Ako zamestnávateľ (ne)môže riešiť situáciu, keď zamestnanec uviazne v zahraničí počas dovolenky? Čo platí ohľadom výpovede, nariadenia práce na diaľku či náhrady mzdy?
Počas dovolenky v zahraničí je potrebné počítať aj so situáciami, ktoré patria pod tzv. „vyššiu moc“. Ide o prírodné katastrofy, ako požiare či záplavy, ale tiež napríklad vojnové konflikty. Turista sa z danej krajiny nemusí vedieť dostať naspäť na Slovensko, a to napriek tomu, že jeho dovolenka mu skončila a potrebuje nastúpiť do práce. Môže mu hroziť výpoveď, ak sa z objektívnych dôvodov nevie včas vrátiť? Má zamestnávateľ právo nariadiť mu prácu na diaľku alebo čerpať ďalšie dni dovolenky? Aké práva a povinnosti firma má a na čo (ne)má nárok uviaznutý zamestnanec, približujeme v článku.
Pracovné voľno a ospravedlnená absencia podľa Zákonníka práce
Ak zamestnanec uviazne v zahraničí počas dovolenky napríklad pre ozbrojený konflikt, zrušené lety alebo prírodnú katastrofu, ide podľa advokátky Jany Podhorskej a právničky Alexandry Šubikovej z advokátskej kancelárie Hronček & Partners o prekážku v práci na strane zamestnanca (§ 141 (2) písm. g) Zákonník práce). Konkrétne ide o situáciu, kedy dochádza k nepredvídanému prerušeniu premávky alebo meškaniu verejnej dopravy a zamestnanec sa nemôže dostať na pracovisko iným primeraným spôsobom. V takom prípade sa podľa odborníčok zamestnancovi poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
Upozornenie: Zamestnávateľ sa síce môže rozhodnúť, že pracovné voľno udelí aj s náhradou mzdy, no zo zákona má zamestnanec nárok len na ospravedlnenú absenciu, nie na náhradu mzdy.
Nariadenie dovolenky alebo práce na diaľku – čo je možné?
Zároveň platí, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť, aby si neplánované predĺženie pobytu v zahraničí „pokryl“ čerpaním dovolenky. Podľa Zákonníka práce možno dovolenku počas prekážok v práci na strane zamestnanca určiť len na jeho žiadosť.
Pokiaľ teda zamestnanec uviazne v zahraničí, z dôvodu situácie, ktorú nezavinil, a nedostavil sa do práce z objektívnych dôvodov, predmetné dni je zamestnávateľ povinný evidovať ako ospravedlnenú absenciu (iná prekážka v práci podľa § 141 ZP), nie ako dovolenku. „Nútené retroaktívne čerpanie dovolenky by bolo v rozpore so ZP,“ upozorňujú odborníčky.
Taktiež treba mať na pamäti, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi nariadiť prácu na diaľku, ak mu ešte trvá dovolenka, pretože podľa Zákonníka práce ide o čas určený na odpočinok a regeneráciu. Jednostranne nariadiť „home office“ nemôže ani po skončení dovolenky, ak sa zamestnanec nemôže vrátiť z objektívnych dôvodov na pracovisko - pokiaľ to povaha práce a pracovná zmluva dovoľujú, zamestnávateľ sa môže na práci na diaľku so zamestnancom dohodnúť. Podstatné je, že ide o vzájomnú dohodu.
Hrozí uviaznutému zamestnancovi výpoveď?
Pre „uviaznutého“ zamestnanca je na mieste obava, že dostane výpoveď, keďže do práce nenastúpil tak, ako mal. Advokátka a právnička ale upokojujú, že výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi za neprítomnosť, ktorá je preukázateľne spôsobená objektívnymi príčinami (vis major), by bola neoprávnená a v rozpore so zákonom. „Zákonník práce síce pripúšťa výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo menej závažné porušenie opakované po predchádzajúcom písomnom upozornení, avšak podmienkou je zavinenie zamestnanca. Ak zamestnanec preukáže objektívnu príčinu neprítomnosti, teda vis major, zavinenie chýba a výpoveď by bola neplatná. Zamestnávateľ, ktorý by napriek tomu dal výpoveď alebo okamžite skončil pracovný pomer, by sa vystavil riziku úspešnej žaloby zamestnanca na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy za celé obdobie do právoplatného rozhodnutia súdu.“
No dôležité tiež je, aby zamestnanec existenciu prekážky v práci a dobu jej trvania zamestnávateľovi riadne preukázal. Odborníčky vysvetľujú, že pre tento účel je napríklad nevyhnutné uschovať najmä:
- potvrdenie leteckej spoločnosti alebo iného dopravcu o zrušení spoja (cancellation confirmation);
- akékoľvek úradné oznámenia príslušných orgánov krajiny pobytu (napr. zákaz vychádzania, uzávera letísk, evakuačné príkazy);
- správy alebo potvrdenia Ministerstva zahraničných vecí SR alebo príslušnej ambasády o mimoriadnej situácii v danej krajine;
- výpisy z platobných kariet a účtenky preukazujúce predĺžený pobyt;
- prípadnú korešpondenciu s cestovnou kanceláriou alebo poisťovňou.
Príklad z praxe: Blízky východ a tisícky uviaznutých Slovákov
V nepríjemnej situácii sa v úvode roka 2026 ocitli tisícky Slovákov, keď na Blízkom východe vypukol konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom. Mnohí z nich sa nevedeli vrátiť – či už z pracovnej cesty, alebo z dovolenky. Uzavrel sa totiž vzdušný priestor, rušili sa lety. Aj tieto udalosti ukázali, aké dôležité je, aby zamestnávatelia mali vypracovaný krízový plán, ako postupovať, keď im neočakávane vypadne pracovná sila z objektívnych dôvodov.
Ako sa k situácii postavili v praxi? Miriam Filová za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) pre Podnikajte.sk uvádza, že nakoľko ide o mimoriadne špecifickú situáciu spôsobenú tzv. vyššou mocou, predpokladajú, že zamestnávatelia k takýmto prípadom pristupovali individuálne s cieľom nájsť rozumný kompromis. Napríklad práve práca na diaľku podľa nej predstavuje najschodnejšie alternatívne riešenie, ako pokračovať v plnení pracovných úloh aj bez fyzickej prítomnosti na pracovisku. M. Filová má za to, že zamestnávatelia sa v takýchto situáciách snažia hľadať riešenia, ktoré budú primerané okolnostiam a zohľadnia konkrétnu situáciu oboch strán. Najpodstatnejšie podľa nej je, včas a otvorene so zamestnávateľom o vzniknutom probléme komunikovať, aby vedel v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť organizáciu práce či náhradu za neprítomného zamestnanca. Zároveň tak bude vedieť predchádzať komplikáciám na pracovisku.
Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť návrat na Slovensko, ako využiť ambasádu?
Či už zamestnanec uviazne v inej krajine počas pracovnej cesty , alebo dovolenky, zamestnávateľ nie je povinný riešiť spôsob, ako ho dostať späť domov. J. Podhorská a A. Šubiková upozorňujú, že aktívna koordinácia návratu – komunikácia s cestovnou kanceláriou, ambasádou či krízovými linkami, je zo strany zamestnávateľa len súčasťou dobrej praxe.
Uviaznutí cestujúci sa môžu v zahraničí počas takej nepriaznivej situácie obrátiť na ambasádu SR v danej krajine. Ako pre Podnikajte.sk uvádza Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZVEZ SR), jednou z prioritných úloh zastupiteľských úradov SR v zahraničí je poskytovať ochranu slovenským občanom, ktorí sa vo svete ocitnú v stave núdze alebo v krízovej situácii.
Pre také situácie, ako sú prírodné katastrofy či vojenské konflikty, je vhodné pred cestou do zahraničia registrovať sa cez systém dobrovoľnej registrácie na oficiálnom webovom sídle ministerstva. „Primárnym cieľom registrácie je z pohľadu ministerstva získať prehľad o počte občanov v príslušnom štáte a v prípade krízovej situácie mať možnosť kontaktovať zaregistrovaných občanov,“ vysvetľuje MZVEZ SR.
Pokiaľ ku krízovej situácii dôjde, rezort odporúča s ohľadom na urgentnosť kontaktovať Medzinárodné operačné a krízové centrum v Bratislave alebo miestne príslušný zastupiteľský úrad SR. Ambasády štátnym občanom poskytujú predovšetkým aktuálne a overené informácie vo vzťahu k podmienkam cestovania a pobytu v krajine alebo teritóriu. Taktiež informujú a upozorňujú na konkrétne hrozby a nebezpečenstvá, poskytujú rady a návody na riešenie vzniknutých situácií, preverujú a poskytujú informácie o aktuálnych možnostiach leteckej, lodnej alebo pozemnej dopravy, spolupracujú s miestnymi orgánmi a spolupracujú a koordinujú svoje úsilie s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.
Rezort zahraničných vecí ďalej uvádza, že zastupiteľské úrady v prípade realizácie, pokiaľ to bezpečnostná situácia umožňuje, spolupracujú s ostatnými orgánmi verejnej moci na príprave a realizácii repatriačných a evakuačných letov. „V nevyhnutných prípadoch, ak o to štátny občan požiada, môže byť zastupiteľský úrad súčinný pri úhrade nákladov nevyhnutných na návrat na územie Slovenskej republiky - náklady vynaložené na takúto pomoc štátny občan po návrate domov vráti do štátneho rozpočtu.“
Ministerstvo dodáva, že spôsob, forma a rozsah pomoci, ktorú je možné štátnemu občanovi Slovenskej republiky poskytnúť, je závislá od viacerých objektívnych faktorov, ako sú napríklad situácia na mieste, dostupnosť internetu, vzdialenosť zastupiteľského úradu, možnosť realizácie repatriácie alebo evakuácie, možnosti komerčnej leteckej, námornej a pozemnej dopravy a podobne.
