svojej neprítomnosti. „Uvedená povinnosť vyplýva z § 144 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.“
Ako zamestnanec dokladuje dôvod svojej neprítomnosti v práci, resp. ako si uplatní „paragraf“?
„Zamestnanec je povinný preukázať dôvod neprítomnosti v zamestnaní, t. j. v tomto prípade dôvod prekážky podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Na daný účel mu príslušný lekár potvrdí časové trvanie, v ktorom môže zahrnúť aj ďalšie vyšetrenia vyplývajúce z jeho posúdenia,“ uvádza P. Vargicová. To znamená, že lekár zamestnancovi vystaví potvrdenie o jeho návšteve, tzv. priepustku
Ako má vyzerať, čo má obsahovať, aj či si môže zamestnávateľ stanoviť vlastnú podobu potvrdení a čo (ne)môže od zamestnancov v súvislosti s jej vystavením vyžadovať, približujeme v článku Potvrdenie o návšteve lekára: forma, obsah a limity zamestnávateľa.
Je lekár povinný vystaviť pacientovi priepustku do práce, resp. opýtať sa, či ju potrebuje?
Ako pre Podnikajte.sk uvádza lekárka a prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková, pokiaľ pacient požiada o potvrdenie o návšteve lekára, nie je dôvod, prečo ho pacientovi odmietnuť potvrdiť. Avšak, nie je úlohou lekára skúmať, či pacient potvrdenie potrebuje, alebo nie.
Kedy najneskôr musí zamestnanec zamestnávateľovi priepustku predložiť?
„Zákonník práce neurčuje, kedy najneskôr musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať dôvod svojej neprítomnosti na pracovisku. Zamestnanec by mal rešpektovať interné pravidlá zamestnávateľa vzťahujúce sa k predkladaniu podkladov na výpočet miezd, je preto dôvodné uviesť, že bezodkladne, najneskôr však ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca,“ uvádza P. Vargicová.
Ak zamestnanec v jeden deň navštívi viacerých lekárov, potrebuje od každého vystavenú samostatnú priepustku?
Ak bolo vyšetrenie realizované u viacerých lekárov v rámci jedného zdravotníckeho zariadenia, môže potvrdenie vystaviť aj toto zdravotnícke zariadenie. Paulína Vargicová uvádza, že na účel preukázania splnenia požiadaviek Zákonníka práce totiž zamestnávateľ nutne nepotrebuje disponovať informáciou, aké konkrétne vyšetrenia, resp. u akých konkrétnych lekárov zamestnanec absolvoval, keďže ide o osobitnú kategóriu osobných údajov zamestnanca. „Rovnako tak Zákonník práce v druhej vete § 144 ods. 2 upravuje, že príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní (nemusí tak nevyhnutne ísť o potvrdenie konkrétnym lekárom).“
Pokiaľ ide zamestnanec v rovnaký deň v pracovnom čase k svojmu lekárovi a zároveň v rovnaký deň sprevádza napríklad dieťa k lekárke, ako túto neprítomnosť v práci dokladuje?
V praxi sa často vyskytuje situácia, keď zamestnanec v ten istý deň absolvuje vyšetrenie pre seba a zároveň sprevádza dieťa (alebo inú blízku osobu) do zdravotníckeho zariadenia. Advokátky A. Domény a J. Podhorská vysvetľujú, že sprevádzanie rodinného príslušníka je samostatným dôvodom pracovného voľna podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, s vlastným limitom a vlastnými podmienkami. „Ak teda zamestnanec v jeden deň uplatňuje pracovné voľno z dôvodu dvoch odlišných prekážok v práci (vyšetrenie vlastnej osoby a sprevádzanie), ide o dva samostatné inštitúty a režimy. Keďže zákon aj v tomto prípade hovorí o podmienke trvania „nevyhnutne potrebného času“ (ak bola aj osobná návšteva lekára aj sprevádzanie vykonanie v rámci pracovnej doby), je potrebné aby zamestnanec predložil zamestnávateľovi dve potvrdenia.“
Povinnosti a limity zamestnávateľa pri posudzovaní nároku na „paragraf“
Kedy zamestnávateľ môže odmietnuť nárok zamestnanca na pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu návštevy lekára?
V zásade platí, že ak zamestnávateľ nemá odôvodnené pochybnosti o účasti zamestnanca na predmetnom vyšetrení, musí mu poskytnúť pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára. Ako uvádzajú advokátky z advokátskej kancelárie Hronček & Partners, odmietnuť „priepustku“ môže zamestnávateľ len v prípade, že z dokumentu nemožno spoľahlivo určiť, či k vyšetreniu skutočne došlo (chýba identifikácia zamestnanca, podpis či pečiatka lekára a podobne). Taktiež ju nemusí uznať, ak zistí, že daný lekár v označenom čase na priepustke neordinoval alebo preukázateľne zistí, že zamestnanec v tom čase u lekára nebol.
Advokátky ale zdôrazňujú, že zákon neposkytuje v tomto smere zamestnávateľovi možnosť vlastnej úvahy, či pracovné voľno poskytne, alebo nie. „V okamihu, kedy zamestnanec vyšetrenie/ošetrenie v zdravotníckom zariadení absolvoval a preukáže to príslušným potvrdením, je povinný nárok zamestnancovi priznať. Ak tak neurobí, dopustí sa porušenia zákonnej povinnosti.“
Aké sú ďalšie hranice, čo zamestnávateľ v súvislosti s udeľovaním „paragrafu“ nesmie prekročiť?
Ako uvádzajú A. Domény a J. Podhorská, zamestnávateľ v žiadnom prípade nemôže:
- od zamestnancov požadovať, aby namiesto využitia „priepustky“ čerpali dovolenku;
- obmedziť výber lekára, od ktorého uzná/neuzná priepustky;
- obmedzovať využívanie „paragrafov“ pod hrozbou odňatia prémií (vyžadovať, aby si čerpali dovolenku na tieto účely), čo v praxi býva často sporné vo vzťahu k priznávaniu tzv. dochádzkových benefitov;
- vyžadovať „vopred podpísané priepustky“ a iné neuznať;
- svojvoľne krátiť rozsah ošetrenia uvedený lekárom na „priepustke“ ani podmieňovať jeho uznanie čerpaním dovolenky alebo iného voľna. Napríklad nemôže uznať namiesto celodenného „paragrafu“ len 4 hodiny a na ďalšie 4 hodiny žiadať vyčerpanie pol dňa dovolenky zamestnanca.
„Pokiaľ by však zamestnávateľ preukázal (napr. dodatočným potvrdením od ošetrujúceho lekára), že zamestnanec bol na vyšetrení len určitý, kratší časový úsek (napr. jednu hodinu), je možné uznať pracovné voľno iba v rozsahu preukázaného nevyhnutne potrebného času,“ dodávajú.
Aké možnosti má zamestnávateľ, ak potrebuje overiť nárok čerpania „paragrafu“?
Ak má zamestnávateľ pochybnosti napríklad o tom, či vyšetrenie/ošetrenie zamestnanec naozaj nemohol absolvovať mimo pracovnej doby, môže od neho žiadať vysvetlenie a preukázanie tejto skutočnosti. Ako uvádzajú advokátky, najčastejšie k tomu poslúžia ordinačné hodiny zdravotníckeho zariadenia, pridelenie termínu zo strany lekára/zdravotníckeho zariadenia, predloženie kapacít rezervačného systému alebo potvrdenie priamo od lekára o nedostupnosti iných termínov. „Nepovažujeme za legitímnu požiadavku zamestnávateľa na takomto vyhlásení lekára trvať. Lekár je oprávnený, nie však povinný ho poskytnúť,“ dodávajú.
Advokátky zdôrazňujú, že zamestnávateľ nie je oprávnený žiadať od zamestnanca alebo lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia informácie o obsahu vyšetrenia (diagnóza, dôvod a podobne). V žiadnom prípade by nemal požadovať ako dôkaz napríklad lekársku správu.
Čo robiť, ak zistí, že vyšetrenie neprebehlo v deklarovanom čase, aké možnosti má, ak chce predchádzať neoprávnenému využívaniu „paragrafov“ a ďalšie podrobnosti o pravidlách pri posudzovaní nároku na toto pracovné voľno, prinášame v článku Návšteva lekára počas práce: práva a povinnosti zamestnávateľa aj zamestnanca.
