Živnosť popri zamestnaní v roku 2016

Norbert Seneši | 23.06.2016
Živnosť popri zamestnaní v roku 2016

Aké podmienky sa vzťahujú na zamestnanca, ktorý je zároveň živnostníkom, z hľadiska dani z príjmov, daňového priznania, zdravotných odvodov a sociálnych odvodov.

Na zamestnancov, ktorí chcú začať podnikať, sa môžu vzťahovať isté obmedzenia

Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec nie je v podnikaní popri zamestnaní obmedzovaný, ale existuje aj niekoľko výnimiek, kedy môže byť podnikanie zamestnanca istým spôsobom limitované. V tejto súvislosti je vhodné zamestnancov rozdeliť na štátnych a neštátnych.

Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátny zamestnanec nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, a tiež nemôže byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Inou zárobkovou činnosťou sa na tieto účely rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Obmedzenie vo vykonávaní inej zárobkovej činnosti sa však na štátnych zamestnancov nevzťahuje vtedy, ak sa jedná napríklad o pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, publikačnú činnosť, umeleckú činnosť, znaleckú činnosť a podobne.

Obmedzenie v podnikaní sa vzťahuje aj na neštátnych zamestnancov a vyplýva priamo zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Znamená to, že toto obmedzenie platí pre všetkých zamestnancov aj bez toho, aby o ňom bola zmienka v pracovnej zmluve. Podľa Zákonníka práce môže zamestnanec popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak napríklad zamestnanec pracuje v autoservise, nemôže bez písomného súhlasu svojho zamestnávateľa túto činnosť vykonávať aj ako živnostník. Podrobné informácie o týchto obmedzeniach podnikania neštátnych zamestnancov nájdete v článku Ako zabrániť zamestnancovi v práci pre konkurenciu?

Živnosť popri zamestnaní a daň z príjmov

Zamestnanec, ktorý sa rozhodne začať podnikať ako živnostník, musí najskôr získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Potom môže po ohlásení živnosti začať podnikať. Príjmy zo živnosti sú z hľadiska dani z príjmov klasifikované ako príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu. Zamestnanec, ktorý podniká ako živnostník, tiež dosahuje zo svojho pracovného pomeru príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktoré tiež podliehajú zdaneniu. Spôsob zdaňovania príjmov zo zamestnania a príjmov zo živnosti je však odlišný. Príjmy zo zamestnania sa zdaňujú priebežne počas roka prostredníctvom preddavkov na daň z príjmov. Príjmy zo živnosti sa zdaňujú prostredníctvom daňového priznania, pričom aj z tých sa počas roka môžu platiť preddavky na daň z príjmov (nie však u tých živnostníkov, ktorí ešte len začali podnikať).

Pokiaľ ide o príjmy zo závislej činnosti, zamestnávateľ zamestnanca je povinný z týchto príjmov zrážať a daňovému úradu odvádzať preddavky na daň z príjmov znížené o daňový bonus, ak si ho zamestnanec uplatňuje. Založením živnosti zamestnanca sa na zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (príjmov zo zamestnania) nič nemení. Po skončení roka, najneskôr do 10. marca, je zamestnávateľ povinný tomuto zamestnancovi vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. V prípade príjmov zo živnosti si zamestnanec v postavení podnikateľa musí zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania daňových výdavkov. Môže si uplatňovať skutočné výdavky vedením podvojného účtovníctva alebo jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie. Ďalšou možnosťou môže byť uplatňovanie paušálnych výdavkov (40 % z príjmov bez ohľadu na skutočné výdavky, najviac vo výške 5 040 eur ročne).

Živnosť popri zamestnaní a podávanie daňového priznania

Po skončení roka je zamestnanec a zároveň živnostník povinný podať daňové priznanie, spravidla do konca marca. Je však možnosť si túto lehotu aj predĺžiť. V tomto daňovom priznaní sa uvedú nielen príjmy zo živnosti, ale aj príjmy zo zamestnania. A keďže príjmy zo zamestnania už boli zdanené prostredníctvom preddavkov na daň z príjmov zrážaných zo mzdy, nebudú v daňovom priznaní zdanené druhý krát, ale uviesť ich v ňom potrebné je. Ako prílohu bude potrebné k daňovému priznania potrebné priložiť kópiu spomínaného potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Zamestnanec si v priebehu roka pravdepodobne u svojho zamestnávateľa prostredníctvom vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka túto nezdaniteľnú časť uplatňoval. V daňovom priznaní sa o ňu už základ dane z príjmov nezníži druhýkrát, ale bude sa postupovať tak, že táto nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zníži celkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) a z podnikania (zo živnosti). Rovnako je možné v daňovom priznaní základ dane z príjmov znížiť aj o ostatné nezdaniteľné časti základu dane. Následne sa zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania vypočíta daň z príjmov, od ktorej sa ešte odpočítajú už zaplatené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Vypočítanú daň z príjmov bude musieť zamestnanec, ktorý je zároveň živnostníkom, povinný uhradiť daňovému úradu tiež v lehote na podanie daňového priznania.

Pri živnosti popri zamestnaní zdravotné odvody platíte z oboch príjmov

Zamestnanec, ktorý dosahuje aj príjmy zo živnosti, platí zdravotné odvody z oboch týchto príjmov. Z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) zamestnanec platí preddavky na zdravotné poistenie, ktoré však za neho naďalej vypočítava a odvádza príslušnej zdravotnej poisťovni jeho zamestnávateľ. Z príjmov z podnikania (zo živnosti) je táto osoba v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby povinná tiež platiť preddavky na zdravotné poistenie. Pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie zo závislej činnosti si však z dôvodu, že ste zároveň živnostníkom, nemôžete počas roka uplatňovať mesačnú odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie. Nárok na ňu však úplne nestrácate, ale uplatní sa až v ročnom zúčtovaní poistného.

So živnosťou popri zamestnaní nemusíte platiť minimálne zdravotné odvody

So živnosti popri zamestnaní však v súvislosti zo zdravotnými odvodmi plynú aj isté výhody týkajúce sa preddavkov na zdravotné poistenie. Z dôvodu, že ste zároveň zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobu, dochádza u Vás k súbehu platiteľov poistného. Jedným ste Vy ako zamestnanec a druhým ste tiež Vy, ale v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby (živnostníka). Podľa § 13 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov sa na živnostníka, ktorý je zároveň zamestnancom, nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Uvedená skutočnosť sa môže pozitívne prejaviť pri platení preddavkov na zdravotné poistenie na začiatku podnikania, ale aj v neskorších obdobiach. Zamestnanec, ktorý je zároveň živnostníkom, nemusí po založení živnosti platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ktorých výška v roku 2016 je 60,06 eura mesačne. Keďže ste v minulosti nepodnikali, máte právo si na začiatku podnikania určiť výšku preddavkov na zdravotné poistenie v akejkoľvek výška, napríklad aj v nulovej.

Vaša zdravotná poisťovňa Vám na základe údajov z Vášho daňového priznania do 30. septembra (resp. do 31. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vykoná ročné zúčtovanie poistného. Ak ste dosiahli dostatočne vysoký základ dane z príjmov zo živnosti, môže Vám od januára druhého roku nasledujúceho po roku, za ktorý podávate daňové priznanie, vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie. Tým, ktorí podnikajú dlhšie, sa od tohto dátumu môže zmeniť ich výška. Napríklad ak si založíte živnosť v roku 2016 a za tento rok podáte daňové priznanie, môže Vám vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie najskôr od roku 2018, pričom následne sa Vám môže ich výška od roku 2019 zmeniť. Avšak z dôvodu, že sa na Vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, nebudete ani teraz musieť preddavky na zdravotné poistenie platiť v ich minimálnej výške, ak Vám budú vypočítané nižšie. Ak ale bude Váš základ dane z príjmov zo živnosti vysoký, minimálnu výšku preddavkov na zdravotné poistenie môžete aj presiahnuť.

Príklad: Zamestnanec si založí živnosť 1. februára 2016. Vo svojej zdravotnej poisťovni si určí výšku preddavkov na zdravotné poistenie v nulovej výške. Do 31. marca 2017 podá daňové priznanie za rok 2016. Jeho zdravotná poisťovňa mu na základe údajov z daňového priznania do 30. septembra 2017 vykoná ročné zúčtovanie poistného. Do konca roku 2017 tento zamestnanec so živnosťou nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie. Podľa výsledkov ročného zúčtovania môže tejto osobe od roku 2018 vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie.

Sociálne odvody zo živnosti začnete platiť až vtedy, ak presiahnete istú hranicu príjmov

Po tom, ako si zamestnanec založí živnosť, naďalej platí sociálne poistenie z príjmov zo závislej činnosti a môže dokonca platiť sociálne poistenie aj z príjmov zo živnosti. Z príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) za zamestnanca stále vypočítava a odvádza sociálne poistenie jeho zamestnávateľ. Z príjmov z podnikania (zo živnosti) už musí táto osoba odvádzať sociálne postenie sama, ak ho má povinnosť platiť. V súvislosti s platením sociálnych odvodov z podnikania sa však v oblasti sociálneho poistenia na zamestnanca prevádzkujúceho živnosť nevzťahujú žiadne výnimky , ako je tomu v zdravotnom poistení. Takýto zamestnanec a zároveň živnostník tak podlieha v oblasti sociálneho poistenia rovnakým pravidlám, ako keby bol len živnostníkom.

Povinnosť živnostníka platiť sociálne poistenie sa posudzuje vždy k 1. júlu (resp. k 1. októbru, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) nasledujúceho po roku, za ktorý sa podáva daňové priznanie. Rozhodujúcim faktorom pre vzniknutie alebo nevzniknutie, resp. zánik povinnosti platiť sociálne poistenie zo živnosti, je výška príjmov zo živnosti za predchádzajúci rok. Znamená to, že napríklad zamestnancovi s novozaloženou živnosťou môže povinnosť platiť sociálne poistenie zo živnosti vzniknúť najskôr od 1. júla nasledujúceho kalendárneho roku po založení živnosti , ak dosiahol dostatočne vysoké príjmy zo živnosti. Každoročne sa potom táto skutočnosť k tomuto dátumu prehodnocuje.

Pre vznik povinnosti platiť sociálne poistenie od 1. júla 2016 je rozhodujúcou hranicou príjmov zo živnosti za rok 2015 suma 5 148 eur. Ak Vaše príjmy zo živnosti za rok 2015 presiahli sumu 5 148 eur, od 1. júla Vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie. Naopak, ak Vaše príjmy zo živnosti za rok 2015 nepresiahli sumu 5 148 eur, od 30. júna 2015 Vám nevzniká alebo zaniká povinnosť platiť sociálne poistenie. Pre príjmy zo živnosti za rok 2016 a vzniknutie alebo nevzniknutie povinnosti platiť sociálne poistenie od 1. júla 2017 bude hraničnou výškou príjmov zo živnosti suma 5 298 eur. Zamestnanec so živnosťou, rovnako ako aj každý iný živnostník, si vzniknutie povinnosti platiť sociálne odvody nemusí sledovať sám, pretože mu túto skutočnosť oznamuje Sociálna poisťovňa. Okrem toho, Sociálna poisťovňa dobrovoľne, aj keď to nie je jej zákonnou povinnosťou, oznamuje živnostníkom aj zánik sociálneho poistenia.

Príklad: Zamestnanec si založí živnosť 1. februára 2016. Do 31. marca 2017 podá daňové priznanie za rok 2016. Sociálna poisťovňa mu na základe údajov z daňového priznania posúdi vzniknutie alebo nevzniknutie povinnosti platiť od 1. júla 2017 sociálne poistenie z príjmov zo živnosti. Do tohto dátumu žiadne sociálne poistenie zo živnosti platiť nemusí. V prípade, že výška príjmov zo živnosti tejto osoby za rok 2016 presiahla sumu 5 298 eur, Sociálna poisťovňa mu oznámi všetky informácie týkajúce sa vzniku sociálneho poistenia do 20 dní.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: