Ako požičať vlastnej firme - vklad podnikateľa, pôžička spoločníka, kapitálové fondy

Ak má firma problém s cash-flow, môže pomôcť pôžička od majiteľa. Aké sú pravidlá pre poskytovanie pôžičiek či pre tvorbu kapitálových fondov? Je možné požičať v hotovosti alebo bezúročne?

Firmy sa v rôznej fáze svojho vývoja, či vplyvom situácie na trhu môžu dostať do situácie, že nemajú dostatok peňazí. Najmä v menších firmách (napríklad, ale nielen v jednoosobových s.r.o.), ak je to možné, obvykle spoločník poskytne firme pôžičku na preklenutie tohto obdobia a následne si peniaze z s.r.o. vráti. U podnikateľov – fyzických osôb, napríklad živnostníkov ide o tzv. osobný vklad podnikateľa. Omnoho komplikovanejšia je problematika pôžičky spoločníka voči s.r.o. – v tomto prípade treba prihliadať na to, že firma a spoločník sú dva rozdielne subjekty, pričom firme vznikajú záväzky. Je potrebné sa zaoberať aj súvisiacimi otázkami, napríklad formou poskytnutia pôžičky (hotovostná/bezhotovostná) či transferovým oceňovaním. Zaujímavá je v tomto smere aj problematika kapitálových fondov, pričom vklad do kapitálového fondu záväzky firmy nezvyšuje a zároveň je možné si ho vrátiť. V článku si tieto aspekty rozoberieme podrobnejšie.

Osobný vklad podnikateľa (živnostníka, SZČO)

Začneme tým jednoduchším prípadom, ktorým je SZČO, napríklad živnostník. Nakoľko ide o jednu a tú istú fyzickú osobu, nie je možné uzavrieť zmluvný vzťah sama so sebou, aj keď by išlo o strany – fyzická osoba ako občan s fyzickou osobou – podnikateľom, vždy ide o tú istú fyzickú osobu. Podnikateľ – fyzická osoba teda nemôže dlhovať sám sebe peňažné prostriedky. Ak sa rozhodne podnikateľ do svojho podnikania vložiť peniaze, napríklad na bankový účet živnosti zo svojho súkromného účtu, pôjde o príjem, ktorý neovplyvní základ dane (nezdaniteľný príjem). Zároveň nevzniká nijaký nárok na jeho vrátenie, nejde o pohľadávku ani o záväzok. Ak však živnostník peniaze v podnikaní bude mať, môže zase kedykoľvek uskutočniť výber peňazí (opäť napríklad prevodom na súkromný účet), pričom pôjde o osobnú spotrebu, teda nedaňový výdavok. Zákony neriešia formu poskytnutia osobného vkladu podnikateľa – fyzickej osoby, teda je možné „požičať“ do svojej živnosti v hotovosti, aj bezhotovostne.

Spoločník nemôže svojej s.r.o. poskytnúť pôžičku v hotovosti

V Obchodnom zákonníku je možné nájsť zákaz poskytnutia pôžičky spoločnosti s ručením obmedzeným v hotovosti v prípade presne vymedzených osôb. Uvedené osoby môžu poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytnú inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. Ide o tieto osoby:

  • spoločník,
  • člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
  • ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
  • tichý spoločník,
  • osoba blízka týmto osobám,
  • osoba konajúca na účet týchto osôb.

Z toho vyplýva, že ak chce spoločník požičať svojej s.r.o. peniaze, je možné urobiť tak len bezhotovostne. Ak teda prevedie spoločník (majiteľ s.r.o.) peniaze zo svojho súkromného účtu na účet firmy, vzniká firme záväzok voči spoločníkovi. Je vhodné mať k tomuto účtovnému prípadu aj zmluvu o pôžičke. V prípade, že spoločnosť už peniaze má, pôžičku spoločníkovi vráti. V tomto prípade zákon neupravuje formu vrátenia, môže byť teda aj v hotovosti.

Pozor však na zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý upravuje limit na platby v hotovosti vo výške 5 000 eur. Zaujímavá je však aj aktuálna polemika, nakoľko zákaz hotovostných platieb sa nevzťahuje na odovzdané a prijaté hotovostné platby vykonané v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Viac informácií nájdete v článku Neobmedzené platby v hotovosti počas núdzového stavu či mimoriadnej situácie?

Prečítajte si tiež

Druhé upozornenie sa týka inštitútu „spoločnosť v kríze“. Firma sa môže ľahko dostať do tohto stavu, ak bude mať množstvo pôžičiek (záväzkov). Počas obdobia, kedy sa spoločnosť nachádza v kríze, má zakázané vrátiť plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje (teda napríklad pôžičky, ktoré prijala od spoločníka) vrátane ich príslušenstva (úrokov) a zmluvných pokút. Advokát Tomáš Vavro má praktické skúsenosti aj s dôsledkami uvedenými v Obchodnom zákonníku, ak by k vráteniu pôžičky napriek tomu došlo. „Majiteľ firmy, ktorému bola pôžička vyplatená naspäť, by automaticky ručil za firmu a veritelia by sa mohli domáhať úhrady svojich pohľadávok priamo po ňom. Vrátené prostriedky by mal zároveň vniesť naspäť do spoločnosti,“ upresňuje advokát.

Viac informácií s praktickými príkladmi nájdete v článku Spoločnosť v kríze - nový inštitút v Obchodnom zákonníku od 1.1.2016

Článok pokračuje pod reklamou

Bezúročná pôžička spoločníka alebo trhový úrok? Problém s transferovým oceňovaním

Spoločník a jeho s.r.o. sa považujú na účely dane z príjmov za závislé osoby a pre závislé osoby platia pravidlá transferového oceňovania.

K poskytnutej pôžičke musí s.r.o. vypracovať transferovú dokumentáciu, v ktorej zdôvodní výšku úroku, prípadne dôvody, pre ktoré nebol úrok dohodnutý (dohodol sa nulový úrok). Úrok, ak bol dohodnutý, je pre spoločnosť s ručením obmedzeným daňový výdavok (pri dodržaní definície daňového výdavky, teda zjednodušene, ak sa úver používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov) a na strane spoločníka je zdaniteľným príjmom z kapitálového majetku.

Finančné riaditeľstvo SR vydalo vo februári 2016 informáciu k úprave základu dane pri obchodných transakciách závislých osôb, v ktorej uviedlo príklad posúdenia bezúročnej pôžičky medzi spoločníkom a s.r.o. z pohľadu transferového oceňovania.

Príklad: Fyzická osoba poskytla v marci 2015 spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom a konateľom, bezúročnú pôžičku. Je táto fyzická osoba v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 povinná upraviť základ dane o úrok z pôžičky vo výške úroku obvyklého na trhu ?

Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje iba na fyzickú osobu, ktorá vykazuje základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Ak by úroky z poskytnutej pôžičky predstavovali pre fyzickú osobu príjem z kapitálového majetku, ktorý podlieha dani z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov, fyzickej osobe nevzniká povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov a základ dane zvýšiť o výšku obvyklého úroku na trhu. Nakoľko sa jedná o obchodnú transakciu medzi závislými osobami, obchodná spoločnosť je povinná viesť dokumentáciu podľa § 18 zákona o dani z príjmov (transferovú dokumentáciu), nakoľko vykazuje základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež

Hoci ide o závislé osoby, výklad sa prikláňa k tomu, že ak by aj úrok dohodnutý nebol (alebo v nižšej výške ako je trhová úroková sadzba), nie je potrebné zvyšovať základ dane u spoločníka – fyzickej osoby. Zároveň tento úrok bude v nulovej, alebo v nižšej výške v nákladoch s.r.o., čo je z pohľadu daňového úradu v poriadku.

O tejto transakcii so závislou osobou informuje v daňovom priznaní len firma – s.r.o. Táto v prvej časti na prvej strane daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby vyznačí “Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) zákona so závislými osobami”. Keďže bezúročná pôžička nevyvolá v s.r.o. vznik nákladu, tabuľka I - Transakcie závislých osôb sa nevyplní. Finančná správa uvádza, že s.r.o. môže uviesť poskytnutie bezúročnej pôžičky od spoločníka v VII. časti daňového priznania na mieste na osobitné záznamy daňovníka ako doplňujúci údaj k tabuľke I.

Ešte dodávame, že pravidelné poskytovanie najmä úročených pôžičiek by mohlo vykazovať znaky podnikania fyzickej osoby. V zásade platí, že ak by poskytovanie úročenej pôžičky bolo sústavné, s cieľom dosahovania zisku, išlo by o podnikanie, ktoré by vyžadovalo licenciu od NBS a splnenie ďalších špecifických podmienok podľa zákona o spotrebiteľskom úvere. Ak ide o jednorazovú alebo len príležitostnú činnosť bez verejnej ponuky (t. j. poskytovanie pôžičiek nie je hlavným predmetom činnosti fyzickej osoby), potom by sme o podnikaní nehovorili a poskytnutiu pôžičky, aj keď úročenej, by nemalo nič brániť. Spravidla však majiteľ, ktorý chce pomôcť svojej firme pôžičkou, nad úročeným úverom ani len neuvažuje. Problém by mohol skôr nastať v prípade, ak by s.r.o. požičiavala sústavne majiteľovi a nemala by na to oprávnenie.

Kapitálové fondy namiesto pôžičky?

V prípade, že spoločník nechce firme vytvárať ďalšie záväzky (dlhy), okrem pôžičky je možné peniaze od spoločníka vložiť aj do ostatných kapitálových fondov. Takýmto vložením peňazí do firmy sa nezvyšujú záväzky, ale vlastné imanie firmy (súčasťou vlastného imania je napríklad aj základné imanie, ktoré skladáte pri vzniku s.r.o., alebo zisk po zdanení). Od roku 2018 je komplexne upravená problematika kapitálových fondov, a teda nielen ich tvorba, ale aj použitie. Použitie je stanovené nasledovne: splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov (vzťahuje sa aj na spoločníkov) možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov/spoločníkov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Zároveň je tiež upravené, že kapitálový fond z príspevkov akcionárov/spoločníkov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov/spoločníkov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy.

Tvorba a „vrátenie“ vkladu z kapitálového fondu je však administratívne o niečo náročnejšie ako bežná pôžička. Schvaľovanie valným zhromaždením (resp. rozhodnutím jediného spoločníka v prípade jednoosobovej s.r.o.) či oznamovanie prerozdelenia splateného kapitálového fondu v Obchodnom vestníku (60 dní vopred) sú povinnosti navyše, avšak vklad do kapitálového majetku namiesto pôžičky môže podnikateľovi ušetriť niektoré starosti, ak by sa spoločnosť „vďaka“ pôžičke mohla dostať do krízy, v krajom prípade by mal vyhlásiť návrh na jej konkurz, či nedostane kvôli negatívnym číslam úver v banke, príp. dotáciu.

Viac informácií o kapitálových fondoch nájdete aj v článku Ostatné kapitálové fondy – zmeny od roku 2018 (účtovné hľadisko)

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Ako preveriť bonitu nového odberateľa

Praktické informácie ako vo vlastnej réžii posúdiť platobnú schopnosť obchodného partnera.

Prvá pomoc plus pre podnikateľov - korona príspevky pre druhú vlnu

Nová pomoc pre podnikateľov počas druhej vlny pandémie je tu. Má názov Prvá pomoc+. Podrobnosti o novom balíčku finančnej podpory priblížil premiér Igor Matovič po rokovaní vlády.

SIH antikorona kapitál pre inovatívne spoločnosti postihnuté pandémiou COVID-19

SIH v spolupráci so Slovenskou alianciou pre inovatívnu ekonomiku a podporou Ministerstva financií pripravili finančný nástroj na podporu inovatívnych spoločností. SIH zverejnila výzvu pre malé a stredné podniky.

SIH antikorona úvery a zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS)

Kedy musí byť podnikateľ žiadajúci o preklenovací úver z dôvodu koronakrízy zapísaný v registri partnerov verejného sektora a ako zaistiť zápis do tohto registra.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky