Čo platí pri čerpaní „paragrafu“ pri práci z domu, flexibilnom (pružnom) pracovnom čase a v prípade skráteného úväzku? Pravidlá pracovného voľna v špecifických situáciách.
Jednou z prekážok v práci na strane zamestnanca podľa Zákonníka práce je aj návšteva lekára na nevyhnutne potrebný čas počas pracovnej doby. Zamestnanec má zo zákona nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy (tzv. paragraf alebo P-éčko) z dôvodu ošetrenia/vyšetrenia v rozsahu najviac 7 dní v kalendárnom roku. Platí však, že toto voľno sa poskytuje iba na nevyhnutne potrebný čas, teda len v rozsahu, ktorý si samotný zákrok alebo vyšetrenie vyžaduje. Avšak, jednou zo základných podmienok je, že návštevu lekára či zdravotníckeho zariadenia nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Práve to sa môže javiť ako problematické v prípadoch, kedy zamestnanec pracuje z domu alebo má flexibilnú pracovnú dobu, prípadne pracuje na skrátený úväzok. Čo sa vtedy počíta do „nevyhnutného času“?
Návšteva lekára pri pružnom pracovnom čase
Keďže Zákonník práce ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia len na nevyhnutný čas, znamená to, že ak mu to zdravotný stav umožňuje, mal by sa zamestnanec do práce potom vrátiť. Zamestnávateľ následne započíta neprítomnosť len v skutočnom rozsahu, v ktorom zamestnanec pre túto prekážku nepracoval.
Ako vysvetľujú advokátky Andrea Domény a Jana Podhorská z advokátskej kancelárie Hronček & Partners, pri posudzovaní návštevy lekára u zamestnancov s pružným časom, pri práci na diaľku (home office) či pri zamestnancoch so skráteným pracovným časom, sa právna povaha prekážky v práci nemení. Aj naďalej ide o dôležitú osobnú prekážku podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, poskytovanú na nevyhnutne potrebný čas.
„V prvom rade je podstatné povedať, že bez ohľadu na spôsob organizácie pracovného času zamestnanca, má právo na pracovné voľno na účely absolvovania vyšetrenia u lekára, ktoré nie je možné vykonať mimo jeho pracovný čas, a musí mu byť zo strany zamestnávateľa poskytnuté,“ upozorňujú advokátky.
Avšak dodávajú, že pri pružnej pracovnej dobe sa na čerpanie prekážok v práci vzťahujú osobitosti vyplývajúce zo štruktúry pracovného času a kľúčové je ustanovenie § 143 Zákonníka práce.
A. Domény a J. Podhorská vysvetľujú, že pri pružnom pracovnom čase sa rozlišujú tri druhy pracovných časov:
- prevádzkový čas - celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom,
- základný - časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku,
- voliteľný - časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.
„Ak je takému zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, poskytuje sa mu pracovné voľno na celý čas preukázaného trvania tejto prekážky, avšak náhrada mzdy (v rámci zákonných ročných limitov) mu prislúcha iba za tú časť, ktorá spadá do základného pracovného času.
Čas prekážky pripadajúci na voliteľný pracovný čas zamestnanca nejde na ťarchu zamestnávateľa formou náhrady mzdy; zamestnanec je povinný tento čas nadpracovať v čase dohodnutom so zamestnávateľom alebo určenom zamestnávateľom v rámci pravidiel pružného pracovného času,“ uvádzajú advokátky a dopĺňajú: „Prakticky to znamená, že „nevyhnutne potrebný čas“ prekážky sa neskracuje, avšak jeho mzdové dopady sa diferencujú podľa toho, či a v akom rozsahu zasahuje do základného alebo voliteľného pracovného času.“
Príklad uplatnenia pracovného voľna (paragrafu) v prípade pružného pracovného času
Zamestnanec bol na vyšetrení u lekára, ktoré trvalo od 8:00 do 15:00 hod., pričom lekár mu o vyšetrení vystavil potvrdenie (aj uvedenú dobu trvania). Prevádzkový pracovný čas zamestnanca je rozdelený na:
- základný pracovný čas od 9:00 do 14:00 hod.;
- voliteľný pracovný čas
- od 8:00 do 9:00 hod.,
- od 14:00 do 18:00 hod.
„Zamestnancovi v tomto prípade patrí náhrada mzdy len za čas od 9:00 do 14:00 hod. Čas od 8:00 do 9:00 a od 14:00 do 15:00 je ospravedlnený, avšak bez náhrady mzdy a zamestnanec ho musí spravidla dopracovať, pretože sa nepovažuje za výkon práce. V prípade, že by si zamestnanec uvedené 3 hodiny neodpracoval, môže to zamestnávateľ riešiť cez porušenie pracovnej disciplíny,“ vysvetľujú advokátky.
Expertky však dodávajú, že Zákonník práce nevylučuje, aby sa v rámci kolektívnej zmluvy či inej individuálnej dohody s daným zamestnancom dohodlo, že do pracovného voľna sa započíta aj čas strávený na vyšetrení/ošetrení zasahujúci do voliteľného pracovného času. V tom prípade však už ide o úpravu nad rámec zákona.
Posudzovanie nevyhnutne potrebného času návštevy lekára pri home office
Do ospravedlneného času návštevy lekára sa ráta aj čakanie v čakárni a cesta k a od lekára. „Pokiaľ ide o čas strávený v čakárni, ten by mal ošetrujúci lekár, resp. zdravotnícke zariadenie priamo zohľadniť vo vystavenom potvrdení,“ uvádza A. Domény a J. Podhorská a odporúčajú, aby si na túto skutočnosť zamestnanec dohliadol a lekára požiadal o správnu a úplnú evidenciu času, ktorý strávil v zariadení od samotného príchodu až do jeho odchodu zozariadenia.
Avšak, posudzovanie cesty na vyšetrenie/ošetrenie a späť sa pri práci na diaľku (home office) mení. Advokátky vysvetľujú, že relevantným bodom je miesto, z ktorého zamestnanec v daný deň prácu reálne vykonáva. Aj pri home office preto môže byť súčasťou nevyhnutne potrebného času cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť, len sa posudzuje vzhľadom na konkrétne miesto výkonu práce. Napríklad, ak zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa v Bratislave, no robieva aj formou home office z Trnavy. Ak v deň, kedy zostáva pracovať doma, potrebuje absolvovať vyšetrenie (na ktoré nebolo možné ísť mimo pracovnej doby) u svojho lekára v Trnave, cesta, ktorá sa zaráta do ospravedlneného času v rámci „paragrafu“ sa bude posudzovať podľa vzdialenosti od jeho domu do tejto ambulancie.
Návšteva lekára pri skrátenom pracovnom čase
Pokiaľ zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, na návštevu lekára s náhradou mzdy má nárok za rovnakých podmienok ako pri plnom pracovnom úväzku. Advokátky uvádzajú, že tu platia tie isté ročné limity pri „paragrafe“ ako v prípade plného úväzku: na vlastné vyšetrenie/ošetrenie najviac 7 dní ročne a na sprevádzanie rodinného príslušníka tiež 7 dní ročne.
Prekážka sa posudzuje vo vzťahu ku kratšej zmene. „Aj tu platí test nevyhnutne potrebného času a povinnosť preukázať trvanie prekážky, pričom zamestnávateľ poskytuje pracovné voľno len v rozsahu, v akom prekážka objektívne zasiahla do pracovného času zamestnanca,“ približujú advokátky z Hronček & Partners a dodávajú, že po vyčerpaní plateného limitu zamestnávateľ poskytne ďalšie voľno bez náhrady.
Čas cesty na a z vyšetrenia vysvetľuje zamestnanec – čo zohľadniť?
Pokiaľ ide o čas cesty do a zo zariadenia, je na zamestnancovi, aby vysvetlil a preukázal čas trvania, a to predovšetkým pri dlhšom dochádzaní do vzdialenejších miest. Čas na ceste by mal byť reálny a podľa A. Domény a J. Podhorskej by mal zohľadňovať použitý dopravný prostriedok a aj individuálne okolnosti, ktoré v premávke nastanú nezávisle od vôle zamestnanca (napr. meškania spojov, dopravné nehody alebo iné situácie v premávke). „Opäť je dôležité, aby zamestnanec vedel tieto výnimočné skutočnosti v prípade dodatočného dotazu zamestnávateľa preukázať, inak sa vystavuje riziku, že dlhší čas na ceste, než by bol obvyklý (s ohľadom na vzdialenosť, požitý spôsob dopravy či bežnú dopravnú situáciu a podmienky) mu zamestnávateľ neuzná a mohlo by ísť o plne legitímny krok.“
