Insolventnosť podnikateľských subjektov

Insolventnosť podnikateľských subjektov
Erik Bilský

JUDr. Erik Bilský, pôsobí ako reštrukturalizačný a konkurzný správca, lektor a konzultant v oblasti insolvenčného práva a podnikateľského poradenstva. Podieľal sa na viac ako 70-tich reštrukturalizačných projektoch.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Kedy je podnikateľský subjekt insolventný a aké má jeho neschopnosť platiť svoje záväzky dôsledky?

S pojmom insolvencia sa stretol už asi každý podnikateľ. Náš právny poriadok s týmto pojmom nepracuje, ale v európskom priestore je to v rôznych jazykových mutáciách bežný pojem. Pracuje s ním napríklad český zákon o úpadku a zpúsobech jeho řešení (insolvenční zákon). Slovníky cudzích slov insolvenciu definujú ako neschopnosť dlžníka platiť svoje záväzky.  Náš právny poriadok pracuje namiesto pojmu insolvencia s pojmom platobná neschopnosť, ktorý je významovo podobný. Platobná neschopnosť je jedna z foriem úpadku. Čo je úpadok a aké sú jeho formy, kedy je dlžník v úpadku a aké má podnikateľský subjekt v prípade úpadku povinnosti upravuje v Slovenskom právnom poriadku Zákon č. 7/2005 Z. z.  o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR).

Kedy je podnikateľský subjekt v úpadku?

Úpadok je podľa slovenského práva predĺženie, alebo platobná neschopnosť. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Prvou „miernejšou“ formou úpadku je platobná neschopnosť – insolvencia. Podľa § 3 ods. 2 ZKR je:

  1. Právnická osoba platobne neschopná (insolventná), ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
  2. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Platobná neschopnosť (insolvencia) právnickej osoby

ZKR stanovuje, že pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa za jednu pohľadávku považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu patrili len jednému veriteľovi. Toto treba vnímať ako snahu zákonodarcu zabrániť zneužívaniu inštitútu konkurzného konania a podávania šikanóznych návrhov. Stávalo sa totiž, že veriteľ účelovo postúpil časť pohľadávky na iný podnikateľský subjekt, tak bola „splnená“ podmienka viac ako jedného veriteľa a dlžníckemu subjektu hrozil konkurz, aj keď v skutočnosti mal len jedného veriteľa. Riešenie ZKR nerieši problém generálne, ale aspoň zneužitie konkurzného konania sťažuje.

Platobná neschopnosť (insolvencia) fyzickej osoby

V prípade fyzickej osoby – podnikateľa (pre fyzickú osobu – nepodnikateľa sú podmienky stanovené osobitne v štvrtej časti ZKR týkajúcej sa osobných bankrotov) najmä pre jej previazanosť s priamym dopadom prípadného konkurzu na majetok tejto osoby, prípadne aj jej rodiny zákon zmäkčil lehotu v prospech dlžníka počas ktorej nie je schopný plniť svoj splatný v tomto prípade jeden záväzok ( 180 dní ), za podmienky, že pohľadávku nemožno vymôcť exekučne, alebo dlžník po výzve súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR nepredloží súdu výzvou žiadané vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu, neosvedčí svoju platobnú schopnosť, nepredloží zoznam bankových účtov, informáciu o hotovosti , zoznam pohľadávok u ktorých sa predpokladá, že budú uhradené do 30 dní.

Druhotná platobná neschopnosť

Veľmi často sa môžete stretnúť s pojmom druhotná platobná neschopnosť. ZKR s týmto pojmom nepracuje, ale má sa za to, že je to stav spôsobený tým, že dlžník má rovnako svojho dlžníka, ktorý mu neuhradil splatné pohľadávky a z tohto dôvodu nie je schopný plniť svoje záväzky. Naproti tomu menej používané je spojenie prvotná platobná neschopnosť a to je stav zapríčinený samotným dlžníkom.

Predĺženie ako forma úpadku

Druhou „horšou“ formou úpadku je predĺženie. ZKR hovorí, že:

predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu ( zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve),  má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Podľa vyššie uvedeného sa do úpadku vo forme predĺženia môže dostať len taká právnická a fyzická osoba, ktorá je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, jednoduchšie povedané len podnikateľ, aj keď to nie je úplne presné pre naše potreby nám takéto zjednodušenie bude postačovať.

Dôležité pri posudzovaní predĺženia je si uvedomiť, že zákon nehovorí o splatných záväzkoch, ale o záväzkoch ako takých. Do sumy záväzkov dlžníka sa pre potreby určenia predĺženia ale nezapočítavajú záväzky, ktoré majú dohodnutý osobitný režim podriadenosti, zjednodušene povedané, že sa dlžník s veriteľom dohodli, že dlžník mu zaplatí až keď uhradí všetky svoje ostatné záväzky a tiež sa do tejto sumy nezapočítavajú záväzky, ktoré sa by sa uspokojovali ako podriadené záväzky podľa ZKR, čo sa jednoduchšie dá povedať, že sú to záväzky proti právnickým a fyzickým osobám spriazneným, či už personálne, alebo majetkovo s dlžníkom.

Je tu ďalej ešte jeden dôležitý moment a to, že sa prihliadne na očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, alebo správy majetku. Napríklad je to situácia, kedy podnikateľ dokončuje dielo, bude ho v krátkom čase odovzdávať a vystavovať faktúry, alebo má podnikateľ materiál v zušľachťovacom režime, ktorý zušľachtí, odovzdá a bude oprávnený vystaviť zaň faktúru. Úmyselne nepíšem že dostane aj zaplatené, pretože to je pre určenie predĺženia nepodstatné (pre platobnú schopnosť to podstatné je) zaradí sa to do majetku a pomer medzi záväzkami a majetkom sa zmení.

Článok pokračuje pod reklamou

V čom sa líši platobná neschopnosť od predĺženia?

Rozlišovať medzi úpadkom vo forme platobnej neschopnosti a vo forme predĺženia je veľmi dôležitá, povedal by som až fatálna vec, najmä s ohľadom na povinnosti z toho vyplývajúce a následkov z nesplnenia týchto povinností. Dlžník, ktorý je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti nemá za povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, má len tú možnosť. Túto možnosť majú jeho veritelia, ale dlžníka k podaniu takéhoto návrhu nič nenúti. Naproti tomu ZKR v §11 ods.2 stanovuje pre dlžníka v predĺžení povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a to do 30 dní od kedy sa dozvedel, alebo dozvedieť mohol o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Zákon v § 11 ods. 2 ZKR pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas zaviedol sankciu, ktorá spočíva v tom, že sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (t.j. 12 500 EUR). Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie.

Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní, prípustné nie je ani započítanie, ani iný spôsob vyrovnania a vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu presahujúcu zmluvnú pokutu.

Zákonodarca, aby ešte viac motivoval k plneniu si povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu upravil i Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších noviel, konkrétne § 242 - Marenie konkurzného a vyrovnacieho konania ods. 1 písm. a), ktorý hovorí, že: Kto marí konkurzné, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácií alebo konanie o oddlžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov. V prípade, že ak nesplnením si vyššie uvedených povinností dlžník spôsobí väčšiu škodu (2660,- EUR ) môže sa potrestať odňatím slobody na tri roky až desať rokov. 

Podnikateľské subjekty čaká konkurz alebo reštrukturalizácia

Predísť likvidačnému konkurzu je možno reštrukturalizáciou. Reštrukturalizácia je rovnako upravená v ZKR a je to konanie, ktoré prebieha po povolení súdom a pod dohľadom súdu, správcu, veriteľov a jeho cieľom je vytvorenie reštrukturalizačného plánu, čo je vlastne listina odsúhlasená veriteľmi a súdom, ktorá naprojektuje pre dlžníka po novom povinnosti voči jeho veriteľom. Opatrení, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie je viacero, ale najčastejšie ide o zmeny pohľadávok a to vo vzťahu k ich výške (odpustenie časti pohľadávok) ako i lehote ich splatnosti (predĺženie lehoty splatnosti). Reštrukturalizácii sa budeme podrobnejšie venovať v nasledujúcich článkoch.

Ročne v Slovenskej republike súdy vyhlásia 200 – 250 konkurzov na majetok právnických osôb. V roku 2019 to bolo podľa Finstatu 235. Najviac v Bratislavskom a Košickom kraji, čo je prirodzené, nakoľko je tam usídlených najviac právnických osôb. Pred úpravou ZKR takzvaným Lex Váhostav prebiehalo na Slovensku cca 100 reštrukturalizačných konaní ročne. Dnes ich prebieha 10 – 20 ročne. Je to dané tým, že sa zmenili podmienky pre dlžníkov, ktorí už nie sú dostatočne motivovaní bojovať o svoj majetok a tým aj o vyššie uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, poprípade je pre nich jednoduchšie, hospodárnejšie a časovo menej náročné nechať padnúť problémový podnikateľský subjekt do konkurzu a spoločníci, akcionári, štatutári sa môžu venovať novému subjektu a podnikaniu v ňom. Je to vždy veľká otázka, ktorú je dobre prejsť si s odborníkmi, ktorí vedia po analýze s veľkou presnosťou naprojektovať výsledok celého reštrukturalizačného procesu.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Erik Bilský
Erik Bilský

JUDr. Erik Bilský, pôsobí ako reštrukturalizačný a konkurzný správca, lektor a konzultant v oblasti insolvenčného práva a podnikateľského poradenstva. Podieľal sa na viac ako 70-tich reštrukturalizačných projektoch.


Reštrukturalizácia a konkurz – v čom je rozdiel?

V čom sa líši konkurz od reštrukturalizácie? Kedy sa reštrukturalizácia oplatí a kedy zmysel nemá? Čo hrozí podnikateľovi pri nepodaní návrhu na konkurz?

Firmy (dlžníci) v reštrukturalizácii

Ak má podnikateľ pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý je v reštrukturalizácii a chce si uplatňovať svoje práva v reštrukturalizačnom konaní (chce aspoň nejaké peniaze späť) musí si do tohto konania prihlásiť svoju pohľadávku. Uvedené má logiku, ale nie všetci majú skúsenosti ako a kde hľadať informácie, formuláre, aké im bežia lehoty.

Ako preveriť bonitu nového odberateľa

Praktické informácie ako vo vlastnej réžii posúdiť platobnú schopnosť obchodného partnera.

Zriadenie Najvyššieho správneho súdu

Čo bude úlohou Najvyššieho správneho súdu SR a kedy sa plánuje jeho zriadenie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky