Neplynutie zákonných lehôt, nevykonávanie súdnych pojednávaní, zamedzenie výkonu záložného práva a dražieb. Čo prináša zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením koronavírusu v justícii? Prehľad zmien spolu s praktickým príkladmi.
Koronavírus ovplyvňuje všetky súčasti bežného života, súdnictvo nevynímajúc. Národná rada SR prijala dňa 25.3.2020 zákon o mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti so šírením koronavírusu. Aké novinky prinesie?
Zákonné lehoty nebudú plynúť
Najdôležitejšou zmenou, ktorú prináša zákon, je prerušenie plynutia zákonných lehôt. Plynutie lehôt má v práve veľký význam a dôsledky. Zmeškanie lehoty môže mať totiž negatívne dôsledky spočívajúce napr. v nemožnosti podať odvolanie alebo neúspechu v súdnom spore v prípade, ak uplatníte právo až po uplynutí premlčacej doby.
V zmysle návrhu zákona nebudú plynúť lehoty ustanovené v súkromnoprávnych vzťahoch, uplynutím ktorých by došlo k zániku práva. To isté platí aj pre lehoty na vykonanie procesného úkonu. Platí to pre lehoty od účinnosti zákona do 30.4.2020. Taktiež lehoty, ktoré uplynuli po 12.3.2020 do účinnosti zákona, sa neskončia skôr ako po 30 dňoch po účinnosti tohto zákona.
Príklad na plynutie hmotnoprávnej lehoty:
Spoločnosť A, s.r.o. platne odstúpila od zmluvy, ktorú uzatvorila so spoločnosťou B, s.r.o.. Na základe tohto odstúpenia jej mala spoločnosť B, s.r.o. vrátiť kúpnu cenu vo výške 10.000 eur. Premlčacia doba na vrátenie kúpnej ceny by uplynula dňa 01.04.2020. Prijatím zákona sa však premlčacia doba na vrátenie kúpnej ceny prerušuje a teda neuplynie už dňa 01.04.2020.
Príklad na prerušenie hmotnoprávnej lehoty:
Jane si zakúpila dňa 10.04.2020 kávovar, ktorý sa jej pokazil. Chcela by si uplatniť u predávajúceho A, s.r.o. reklamáciu, avšak je v karanténe a záručná doba by za normálnych okolností mala uplynúť dňa 10.04.2020. Túto záručnú dobu kvôli karanténe by nestihla. Avšak v dôsledku prijatého zákona sa táto lehota do 30.04.2020 prerušuje, a teda môže reklamáciu uplatniť aj neskôr, napr. dňa 20.04.2020.
Príklad na prerušenie procesnoprávnej lehoty:
Na súde prebieha spor medzi A, s.r.o. a B, s.r.o. o zaplatenie faktúry v sume 5 000 eur. Súd rozhodol dňa 20.2.2020 tak, že žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo A, s.r.o. doručené dňa 25.3.2020. Za normálnych okolností by tak týmto dňom začala plynúť pre A, s.r.o. 15 dňová lehota, v ktorej by mohla voči súdnemu rozhodnutiu podať odvolanie a ktorá by uplynula 9.4.2020. Avšak v dôsledku prijatia zákona táto lehota 9.4.2020 neuplynie a odvolanie bude možné podať aj po 9.4.2020, napr. dňa 20.4.2020 pričom súd nebude môcť odmietnuť odvolanie z dôvodu, že by bolo podané po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
Toto opatrenie by malo prispieť k tomu, aby občania a aj podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné na uplatňovanie ich práv v čase pandémie spôsobenej koronavírusom a nemuseli sa obávať, že by ich právo zaniklo v dôsledku premlčania.
Je potrebné dodať že navrhované opatrenie platí na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa súkromného práva (napr. Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník). Neplatí to na verejnoprávne vzťahy (napr. nebude to platiť pokiaľ ide o lehotu na odvolanie proti rozhodnutiu štátnych orgánov).
Príklad na plynutie lehôt vo verejnoprávnych vzťahoch:
Spoločnosti A, s.r.o. bolo dňa 25.3.2020 doručené rozhodnutie Inšpektorátu práce o uložení pokuty za nedodržanie povinností vyplývajúcich z BOZP. Spoločnosť A, s.r.o. sa dopočula o prijatí zákona o mimoriadnych opatreniach v justícii. Nesprávne sa domnievala, že to platí aj v tomto prípade. Odvolanie preto podala až dňa 28.4.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V danom prípade nebude v odvolaní úspešná.
Napriek tomu však zákon ponúka súdom možnosť rozhodnúť, že procesnoprávne lehoty (napr. lehota na podanie odvolania) bude plynúť aj napriek prijatému zákonu. Dôvodom pre takýto postup je skutočnosť, že vec pre ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti alebo značnej škody neznesie odklad. V takomto prípade však súd bude musieť určiť novú primeranú lehotu.
Obmedzenie súdnych pojednávaní
Ďalším prijatým opatrením je aj obmedzenie súdnych pojednávaní. Počas tejto mimoriadnej situácie by sa mali súdne pojednávania uskutočňovať len v nevyhnutnom rozsahu. Na základe toho by sa tak v najbližších dňoch mali uskutočňovať pojednávania len vo väzobných trestných veciach, veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí a veciach, kde by hrozila nenávratná škoda. V civilnom konaní (napr. o zaplatenie určenej sumy) by sa pojednávania nemali uskutočňovať. V konkrétnom prípade to však bude na uvážení sudcu. Týmto opatrením by sa mala minimalizovať koncentrácia viacerých osôb v budove súdu.
Avšak už v súčasnosti sa málokedy nariaďuje súdne pojednávanie. Navyše strany konania v obave pred koronavírusom ospravedlňujú svoju neúčasť, pričom súdy im spravidla z tohto dôvodu ich neúčasť ospravedlňujú.
V súdnictve platí zásada verejnosti. V dôsledku toho je každé súdne pojednávanie prístupné verejnosti a môže sa ho zúčastniť hocikto, aj ten, koho sa daná vec netýka. Verejnosť však môže byť z dôvodov uvedených v zákone (napr. pre bezpečnosť) vylúčená zo súdneho pojednávania. Počas koronavírusu môže byť verejnosť vylúčená aj z dôvodu ochrany zdravia.
Predlženie lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
V súčasnosti platí, že dĺžník v predĺžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení (teda že má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku).
V zmysle navrhovaného zákona je lehota, v ktorej je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, 60 dní,. To za predpokladu, že predĺženie nastalo v čase od 12.3.2020 do 30.4.2020.
Príklad na lehotu na vyhlásenie konkurzu:
Dlžník sa o svojom predĺžení dozvedel dňa 30.3.2020. V danom prípade tak musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 29.5.2020. V prípade, ak by sa o predĺžení dozvedel už 11.3.2020, musel by návrh na vyhlásenie konkurzu podať najneskôr do 10.4.2020.
Právnické osoby môžu hlasovať aj prostredníctvom korešpondencie
Kolektívne orgány právnických osôb budú môcť počas mimoriadnej situácie používať aj korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť členov na zasadnutí prostredníctvom elektronických prostriedkov. To aj v prípade, ak to nevyplýva z vnútorných predpisov (napr. stanov). Cieľom tejto novinky je minimalizovať nutnosť zhromaždenia väčšieho počtu osôb na jednom mieste.
Nemožnosť výkonu záložného práva a dražby
V poslednom rade prináša zákon zákaz výkonu záložného práva ako aj dražby do 30.4.2020. Úkony smerujúce k výkonu záložného práva, ako aj dražby vykonané v čase do 30.4.2020 sú neplatné.
Opätovne, cieľom tohto opatrenia je počas tejto mimoriadnej situácie dočasne obmedziť koncentráciu väčšej skupiny osôb na jednom mieste. Ak má totiž dražba splniť svoj účel, je potrebné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov o vydražovanú vec, teda aby sa dražby zúčastnilo čo najviac osôb. To je za aktuálneho stavu nemožné a nežiaduce, pretože je zakázané, aby sa na jednom mieste zdržiavali väčšie skupiny osôb.
Zhrnutie na záver
V záujme minimalizácie negatívneho dopadu koronavírusu a karanténnych opatrení v oblasti práva prijal parlament zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach. Súčasťou týchto opatrení je neplynutie zákonných lehôt, nevykonávanie súdnych pojednávaní, ako aj zamedzenie výkonu záložného práva a dražieb.
