Výpoveď zo strany zamestnanca a jej vzor

Za akých podmienok môže dať zamestnanec výpoveď? Ako by mal postupovať? Praktické informácie s príkladmi a vzor výpovede.

Spôsoby ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca

K ukončeniu pracovného pomeru nedochádza len zo strany zamestnávateľa, ale je to aj zamestnanec, ktorý môže ukončiť pracovný pomer, napr. v prípade, ak sa sťahuje alebo je mu ponúkaná lepšia práca. Ak zamestnanec chce ukončiť pracovný pomer so zamestnávateľom, má tieto možnosti:

  1. Môže sa dohodnúť na ukončení pracovného pomeru – môže sa so zamestnávateľom dohodnúť, že pracovný pomer sa skončí určitým dňom. Dohoda musí byť písomná a musí byť v nej aj uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec vyžaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil pre zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca alebo stratu spôsobilosti vykonávať prácu.
  2. Môže okamžite ukončiť pracovný pomer – zamestnanec môže aj okamžite ukončiť pracovný pomer z dôvodu, ak:
         - nemôže ďalej vykonávať prácu bez ohrozenia života a zamestnávateľ ho nepreradil na inú vhodnú prácu,
         - zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu do 15 dní od jej splatnosti, 
         - je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, 
         - mladistvý zamestnanec aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.  
  3. V skúšobnej dobe môže taktiež ukončiť pracovný pomer – ak ešte neuplynula skúšobná doba, môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer so zamestnávateľom kedykoľvek do skončenia skúšobnej doby. Nemusí pritom uvádzať dôvod skončenia pracovného pomeru.  Podmienkou skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je písomná forma oznámenia o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zákonník práce stanovuje, že takéto písomné oznámenie by mal zamestnanec doručiť zamestnávateľovi aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie tejto lehoty však nemá praktický význam na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V bežnom živote sa často používa aj výraz „výpoveď v skúšobnej dobe“. Je potrebné uviesť, že také niečo neexistuje. Slovenský právny poriadok pozná buď výpoveď, alebo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Ide o dva rozličné inštitúty, preto ich netreba zamieňať a v prípade, ak chce zamestnanec ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, nemal by dávať výpoveď, ale iba oznámiť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
  4. Môže podať výpoveď – ide o jeden z najčastejších spôsobov skončenia pracovného pomeru. Vypovedať pracovnú zmluvu môže aj zamestnanec (aj bez udania dôvodu) a aj zamestnávateľ (ten musí uviesť dôvod výpovede). V článku sa bližšie zameriame na výpoveď danú zamestnancom.

Podmienky výpovede zo strany zamestnanca

Ako je vyššie uvedené, vypovedať pracovnú zmluvu môže nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec. Ten nemusí do výpovede uviesť presný dôvod tak ako zamestnávateľ. Môže vypovedať pracovnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu, ale taktiež aj bez uvedenia dôvodu.

Podmienkou pre platnosť výpovede je jej písomná forma. Nestačí, aby zamestnanec ústne oznámil zamestnávateľovi, že vypovedá pracovnú zmluvu, ktorú uzavreli. Súčasne je potrebné, aby výpoveď bola doručená zamestnávateľovi. V opačnom prípade platí, že výpoveď je neplatná.

Príklad na neplatnosť výpovede:

Marián pracuje v spoločnosti venujúcej sa výrobe bielej techniky. Z dôvodu lepšie platenej práce sa rozhodol, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom vypovedá. Preto ústne oznámil svojmu nadriadenému, že uplynutím výpovednej doby už nepríde do práce. Keďže Marián nedodržal písomnú formu výpovede, takáto výpoveď sa považuje za neplatnú. Pracovný pomer medzi Mariánom a jeho zamestnávateľom sa tak nekončí pre neplatnosť výpovede.

Príklad na platnosť výpovede:

Marián pracuje v spoločnosti venujúcej sa výrobe počítačov. Rozhodol sa, že chce cestovať, a preto pracovnú zmluvu so zamestnávateľom vypovedá. Písomne oznámil svojmu nadriadenému, že uplynutím výpovednej doby už nepríde do práce. Vo výpovedi však opomenul uviesť dôvod výpovede. Výpoveď riadne doručil svojmu zamestnávateľovi, ktorý ju prevzal a podpísal. V danom prípade tak výpoveď možno považovať za platnú, a to aj napriek tomu, že neuviedol dôvod výpovede. Výpoveď by bola platná aj v prípade, ak by Marián uviedol ako dôvod výpovede cestovanie.

Príklad na platnosť výpovede aj napriek neprevzatiu výpovede:

Marián pracuje v spoločnosti venujúcej sa výrobe strojov. Z dôvodu lepšie platenej práce sa rozhodol, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom vypovedá. Výpoveď má písomnú formu. Zaslal ju aj zamestnávateľovi, ktorý ju však neprevzal. Podmienkou pre platnosť výpovede je aj jej doručenie zamestnávateľovi. Pri hmotnoprávnych úkonoch (ktorým je aj výpoveď) sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností druhou stranou. Postačuje, aby zamestnávateľ mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. V danom prípade Marián zaslal výpoveď na adresu spoločnosti. Spoločnosť tak mala objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Preto možno konštatovať, že Marián splnil všetky podmienky výpovede, jeho výpoveď je platná a uplynutím výpovednej doby sa končí pracovný pomer, a to aj napriek tomu, že spoločnosť si výpoveď neprevzala.      

Článok pokračuje pod reklamou

Výpovedná doba pri výpovedi

Podanie platnej výpovede ešte neznamená, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Ten sa končí až uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je vždy najmenej jeden mesiac. Ak však výpoveď dáva zamestnanec, ktorý pracoval u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. V pracovnej zmluve však možno dohodnúť aj dlhšiu výpovednú dobu. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Príklad na plynutie výpovednej doby po necelom roku zamestnania:

Anna pracuje na pozícii daňovej poradkyne. Rozhodla sa vypovedať pracovnú zmluvu. Do práce nastúpila dňa 1.8.2018. Výpoveď doručila zamestnávateľovi dňa 10.7.2019. Jej pracovný pomer tak ku dňu doručenia výpovede netrval dlhšie ako rok, preto výpovedná doba je jeden mesiac. Tá začína plynúť od nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede, čiže v tomto prípade začína výpovedná doba plynúť 1.8.2019. Pracovný pomer sa končí uplynutím posledného dňa mesiaca august.

Príklad na plynutie výpovednej doby po viac ako roku zamestnania:

Michaela pracuje na pozícii realitnej maklérky. Rozhodla sa vypovedať pracovnú zmluvu. Do práce nastúpila dňa 1.2.2016. Výpoveď doručila zamestnávateľovi dňa 1.7.2019. Keďže jej pracovný pomer trvá dlhšie ako jeden rok, dĺžka výpovednej doby je dva mesiace. Tá začína plynúť od nasledujúceho mesiaca (1.8.2019) a končí sa uplynutím posledného dňa druhého mesiaca, čiže uplynutím septembra.

Je potrebné dodať, že zamestnanec je povinný zotrvať u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby. Ak zamestnanec nebude vykonávať prácu počas plynutia výpovednej doby, teda podá výpoveď a odíde zo dňa na deň z práce, môže od neho zamestnávateľ požadovať peňažnú náhradu. Tá môže byť najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Na peňažnej náhrade sa však musia písomne dohodnúť v pracovnej zmluve. Ak sa nedohodnú alebo ak táto dohoda nemá písomnú formu, zamestnávateľ od zamestnanca nemôže požadovať peňažnú náhradu.

Príklad na peňažnú náhradu:

Andrej pracuje na pozícií automechanika v spoločnosti A, s.r.o.. V pracovnej zmluve sa dohodli, že v prípade nezotrvania počas výpovednej doby musí Andrej zaplatiť zamestnávateľovi peňažnú náhradu, a to vo výške 500 eur (polovica mesačnej mzdy). Andrejovi sa naskytla vynikajúca príležitosť pracovať pre spoločnosť B, s.r.o. s tou istou pracovnou náplňou za vyššiu mzdu, preto podal výpoveď v A, s.r.o.. Andrej však z dôvodu nutného okamžitého nástupu do nového zamestnania nezotrval pracovať v spoločnosti A, s.r.o. počas plynutia výpovednej doby. Nakoľko pracovná zmluva s A, s.r.o. obsahuje ustanovenie o peňažnej náhrade, môže od neho A, s.r.o. požadovať peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, a to až do výšky 500 eur.

Príklad na nevyplatenie peňažnej náhrady:

Andrej pracuje na pozícií automechanika v spoločnosti A, s.r.o.. S touto spoločnosťou sa nikdy písomne nedohodol na peňažnej náhrade pri nezotrvaní v pracovnom pomere. Andrejovi sa naskytla príležitosť pracovať pre spoločnosť B, s.r.o. s tou istou pracovnou náplňou za vyššiu mzdu, preto podal výpoveď v A, s.r.o.. Andrej však nezotrval pracovať v spoločnosti A, s.r.o. počas plynutia výpovednej doby. A, s.r.o. ho preto vyzvala, aby jej zaplatil peňažnú náhradu, a to vo výške 2 000 eur (výška jeho mzdy, ktorú by mu A, s.r.o. vyplatila za prácu počas výpovednej doby). Keďže sa však písomne nedohodli na peňažnej náhrade, Andrej nie je povinný zaplatiť A, s.r.o., žiadnu peňažnú náhradu, a to aj keď si nesplnil svoju povinnosť a nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby.

Pozor na neplatnosť výpovede  

Je potrebné dbať a dodržať podmienky výpovede. V opačnom prípade totiž môže zamestnávateľ uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Lehota na podanie žaloby je dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, čiže ak sa mal pracovný pomer skončiť napr. 31.5.2019, môže zamestnávateľ podať žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede až do 31.7.2019. Viac k neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa dočítate v článku Neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Zhrnutie na záver

Výpoveď je jedným z najvyužívanejších spôsobov ukončenia pracovného pomeru.  Zamestnanec môže vypovedať pracovnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu. Dokonca môže vypovedať zmluvu aj bez toho, aby uviedol hocijaký dôvod.

Na to, aby bola výpoveď platná, musí mať písomnú formu a musí byť doručená zamestnávateľovi. Inak môže zamestnávateľ namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde a tento súd vyhrať. Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorá je minimálne jeden mesiac. Prinášame vám vzor výpovede zo strany zamestnanca.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca v roku 2020 – povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Na čo má zamestnanec nárok počas PN od zamestnávateľa a kedy sa vypláca nemocenské zo Sociálnej poisťovne? Aké sú povinnosti zamestnávateľa a ako sa postupuje pri kontrole liečebného režimu?

Alkohol na pracovisku - kontrola a sankcie

Ako má zamestnávateľ postupovať, keď zamestnanec príde do práce pod vplyvom alkoholu? Aké sú sankcie za alkohol na pracovisku?

Rodičovský príspevok v roku 2020

Rodičovský príspevok sa od roku 2020 zvýši pre niektorých rodičov až na 370 eur mesačne. Pre iných dôjde k zvýšeniu o 50 eur. Za akých podmienok a v akej výške je možné poberať rodičovský príspevok od roku 2020?

Zmena výšky minimálnej mzdy - aký je ideálny spôsob?

O výške minimálnej mzdy rozhoduje vláda. A to aj vtedy, ak sa na nej dohodnú sociálni partneri. Aké sú iné možnosti mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy?
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky