Zamestnávatelia môžu zamestnancom 8. mája aj 15. septembra 2026 nariadiť prácu, rátať ale musia s vyššími nákladmi. Novinka vyvoláva otázky ohľadom čerpania dovoleniek aj praktického fungovania firiem.
V rámci konsolidačného balíčka pre rok 2026 došlo k dočasnému (len v roku 2026) zrušeniu dvoch sviatkov ako dní pracovného pokoja – 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária). Avšak, úprava bola vykonaná len v rámci zákona o štátnych sviatkoch, do Zákonníka práce ju poslanci nepremietli, a tak hoci pôjde o bežné pracovné dni, naďalej budú vnímané ako sviatky. To, čo najskôr vyzeralo ako chyba, teraz vláda komunikuje ako zámer. Zmena ale vyvolala vlnu kritiky aj dohadov, akú prácu môžu zamestnávatelia zamestnancom v tieto dni nariadiť, či im môžu určiť čerpanie dovolenky a ako to bude s príplatkami. Ministerstvo práce preto vydalo usmernenie o tom, ako sa bude 8. máj a 15. september v roku 2026 posudzovať a aké možnosti firmy majú.
Dni pracovného pokoja a sviatky v kontexte legislatívy
Slovenská pracovnoprávna úprava vychádza pri vymedzení dní pracovného pokoja z § 94 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa neho sa za dni pracovného pokoja považujú jednak dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, ako aj sviatky, avšak len za predpokladu, že osobitný právny predpis neustanovuje inak.
Zákonník práce tak rozlišuje dve kategórie dní pracovného pokoja:
- dni nepretržitého odpočinku, ktoré vyplývajú z organizácie pracovného času podľa § 93 Zákonníka práce. Ide spravidla o sobotu a nedeľu, ak zamestnanec pracuje v pracovnom týždni od pondelka do piatka;
- sviatky upravené osobitným zákonom (č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch), ak osobitný zákon neustanoví inak.
Dôležité je všímať si nadradenosť osobitného predpisu. Zákonník práce explicitne pripúšťa, že nie každý sviatok musí byť automaticky dňom pracovného pokoja. Rozhodujúce je, či osobitný zákon prizná konkrétnemu sviatku tento status. Tento pohľad na niektoré sviatky, ktoré môžu byť aj sviatkom, aj pracovným dňom, priniesla už novela zákona o štátnych sviatkoch účinná od 1.1.2021. Ňou získal 28. október jednak status sviatku (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu), no zároveň sa ustanovilo, že nebude dňom pracovného pokoja – išlo o prvý taký prípad. Odvtedy sa podobným spôsobom (v rámci konsolidácie verejných financií) upravili aj sviatky 1. september (Deň Ústavy SR) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu), ktoré status sviatku síce nestratili, no stali sa pracovným dňom.
A uvedené dočasne, v roku 2026, platí aj pre 8. máj a 15. september. Zákon o štátnych sviatkoch v § 4b ustanovil, že dané sviatky sa v tomto roku nepovažujú za dni pracovného pokoja. Hoci ide o dni, ktoré sú inak štátnymi sviatkami, osobitná právna úprava im výnimočne nepriznáva režim pracovného pokoja a posudzujú sa ako bežné pracovné dni.
Možnosť nariadiť prácu počas sviatkov, ktoré nie sú dňami pracovného pokoja
Právna úprava nariaďovania práce v dňoch pracovného pokoja vychádza z § 94 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého možno prácu v týchto dňoch nariadiť len výnimočne a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Na toto pravidlo nadväzujú ďalšie odseky § 94, ktoré upravujú nariadenie práce:
- odsek 3 v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni (typicky víkendy),
- odsek 4 počas sviatkov.
Platí pritom, že podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Konkrétne ide o:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín,
- práce v nepretržitej prevádzke,
- práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Avšak, podľa ministerstva práce sa pojem „sviatok“ použitý v § 94 ods. 4 vzťahuje výlučne na sviatok, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja podľa osobitného predpisu. Nejde teda o každý sviatok v kalendárnom zmysle, ale len o ten, ktorému právny poriadok priznáva režim pracovného pokoja.
Nakoľko v prípade dní 8. mája 2026 a 15. septembra 2026 osobitný zákon o štátnych sviatkoch výslovne ustanovuje, že tieto sviatky nie sú dňami pracovného pokoja, z pohľadu Zákonníka práce sa posudzujú ako bežné pracovné dni. Z toho vyplýva, že režim § 94 ods. 4, ktorý obmedzuje možnosť nariadiť prácu vo sviatok, sa na tieto dni nevzťahuje.
V praktickej rovine to znamená, že zamestnávateľ môže v dňoch 8. mája 2026 a 15. septembra 2026 nariadiť zamestnancovi prácu v štandardnom režime, bez obmedzení viazaných na dni pracovného pokoja. Zároveň nie je potrebné tieto dni riešiť napríklad formou nariaďovania dovolenky, keďže ide o bežné pracovné dni z pohľadu pracovného práva.
Príplatok za prácu počas 8.5.2026 a 15.9.2026 zostáva
Za bežné pracovné dni je v roku 2026 teda považovaných až 5 sviatkov:
- 8. máj 2026
- 1. september 2026
- 15. september 2026
- 28. október 2026
- 17. november 2026
Avšak, 8. máj aj 15. september sa líšia tým, že zamestnancom pracujúcim počas týchto dní naďalej zostáva priznaný nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Vláda rozdielnu taxáciu obhajuje, tvrdí, že išlo umožniť výkon práce zamestnancov v režime bežného pracovného dňa, no za podmienky, že za to dostanú príplatok ako by dostali v prípade, že by tieto sviatočné dni zostali dňami pracovného pokoja (100 % priemerného zárobku). Ďalšie podrobnosti o mzdových zvýhodneniach v roku 2026 nájdete v článku Príplatky za prácu cez víkend, vo sviatok a nočnú prácu v roku 2026.
Tento krok zamestnávateľom výrazne zvýši náklady, navyše novinka prichádza v období, keď mnohé firmy ohlasujú hromadné prepúšťanie, zatváranie výroby či presunutie firmy do zahraničia. To, že vláda napokon „chybu“ v legislatíve neodstránila a príplatky nechala, medzi podnikateľmi vyvolalo vlnu nevôle a viacerí informovali o tom, že zamestnancom nariadia čerpanie dovolenky.
Čerpanie dovolenky počas 8.5.2026 a 15.9.2026
Otázka čerpania dovolenky v kontexte sviatkov vychádza z § 112 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého sa sviatok pripadajúci na obvyklý pracovný deň zamestnanca do dovolenky nezapočítava. Toto pravidlo však predpokladá, že ide o sviatok, ktorý má zároveň charakter dňa pracovného pokoja.
Ako uvádza ministerstvo práce v usmernení, ustanovenie § 112 ods. 3 síce priamo nedefinuje pojmy „sviatok“ ani „obvyklý pracovný deň“, ale rieši vzťah dovolenky k týmto inštitútom. Nadväzuje na iné ustanovenia Zákonníka práce, najmä na úpravu pracovného času a dní pracovného pokoja v § 90 až § 94 (rozvrh zmien, odpočinky v týždni, dni pracovného pokoja).
V prípade dní 8. mája 2026 a 15. septembra 2026 však platí, že nejde o dni pracovného pokoja, ale o bežné pracovné dni. Zamestnancovi podľa rezortu preto v tieto dni neodpadá práca z titulu sviatku – naopak, má povinnosť nastúpiť do práce podľa svojho rozvrhu zmien, rovnako ako jeho kolegovia.
Z toho vyplýva zásadný praktický dôsledok: ak chce zamestnanec mať v tieto dni voľno, musí si oň požiadať formou dovolenky. Nejde o situáciu, keď by mu vzniklo voľno automaticky z dôvodu sviatku, ako je to pri sviatkoch, ktoré sú dňami pracovného pokoja.
Typickým príkladom je zamestnanec pracujúci od pondelka do piatka, ktorý si plánuje čerpať dovolenku počas celého týždňa. Ak do tohto obdobia pripadne napríklad 8. máj 2026 (ktorý v tomto roku pripadá na piatok), tento deň sa mu započíta do dovolenky ako bežný pracovný deň. Na rozdiel od sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja, mu totiž pracovná povinnosť neodpadá. Z počtu jeho dní dovolenky sa mu tak odpočíta 5 dní, nie 4 (ako by to, ak by 8. máj zostal dňom pracovného pokoja).
V praxi to znamená, že ak zamestnanec nechce v dňoch 8. mája 2026 a 15. septembra 2026 pracovať, musí čerpať dovolenku.
Môže sa však stať, že zamestnanec by ani nemal problém v daný deň pracovať, veď by mu patrila aj náhrada mzdy. No zamestnávateľ sa rozhodne, že nariadi hromadné čerpanie dovolenky, pretože hoci zamestnancom za takýto deň patrí náhrada mzdy vo výške 100 % ich priemerného zárobku, môže to pre neho byť stále nákladovo výhodnejšie.
Fakticky platí, že s dovolenkou zamestnanca disponuje zamestnávateľ, pretože práve ten určuje termín jej čerpania v zmysle plánu dovoleniek. Zamestnávateľ by ale pri určení čerpania dovolenky mal prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca (napr. na rodinné záujmy). Čerpanie dovolenky musí oznámiť v zákonnej lehote.
Zákonník práce taktiež stanovuje, že zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Dovolenku v takom prípade čerpajú všetci zamestnanci (tzv. celozávodná dovolenka). Pokiaľ u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať aj samostatne (bez súhlasu zástupcu zamestnancov). No aj takýto deň sa zamestnancovi ráta do čerpaných dní dovolenky. Čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ podľa Zákonníka práce oznámiť zamestnancovi najmenej 7 dní vopred. To znamená, že ak sa firmy rozhodnú pre toto riešenie v prípade 8. mája, zamestnancom to musia oznámiť do konca apríla 2026.
V súhrne možno konštatovať, že zmena, ktorá zo Dňa víťazstva nad fašizmom a Sedembolestnej panny Márie urobila pracovné dni, za ktoré zamestnancom patrí náhrada mzdy, bude mať dva základné dopady – buď budú mať zamestnávatelia vyššie mzdové náklady, alebo zamestnanci prídu o deň dovolenky, ktorý by mohli využiť inokedy.
Dôsledky zmeny v praxi: chaos a stratené milióny eur
Dočasná novinka komplikuje život nie len firmám, ale s problémom sa stretávajú aj školy, ktoré v mnohých prípadoch ešte nevedia, ako v 8. mája budú postupovať – či udelia v tieto dni riaditeľské voľno, alebo budú fungovať v bežnom režime. Medializované boli informácie, že niektoré zariadenia nemajú finančné prostriedky na to, aby zamestnancom vyplatili mzdy aj s príplatkom. Minister školstva však avizoval, že istou kompenzáciou by mohlo byť prípadné skoršie ukončenie školského roka.
Či už zostanú žiaci doma 8. mája, alebo letné prázdniny začnú už v júni, v oboch prípadoch budú mnohí pracujúci rodičia nútení vziať si neplánovanú dovolenku. Ak pôjde o nutnosť vziať si voľno práve 8. mája, prídu navyše o možnosť získať príplatok za prácu, čo sa priamo vylučuje s argumentmi vlády o zámeroch tejto zmeny. Nehovoriac o nejednotných riešeniach rôznych škôl a hroziacom chaose.
A v konečnom dôsledku viacerí odborníci sa zhodujú, že na túto zmenu doplatí samotný štát. Bude totiž musieť vyplatiť príplatky zamestnancom v štátnej správe, v štátnych inštitúciách či na úradoch, ktorí budú počas 8. mája a 15. septembra 2026 pracovať. Možno tak očakávať slabší konsolidačný efekt, ako sa pôvodne zamýšľal. „Nejasná legislatíva vyvoláva nezhody a namiesto úspor môže štát prísť o milióny,“ uvádza Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR na sociálnej sieti.
