Daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2018 pri príjmoch zo zahraničia

Kedy fyzická osoba s príjmami so zahraničia podáva daňové priznanie na Slovensku a aké metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia použije?

Kto má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018?

Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018 je povinná podať každá fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy za daný rok presiahli hranicu 1 915,01 eur. Ak mala fyzická osoba v roku 2018 viaceré druhy príjmov, pričom plynuli zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, fyzická osoba, ktorá je považovaná za rezidenta, je povinná vysporiadať si v Slovenskej republike svoj celosvetový príjem.

Ak fyzická osoba v roku 2018 dosahovala len príjmy zo závislej činnosti, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov – typ A. V prípade, ak mala fyzická osoba okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy (napr. zo živnosti, z prenájmu nehnuteľnosti a pod.), je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov – typ B. Viac informácií o daňovom priznaní typu B si môžete prečítať v článku Daňové priznanie fyzickej osoby typ B za rok 2018

Ako si fyzická osoba s príjmami zo zahraničia za rok 2018 môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov?

Fyzická osoba, ktorá má povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, si môže štandardne oznámením predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, a to až o celé tri kalendárne mesiace. V prípade, ak má aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí až o celých šesť kalendárnych mesiacov.

Nakoľko je termín na podanie daňového priznania za rok 2018 1.4.2019 (31.3.2019 pripadne na nedeľu), môže si tak osoba, ktorá má príjmy aj zo zdroja v zahraničí predĺžiť lehotu až do 30.9.2019.

Kto sa považuje za daňového rezidenta SR (daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou)?

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je daňovým rezidentom (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou) fyzická osoba, ktorá:

  • má na území SR trvalý pobyt, alebo
  • sa na území SR obvykle zdržiava.

Za obvyklé zdržiavanie sa považuje také, ak fyzická osoba nemá na území SR trvalý pobyt a zdržiava na tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do 183 dní sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Uvedené znamená, že fyzická osoba sa nemusí na území SR zdržiavať súvisle po sebe 183 dní na to, aby bola daňovým rezidentom, nakoľko sa do celkového počtu započítavajú aj kratšie dni pobytu.

Fyzická osoba však môže byť považovaná za daňového rezidenta aj v dvoch zmluvných štátoch.  V prípade takejto situácie dochádza ku tzv. konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt dvojitej rezidencie sa rieši pomocou uzatvorených medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov).

V prípade, ak je fyzická osoba považovaná za daňového rezidenta v dvoch zmluvných štátoch, na vyriešenie tohto konfliktu dvojitej rezidencie upravuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia tieto rozhraničovacie kritéria (zväčša v nasledovnom poradí):

  • stály byt alebo dom rezidenta: kde má fyzická osoba byt alebo dom, ktorý je vo vlastníctve alebo v držbe a ktorý je zariadený tak, aby sa mohol nepretržite používať,
  • stredisko životných záujmov: v ktorom štáte má fyzická osoba bližšie vzťahy, či už hospodárske alebo osobné (rodinu, majetky a pod.),
  • miesto, kde sa obvykle zdržiava,
  • štáte občianstvo,
  • vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Príklad na konflikt dvojitej rezidencie

František má trvalý pobyt v Žiline. V roku 2018 bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer v Českej republike, kde sa zdržiaval viac ako 183 dní v danom roku. Na Slovensku má však František vo vlastníctve byt, ktorý je zariadený a v ktorom býva, keď je na Slovensku. Na Slovensku má aj manželku a 1 dieťa. Tým, že má na Slovensku trvalý pobyt a v Českej republike sa zdržiaval viac ako 183 dní v roku, je považovaný za rezidenta v oboch zmluvných štátoch. Na základe rozhraničovacích kritérií (stály byt, rodinné vzťahy) je však daňový rezidentom SR a je povinný na Slovensku zdaniť svoje celosvetové príjmy.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia poznáme?

Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia zabraňujú tomu, aby bol fyzickej osobe zdanený jej príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí dvakrát. Poznáme dve metódy zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona o dani z príjmov, a to:

  • metódu zápočtu dane,
  • metódu vyňatia príjmov.

Metóda zápočtu dane

Pri metóde zápočtu dane sa daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte, t. j. v zahraničí započíta na úhrade dane podľa zákona o dani z príjmov najviac vo výške sumy dane, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná (t.j. napr. suma uvedená na potvrdení o zaplatení dane od zahraničného zamestnávateľa). Zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa vykoná najviac v sume dane, ktorá pripadá na príjmy (základ dane), ktoré plynuli zo zdrojov v zahraničí.

Uvedené znamená, že ak fyzická osoba v daňovom priznaní uvedie svoje celosvetové príjmy, nemôže si započítať zaplatenú daň v zahraničí z príjmov, ktoré jej plynuli z územia SR, ale iba z tej časti príjmov, ktoré plynuli z daného zmluvného štátu v zahraničí.

V prípade uplatnenia tejto metódy môže fyzickej osoby vzniknúť aj daňová povinnosť, napríklad z rozdielu sadzby dane na SR a v zahraničí.

Metóda vyňatia príjmov pri príjmoch zo zahraničia

Pri metóde vyňatia príjmov (základu dane) fyzická osoba odpočíta príjmy dosiahnuté v zahraničí od celkových príjmov (základov dane). To znamená, že fyzická osoba zdaňuje len príjmy zo zdrojov na území SR.

Fyzická osoba, ktorá má príjem zo závislej činnosti v zahraničí, si môže vybrať metódu vyňatia príjmov, aj keď podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia by mala použiť metódu zápočtu dane, ak to bude pre ňu výhodnejšie.

Môžete si stiahnuť zoznam krajín s metódami na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú daňovým rezidentom SR zo zdrojov v zahraničí (zmluvné štáty): Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti alebo Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v zahraničí

Kto sa považuje za daňového nerezidenta (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) a aké má povinnosti?

Aj daňový nerezident má na Slovensku určité daňové povinnosti. Ak daňový nerezident SR dosiahol v roku 2018 celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR presahujúce sumu 1 915,01 eura (resp. ak vykázal daňovú stratu), je povinný taktiež na Slovensku podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2018.

Daňovým nerezidentom je daňovník, ktorý:

  • na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko a ani sa tu nezdržiava viac ako 183 dní v roku (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach),
  • sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,
  • hranice do SR denne prekračuje alebo ich prekračuje v dohodnutých časových obdobiach, ale len na účely výkonu závislej činnosti (t. j. zamestnania), ktorej zdroj je na území SR.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


13. a 14. plat od roku 2019 (zmeny)

V roku 2019 sa mení podmienka pre oslobodenie 13. platu vo výške 500 €, zamestnávateľ už nemusí poskytnúť plnenie vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Aké sú ďalšie zmeny?

Novela zákona o dani z príjmov od roku 2020 (návrh)

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh novely zákona o dani z príjmov. Navrhované zmeny sú rozsiahle a väčšina z nich by mala začať platiť od roku 2020.

Zaraďovanie majetku do odpisových skupín v roku 2019

V prípade odpisovania dlhodobého hmotného majetku je pre výpočet daňových odpisov kľúčové, do akej odpisovej skupiny zaradiť konkrétne druhy dlhodobého majetku.

Zdaňovanie dividend v roku 2019 (rozdelenie zisku za rok 2018)

Ako zdaniť vyplatené dividendy zo zisku v roku 2019? Pozor pri zdaňovaní dividend na odlišné sadzby dane z príjmov u fyzickej, či právnickej osoby a taktiež na zdroj príjmu.