Platobná neschopnosť od 17. 7. 2022

Platobná neschopnosť od 17. 7. 2022
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

V prípade úpadku je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Kedy však úpadok nastane podľa novej právnej úpravy?

Dňa 17. 7. 2022 nadobúda účinnosť nový zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 111/2022 Z. z.“), ktorého cieľom je poskytnúť dlžníkom pomoc v čase im hroziaceho úpadku, t. j. v tom čase, kedy jednotlivé skutočnosti evokujú, že dlžníkovi úpadok ešte len hrozí.

Nový zákon č. 111/2022 Z. z. súčasne s ohľadom na potreby vyplývajúce z novozavedených preventívnych opatrení, o ktorých sa viac dočítate v článku Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17. 7. 2022: čo prináša?, mení a dopĺňa aj ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ktorými sa budeme viac zaoberať v tomto článku. Podstatnú zmenu možno vidieť práve v základných pojmoch, od ktorých sa povinnosti v súvislosti s konkurzom a reštrukturalizáciou odvíjajú, a to aj pojmu platobná neschopnosť.

Úpadok dlžníka (platobná neschopnosť alebo predlženie)

Každý dlžník je povinný predchádzať úpadku. Dlžník je v úpadku vtedy, ak je:

  • platobne neschopný alebo
  • predlžený.

Pôvodne boli dlžníci v predlžení povinní podávať v stanovenej lehote návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak podľa nového zákona 111/2022 Z. z. sa táto povinnosť mení. Po novom platí, že dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, avšak nie o svojom predlžení, ale všeobecne o svojom úpadku.

Ako možno vidieť, hoci je táto povinnosť novou úpravou definovaná pre dlžníkov – právnické osoby, došlo k rozšíreniu jej rozsahu. Platobná neschopnosť je totiž typickým dôvodom insolvencie a postihuje širšie spektrum dlžníkov ako predlženie. Od 17. 7. 2022 je preto povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu stanovená všeobecne pre úpadok ako taký, ktorý zahrňuje tak platobnú neschopnosť, ako aj predlženie.

Aj platobne neschopný dlžník musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Keďže každý dlžník je povinný predchádzať úpadku, mal by sledovať skutočnosti, ktoré signalizujú potenciálne riziko vzniku hrozby úpadku. Napríklad evidovanie dlžníka v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne alebo v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, prípadne v zozname daňových dlžníkov, je jednou zo skutočností signalizujúcich hroziaci úpadok dlžníka. V prípade zaradenia subjektu do takejto evidencie tak bude dlžník povinný posúdiť, či mu hrozí úpadok. Dlžník je samozrejme povinný sledovať svoju finančnú situáciu a posúdiť existenciu aj iných skutočností, v dôsledku ktorých mu môže hroziť úpadok. Pokiaľ by pritom nemal dostatok odborných vedomostí na toto posúdenie, vrátane posúdenia prijatia vhodných opatrení na odstránenie hroziaceho úpadku, je jeho štatutárny orgán povinný vyhľadať pomoc odborníka.

Platobná neschopnosť od 17. 7. 2022

Ak už je dlžník platobne neschopný, je v úpadku. Čo to znamená? Pojem platobná neschopnosť upravuje § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., a to samostatne pre právnickú osobu a pre fyzickú osobu. Prijatím novej úpravy ale došlo od 17. 7. 2022, resp. od 31. 12. 2022 k zmene základných charakteristík tohto inštitútu.

Dlžník, právnická osoba, sa pôvodne považoval za platobne neschopného vtedy, ak nedokázal ani v lehote 30 dní po splatnosti splniť minimálne dva peňažné záväzky viac, ako jednému veriteľovi. Stačilo teda mať v relatívne  krátkom čase po splatnosti minimálne 2 záväzky a mať viac veriteľov. Síce sa lehota 30 dní zdá ako prísna, je potrebné zdôrazniť, ako sme uviedli vyššie, že do 17. 7. 2022 nemal dlžník pre platobnú neschopnosť povinnosť podávať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Nová úprava mení definíciu platobnej neschopnosti tým spôsobom, že právnickú osobu považuje za platobne neschopnú vtedy, ak nedokáže plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň 2 peňažné záväzky viac, ako len jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku sa v tomto prípade považujú všetky pohľadávky patriace počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu len jednému veriteľovi.

Na danom mieste je potrebné upozorniť na prechodné obdobie od 17. 7. 2022 do 31. 12. 2022, v ktorom pre dlžníka, právnickú osobu, platí vo vzťahu k platobnej neschopnosti osobitná úprava. Podľa nej a len v tomto časovom období, je totiž dlžník, právnická osoba, považovaný za platobne neschopného vtedy, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Uvedené platí aj v prípade vyhlásenia konkurzu na návrh veriteľa v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu a v súvislosti s osvedčením platobnej schopnosti dlžníka podľa zákona č. 7/2005 Z. z.

Od 17. 7. 2022 do 31. 12. 2022 platí osobitná úprava platobnej neschopnosti.

V prípade dlžníka, fyzickej osoby, zostáva zachované, že pre platobnú neschopnosť stačí, aby nebol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Napríklad, pokiaľ by bol živnostník dlžný svojmu dodávateľovi a ani pol roka po splatnosti doručenej faktúry túto nebol schopný zaplatiť, bude sa považovať za platobne neschopného. Peňažným záväzkom sa však nemyslia len neuhradené faktúry, pôjde aj o dlhy na daniach, mzdách pre zamestnancov, ba dokonca aj o nezaplatené výživné.

Domnienka platobnej schopnosti od 17. 7. 2022

Nový zákon č. 111/2022 Z. z. zavádza do úpravy konkurzu a reštrukturalizácie tzv. domnienku platobnej schopnosti dlžníka, právnickej osoby. Táto je konkrétne včlenená do znenia § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a znamená, že dlžník môže preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku alebo že v období 60 dní, od kedy nastal jeho úpadok, tento finančný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky.

Bude sa teda možné domnievať, že dlžník, právnická osoba, je platobné schopný za odôvodneného predpokladu, že môže pokračovať v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku a rozdiel medzi výškou jeho splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku je menej ako desatina výšky jeho splatných peňažných záväzkov (ktoré tvoria napríklad nezaplatené faktúry po lehote splatnosti).

Článok pokračuje pod reklamou

Rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku zákon definuje ako tzv. medzeru krytia. Domnienka platobnej schopnosti platí aj pre tie prípady, ak v dobe nie dlhšej ako 60 dní uvedená medzera krytia klesne pod hranicu desatiny výšky splatných peňažných záväzkov. Cieľom je teda nepovažovať za platobne neschopného takého dlžníka, ktorý získa medzičasom nejaký majetok a bude schopný svoje peňažné dlhy zaplatiť.

V uvedených prípadoch sa teda bude predpokladať, že dlžník, právnická osoba, je platobne schopný.

Prečítajte si tiež

V tejto súvislosti dňa 17. 7. 2022 vstupuje do účinnosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti. Podľa nej je peňažný majetok potrebné vnímať ako všetky (a) peňažné prostriedky, (b) pohľadávky z účtu, vkladu, alebo inej formy vkladu v banke, (c) peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje s lehotou splatnosti do 30 dní, ak možno predpokladať ich splatenie do 30 dní od lehoty splatnosti (d) rovnako tak peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní a (e) peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje splatné na požiadanie (na videnie).

Príklad na určenie medzery krytia

Ferko s.r.o. má na bankovom účte 5 000 eur a očakáva platbu za vystavenú faktúru na 2 000 eur s lehotou splatnosti do 15 dní, pričom jeho odoberateľ mu vždy uhrádza vystavené faktúry riadne a načas. Ferko s.r.o. tak v danom momente disponuje peňažným majetkom v sume 7 000 eur. Ferko s.r.o. je súčasne dlžný 5 500 eur svojmu dodávateľovi, 1 000 eur na daniach a 1 000 eur za nájom priestorov (spolu 7 500 eur). Medzeru krytia tak možno vypočítať ako rozdiel medzi peňažnými dlhmi spolu vo výške 7 500 eur a peňažným majetkom 7 000 eur.

Predlženie

Novela zákona č. 7/2005 Z. z. sa vôbec nedotkla definície predlženia. To znamená, že aj naďalej platí, že predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo a má viac ako jedného veriteľa, pričom hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nič sa nemení ani na povinnosti dlžníka v prípade predlženia podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Povinnosti dlžníka po zistení úpadku od 17. 7. 2022

Už zistenie úpadku, resp. vlastný predpoklad, že dlžník pri zachovaní odbornej starostlivosti sa mohol dozvedieť o svojom úpadku, s novým zákonom prináša aj nový zákaz vzťahujúci sa na postup dlžníka pri uspokojovaní svojich veriteľov. V prípade úpadku je totiž odôvodnené presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by už úpadok bol zistený súdom a akoby už bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu.

Prečítajte si tiež

Preto podľa nového znenia § 3 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nesmie dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. Je to odôvodnené skutočnosťou, že veriteľov je viac a aby nedošlo k situácii, že dlžník svojvoľne uprednostní niektorého veriteľa na úkor iného (napríklad vôbec nezaplatí dlhodobý dlh na daniach, ale uhradí práve vystavenú faktúru za čistiace prostriedky na umytie okien vo svojich kancelárskych priestoroch).

Ako to už býva, každé pravidlo má výnimku. Tento zákaz tak nebude platiť vtedy, ak budú súčasne splnené dve podmienky, a to ak:

  • úpadok dlžníka nastane počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie a
  • pôjde o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu od 17. 7. 2022

Ako sme v úvode článku zdôraznili, od 17. 7. 2022 sa povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vzťahuje nielen na prípady predlženia, ale aj platobnej neschopnosti dlžníka, právnickej osoby. Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu má v mene dlžníka rovnako jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napr. konateľ). Nesplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu priamo zo zákona znamená, že sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dohodla zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa nemožno vzdať a ani ho zmluvne nijak vylúčiť. Teda napríklad konateľovi s.r.o. hrozí za nesplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu finančná sankcia, pokuta vo výške 12 500 eur, a túto pokutu bude musieť sám z vlastných prostriedkov spoločnosti zaplatiť. Spoločnosť mu ju nebude môcť odpustiť.

Dlžník má teda povinnosť podať za určitých okolností návrh na vyhlásenie konkurzu. Na druhej strane, takýto návrh môže podať aj veriteľ, v jeho prípade však ide len o právo (teda nie povinnosť) a aj toto právo nie je uplatniteľné kedykoľvek. Veriteľ je s účinnosťou nového zákona oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu vtedy, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie, resp. oznámenia o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku.

Návrh na vyhlásenie konkurzu už len elektronicky.

Nový zákon č. 111/2022 Z. z. súčasne zmenil aj formu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Po novom sa návrh, ktorý musí obsahovať všetky všeobecné náležitosti, podáva len elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu. Obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa tak od 17. 7. 2022 nepripúšťa.

Nesplnenie formálnych náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu bude mať za následok, že súd na nesprávne podaný alebo dlžníkom neautorizovaný návrh nebude prihliadať.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Nové pokuty a sankcie konateľov od 17. 7. 2022 (konkurz)

Štatutárny orgán podnikateľa je povinný podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Viete, kedy túto povinnosť má a aké sankcie mu od júla za nedodržanie tejto povinnosti hrozia?

Zákon o riešení hroziaceho úpadku od 17.7.2022: čo prináša?

Nová právna úprava prináša preventívne opatrenia, ktoré podnikateľom sľubujú možnosť predísť negatívnym následkom úpadku. Ako sa podnikatelia pred hroziacim úpadkom môžu brániť?

Kto je prokurista a čo je prokúra?

Čo je prokúra a kto ju môže udeliť? Kto je prokurista a aké má oprávnenia?

Vyhlásenie konkurzu

V čom sa líši konkurz vyhlásený na návrh dlžníka od toho, ktorý vyhlási veriteľ? Aký je postup a čo o vyhlásení konkurzu, lehotách a dôsledkoch treba vedieť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky