Rezervný fond s.r.o.

Kto má povinnosť vytvárať rezervný fond a v akej výške? Na čo slúži rezervný fond a na aký účel možno z neho použiť prostriedky?

Pod rezervným fondom si môžeme predstaviť súhrn majetkových hodnôt, ktoré slúžia, resp. majú slúžiť na krytie strát. Rezervný fond predstavuje najmä účtovnú kategóriu - nakoľko nemusia byť prostriedky viazané na bankovom účte (ako tomu bolo do roku 2002), nie je teda zrejmé, v akej podobe má spoločnosť majetok, ktorého zdrojom krytia je rezervný fond (môže byť napríklad aj vo forme pohľadávky, ktorú nikdy odberateľ nezaplatí). Podstata je rovnaká ako v prípade základného imania a viac informácií o tom, prečo nemožno hodnotu základného imania, resp. aj rezervného fondu považovať za smerodajný ukazovateľ toho, v akej finančnej situácii sa obchodná spoločnosť nachádza, nájdete v článku Základné imanie nie je záruka pre veriteľov.

Jedným zo subjektov, ktoré musia povinne mať rezervný fond, sú kapitálové spoločnosti, teda s.r.o. a a.s.. V článku sa zameriame na povinnosť vytvorenia rezervného fondu u s.r.o. Podmienky vytvorenia a dopĺňania rezervného fondu sú upravené v Obchodnom zákonníku (§ 67 a § 124).

Tvorba rezervného fondu pri vzniku s.r.o.

Časový okamih tvorby rezervného fondu je ponechaný relatívne na vôli s.r.o.. Tá si môže v spoločenskej zmluve určiť, kedy a v akej výške vytvorí rezervný fond. Ten môže vytvoriť už pri svojom vzniku (do roku 2002 platilo, že s.r.o. musela vytvoriť rezervný fond už pri svojom vzniku). Ak ho nevytvorí už pri svojom vzniku, musí ho vytvoriť najneskôr z prvého čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke. 

Ak chce s.r.o. vytvoriť rezervný fond už pri svojom vzniku, musí to byť uvedené v spoločenskej zmluve spoločnosti. V spoločenskej zmluve je možné upraviť, že zakladatelia s.r.o. sú povinní poskytnúť spoločnosti v procese jej založenia príplatky nad výšku svojich vkladov, ktoré budú určené na tvorbu rezervného fondu. Súčasne by mali zakladatelia v spoločenskej zmluve určiť výšku príplatkov určených na tvorbu rezervného fondu, lehotu, v ktorej treba príplatky do fondu poskytnúť, ale aj prípadné sankcie za nesplnenie alebo oneskorené splnenie povinnosti.

Príklad na znenie spoločenskej zmluvy s rezervným fondom vytvoreným pri vzniku spoločnosti:

Článok X

Rezervný fond spoločnosti

  1. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri jej vzniku.
  2. Spoločník .................. je povinný poskytnúť spoločnosti príplatok nad výšku svojho vkladu v sume 500 eur (slovom: päťsto eur), ktorý predstavuje 10 % základného imania. Tento príplatok je určený na prídel do rezervného fondu.
  3. Spoločník je povinný poskytnúť spoločnosti príplatok určený na prídel do rezervného fondu podľa bodu 2 tohto článku spoločenskej zmluvy najneskôr do podania návrhu na zápis spoločnosti do príslušného obchodného registra.
  4. Rezervný fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o 5% z čistého zisku spoločnosti vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, a to až kým nedosiahne výšku 10 % základného imania.
  5. O použití rezervného fondu rozhoduje konateľ spoločnosti.  V rozsahu, v ktorom sa vytvára povinne, možno rezervný fond použiť iba na krytie strát spoločnosti.

Tvorba rezervného fondu už pri založení s.r.o. je v praxi ojedinelá a vyskytuje sa v menšej miere.

Tvorba rezervného fondu po vzniku s.r.o.

Častejšie sa pri s.r.o. tvorí rezervný fond až z dosiahnutého prvého čistého zisku.

Spoločnosť si nemôže vybrať, že by nevytvorila rezervný fond z prvého čistého zisku, ale až napr. ďalší rok z ďalšieho čistého zisku. Ak tak neurobí, súd môže spoločnosť zrušiť.

Príklad na tvorbu rezervného fondu z čistého zisku spoločnosti:

Spoločnosť A, s.r.o. bola založená 10.2.2017 s predmetom podnikania poradenské služby v oblasti podnikania. Základné imanie bolo vo výške 5 000 eur. Za rok 2017 nedosiahla zisk a nebola ani v strate. Nevznikla jej teda povinnosť vytvoriť rezervný fond. Za rok 2018 spoločnosť A, s.r.o. dosiahla čistý zisk v sume 2 000 eur. Týmto jej vznikla povinnosť vytvoriť rezervný fond.

Výška rezervného fondu

Zákon stanovuje, v akej výške by mal byť rezervný fond vytvorený z čistého zisku. Ten musí byť tvorený z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania.

Príklad na výšku rezervného fondu z čistého zisku spoločnosti:

Spoločnosť A, s.r.o. (základné imanie 10 000 eur) nevytvorila rezervný fond pri jej vzniku, ale až z prvého dosiahnutého čistého zisku, ktorý bol vo výške 7 000 eur. Spoločnosť tak musí do rezervného fondu dať najmenej sumu 350 eur (5 % z čistého zisku). Dobrovoľne môže dať do rezervného fondu väčšiu sumu, napr. 500 eur. Maximálna suma pri tvorbe rezervného fondu z čistého zisku je 10 % základného imania. Preto spoločnosť A, s.r.o. môže z prvého čistého zisku použiť na tvorbu rezervného fondu maximálne sumu 1 000 eur. Ak by spoločnosť dosiahla vyšší zisk, napr. 30 000 a 5 % z čistého zisku by bolo viac než 10 % základného imania, v zmysle zákona stačí dotácia vo výške 10 % základného imania.

Rezervný fond je s.r.o. povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve, resp. v stanovách spoločnosti, najmenej však musí dopĺňať rezervný fond vo výške 5 % z čistého zisku. V spoločenskej zmluve je tak možné dohodnúť, že s.r.o. bude dopĺňať rezervný fond napr. vo výške 7 % alebo 10 % z dosiahnutého čistého zisku. V prípade, že skončila spoločnosť v strate, do fondu nedopĺňa nič.

Príklad na dopĺňanie rezervného fondu:

Spoločnosť A, s.r.o. (základné imanie 5 000 eur) dosiahla v prvom roku čistý zisk vo výške 2 000 eur. Vytvorila tak rezervný fond vo výške 100 eur (5 % z čistého zisku). Ďalší rok dosiahla spoločnosť čistý zisk 5 000 eur. V spoločenskej zmluve nemá ustanovenie o sume, o ktorú by bola povinná dopĺňať rezervný fond. Preto je povinná rezervný fond doplniť o 5 % z čistého zisku, teda v danom prípade o sumu 250 eur (5 % zo sumy 5 000 eur). Po doplnení bude mať rezervný fond výšku 350 eur.

Spoločnosť je povinná dopĺňať rezervný fond dovtedy, kým nebude vo výške najmenej 10 % základného imania. Opätovne, aj v danom prípade je možné v spoločenskej zmluve dohodnúť, že spoločnosť doplní rezervný fond vo vyššej výške, napr. 15 % alebo 20 % základného imania. Ak takáto úprava v spoločenskej zmluve absentuje, platí zákon, teda spoločnosť musí dopĺňať rezervný fond, kým nedosiahne výšku 10 % základného imania. Ak spoločnosť doplní rezervný fond do stanovenej výšky, v ďalšom roku už nemusí čistý zisk použiť na doplnenie rezervného fondu.

Príklad na ukončenie dopĺňania rezervného fondu:

Spoločnosť A, s.r.o. má základné imanie vo výške 10 000 eur. V spoločenskej zmluve absentuje úprava o výške, do ktorej je povinná dopĺňať rezervný fond. Preto ho musí dopĺňať do výšky 10 % základného imania, teda do sumy 1 000 eur. Prvý rok dosiahla spoločnosť čistý zisk vo výške 3000 eur, preto vytvorila rezervný fond vo výške 150 eur. Druhý rok dosiahla spoločnosť čistý zisk vo výške 7 000 eur. Doplnila rezervný fond o sumu 350 eur. Po druhom roku je výška rezervného fondu 500 eur. Tretí rok spoločnosť nedosiahla žiadny čistý zisk, preto rezervný fond nedoplnila. Vo štvrtý rok dosiahla spoločnosť čistý zisk 10 000 eur. 5 % z tejto sumy je 500 eur, o ktorú doplnila rezervný fond. Týmto okamihom je výška rezervného fondu 1000 eur, teda 10 % základného imania. V ďalších rokoch už spoločnosť nemusí dopĺňať rezervný fond.

Článok pokračuje pod reklamou

Použitie rezervného fondu

Účelom rezervného fondu je uložiť určité časti zisku, ktoré spoločnosť získa v čase úspechu, aby mohla v budúcnosti z vlastných prostriedkov kryť straty, ktoré vzniknú v menej úspešných časoch podnikania. Tým, že sa určitá časť zisku nerozdelí a nevyplatí, ostáva táto suma ako zdroj krytia v spoločnosti (avšak, opäť nie je zrejmé, či vo forme peňažných prostriedkov alebo vo forme iného majetku).  

Strata však nemusí byť krytá len z prostriedkov rezervného fondu, ale ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže valné zhromaždenie rozhodnúť, že strata sa uhradí z prostriedkov, ktoré poskytnú spoločníci vo forme plnenia nad výšku vkladu.

Prečítajte si tiež

V rozsahu, v ktorom sa rezervný fond vytvára povinne zo zákona, možno použiť prostriedky z rezervného fondu iba na krytie strát spoločnosti. V tomto rozsahu nemožno rezervný fond použiť na iné účely. V rozsahu, v ktorom je rezervný fond tvorený nad zákonom stanovenú minimálnu hranicu (10 % základného imania), použitie týchto prostriedkov nie je zákonom limitované.

Príklad na použitie rezervného fondu

Spoločnosť A, s.r.o. má základné imanie vo výške 5 000 eur. V priebehu svojich rokov mala vyšší zisk, preto vytvorila rezervný fond v sume 2 000 eur (20 % základného imania). V rozsahu, v ktorom sa rezervný fond vytvára povinne (10 % základného imania, t.j. v danom prípade 1 000 eur), môže použiť tieto prostriedky iba na krytie strát spoločnosti. V rozsahu nad 1 000 eur, v ktorom doplnila rezervný fond dobrovoľne, však môže prostriedky rezervného fondu použiť aj na iné účely ako je krytie strát spoločnosti.

O použití prostriedkov z rezervného fondu rozhoduje konateľ s.r.o.. Spoločenská zmluva ale môže určiť, že o tom bude rozhodovať napr. valné zhromaždenie alebo dozorná rada. Možno taktiež v spoločenskej zmluve dohodnúť, že použitie prostriedkov rezervného fondu podlieha predchádzajúcemu súhlasu dozornej rady.

Porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond

Porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond je dôvodom, pre ktorý súd môže rozhodnúť o zrušení spoločnosť. Ak teda s.r.o. nevytvorí rezervný fond najneskôr z prvého čistého zisku, prípadne ho vytvorí alebo doplní o menej ako 5 % z čistého zisku, môže byť spoločnosť zrušená.

Príklad na zrušenie spoločnosti pre porušenie povinnosti týkajúcej sa rezervného fondu:

Spoločnosť A, s.r.o. bola založená dňa 1.2.2017. Základné imanie bolo vo výške 5 000 eur. Prvý rok dosiahla spoločnosť čistý zisk vo výške 2000 eur, preto vytvorila rezervný fond s prídelom 100 eur (5 % z čistého zisku). Ďalší rok mala spoločnosť čistý zisk vo výške 1 000 eur. Rezervný fond však nedoplnila o sumu 50 eur (5 % z čistého zisku). Preto spoločnosť A, s.r.o. môže byť zrušená na základe rozhodnutia súdu.

Zhrnutie na záver

Každá s.r.o. je povinná vytvárať rezervný fond, a to buď už pri jej vzniku alebo najneskôr z prvého čistého zisku. Následne je povinná vytvorený rezervný fond dopĺňať. Zákon stanovuje minimálne limity pre tvorbu a dopĺňanie rezervného fondu. Porušenie tejto povinnosti môže viesť k súdnemu rozhodnutiu o zrušení spoločnosti.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zmeny v postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve od 15. 3. 2024

Nové pravidlá v premenách spoločností a družstiev sa odrazili aj na spôsobe účtovania. Čo sa mení v tejto súvislosti v postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve?

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve – dajte pozor na chyby

Okrem daňového priznania zostavujú účtovné jednotky po skončení roka aj účtovnú závierku. Tá je verejne dostupná, preto si dajte pozor na chyby, ktoré je v nej možné ľahko identifikovať.

Zápis s. r. o. do obchodného registra advokátom v praxi

Aký je proces v prípade zápisu firmy do obchodného registra, ak podnikateľ splnomocní advokáta? Aké sú poplatky, o čo všetko sa postará advokát, čo rieši firma a na čo myslieť?

Cena založenia s. r. o. u notára: s akými poplatkami počítať?

Koľko stojí zápis s. r. o.-čky do obchodného registra prostredníctvom notára, z akých položiek sa skladá a aký je rozdiel oproti súdnym poplatkom? Praktický prehľad cien.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky