Predčasný starobný dôchodca a práca

To, že osoba poberá predčasný starobný dôchodok ešte neznamená, že nemôže pracovať. Aké výnimky sú udelené týmto osobám pre prácu, tak aby im nebola pozastavená výplata dôchodku?

Podmienky nároku ako aj určenie sumy predčasného starobného dôchodku upravuje § 67 až § 69a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Kto má nárok na predčasný starobný dôchodok?

Podľa § 67 ods. 1 má nárok na predčasný starobný dôchodok tá osoba, ktorá ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie:

  • bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov,
  • ktorej chýba najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku, a
  • ktorej suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 – násobok sumy platného životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (v období od 1.7.2018 do 30.6.2019 je suma životného minima 205,07 € a v období od 1.7.2019 do 30.6.2020 je suma platného životného minima 210,20 €).

Žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku doručí osoba – žiadateľ príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu. Nárok na predčasný starobný dôchodok môže osobe vzniknúť najskôr odo dňa spísania žiadosti o predčasný starobný dôchodok (k uvedenému dátumu  nesmie osobe do dovŕšenia dôchodkového veku chýbať viac ako 2 roky). V prípade zamietnutia žiadosti Sociálnou poisťovňou, môže osoba podať žiadosť o predčasný starobný dôchodok opätovne v danom kalendárnom roku, ale najviac dvakrát.

Osobe, ktorej Sociálna poisťovňa prizná predčasný starobný dôchodok, nevznikne následne nárok na starobný dôchodok, nakoľko predčasný starobný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku danej osoby.

Sociálna poisťovňa však upozorňuje na to, že v deň podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok, nesmie mať osoba – žiadateľ aktívne dôchodkové poistenie, t. j. nesmie byť zamestnaný a ani mať aktívne dôchodkové poistenie ako SZČO (živnostník). Uvedené však neznamená úplne to, že takáto osoba nemôže po priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok pracovať. O výnimkách si popíšeme bližšie v článku.

Môže byť poberateľ predčasného starobného dôchodku zamestnaný?

Ako sme uviedli, v deň podania žiadosti nesmie byť osoba, ktorá žiada o priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistená, t. j. nesmie mať aktívne dôchodkové poistenie z pracovného pomeru. Uvedené znamená, že osoba nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy.

Po priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok však môže takáto osoba pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, resp. na dohodu o vykonaní práce, a to za dodržania podmienky: uplatnenie odvodovej výnimky z odmeny vo výške najviac 200 €. Uvedené znamená, že nárok na predčasný starobný dôchodok nezanikne takejto osobe, ktorá bude mať príjem z dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce priemerne mesačne vo výške 200 € alebo ročne vo výške 2 400 €.

Je potrebné však upozorniť dôchodcov na to, že zamestnávateľ neuplatní odvodovú výnimku automaticky, ale musí o ňu zamestnávateľa pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce požiadať. Požiadať zamestnávateľa o uplatnenie odvodovej výnimky musí dôchodca vykonať prostredníctvom Oznámenia a čestného vyhlásenia

Sociálna poisťovňa pozastaví výplatu predčasného starobného dôchodku až vtedy, keď príjem z uzatvorenej dohody presiahne v kalendárnom roku sumu 2 400 € a opätovne vznikne takejto osobe nárok na predčasný starobný dôchodok od výplatného termínu dôchodku splatného v januári nasledujúceho kalendárneho roka (ak nebude mať inú dohodu, pracovný pomer resp. SZČO na základe ktorého je dôchodkovo poistená).

V prípade, ak osoba ukončí uzatvorenú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, resp. trvalý pracovný pomer, vznikne jej nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia (na žiadosť osoby, ktorej bola pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku).

Môže poberateľ predčasného starobného dôchodku prevádzkovať živnosť?

Po priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok môže takáto osoba prevádzkovať živnosť, nakoľko nie je dôchodkovo poistená. Vznik povinného poistenia sa u SZČO (živnostníkov) posudzuje vždy k 1.7., resp. k 1.10. nasledujúceho kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu.

SZČO (živnostníkovi) – dôchodcovi vznikne povinné sociálne poistenie (medzi ktorým je aj dôchodkové poistenie) k 1.7.2019, resp. k 1.10.2019 (ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) v prípade, ak jeho príjmy za rok 2018 presiahli zákonom stanovenú hranicu 5 724 € (v roku 2020 sa bude posudzovať výška príjmu za rok 2019: 6 078 €).

Prečítajte si tiež

Uvedené znamená, že osobe ktorej príjmy zo živnosti nepresiahnu vyššie uvedenú hranicu, nebude pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku.

V prípade, ak osobe zanikne povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vznikne jej opätovný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia (na žiadosť osoby, ktorej bola pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku).

Aké odvody zaplatí poberateľ predčasného starobného dôchodku?

1.     Odvody pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce s odvodovou úľavou a odmenou do 200 €

V prípade, ak poberateľ predčasného starobného dôchodku uzatvorí dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce s uplatnením odvodovej výnimky do 200 € (mesačne alebo priemerne), nebude platiť žiadne odvody do Sociálnej ako ani do zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ za takého dôchodcu zaplatí úrazové poistenie vo výške 0,8 % z hrubej mzdy a garančné poistenie vo výške 0,25 % z hrubej mzdy, t. j. spolu 1,05 % z hrubej mzdy.

2.     Odvody pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce s odvodovou úľavou a odmenou nad 200 € mesačne

Druh poistenia Zamestnanec Zamestnávateľ
Starobné poistenie 4 % 14 %
Úrazové poistenie x 0,80 %
Garančné poistenie x 0,25 %
Rezervný fond solidarity x 4,75 %
Spolu 4 % 19,80 %

3.     Odvody pri uzatvorení dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o vykonaní práce bez uplatnenia odvodovej výnimky do 200 €, resp. po prekročení hranice (osobe bola pozastavená výplata predčasného starobného dôchodku)

V prípade dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s právom na pravidelný mesačný príjem zaplatí zamestnanec nasledujúce odvody:

Druh poistenia Zamestnanec Zamestnávateľ
Starobné poistenie 4 % 14 %
Úrazové poistenie x 0,80 %
Garančné poistenie x 0,25 %
Rezervný fond solidarity x 4,75 %
Zdravotné poistenie 4 % 10 %
Spolu 8 % 29,80 %
Článok pokračuje pod reklamou

4.     Odvody pri uzatvorení pracovnej zmluvy (osoba má pozastavenú výplatu predčasného starobného dôchodku)

Druh poistenia Zamestnanec Zamestnávateľ
Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 %
Starobné poistenie 4 % 14 %
Invalidné poistenie x x
Poistenie v nezamestnanosti x x
Úrazové poistenie x 0,8 %
Garančné poistenie x 0,25 %
Rezervný fond solidarity x 4,75 %
Zdravotné poistenie 4 % 10 %
Spolu 9,4 % 31,2 %

5.     Odvody pri prevádzkovaní živnosti – SZČO (osoba má pozastavenú výplatu predčasného starobného dôchodku)

Poznámka: sadzby poistného u SZČO sa počítajú z vymeriavacieho základu
Druh poistenia SZČO (živnostník)
Nemocenské poistenie 4,4 %
Starobné poistenie 18 %
Rezervný fond solidarity 4,75 %
Zdravotné poistenie 14 %
Spolu 41,15 %

Môže si poberateľ predčasného starobného dôchodku uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane?

Zamestnanec, ako aj SZČO si môže zo základu dane uplatniť daňové zvýhodnenie, a to formou uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá v roku 2019 predstavuje čiastku 3 937,35 € (ak je základ dane rovný alebo nižší ako suma 20 507 €).

U poberateľov predčasného starobného dôchodku si však treba dávať pozor na to, že nemajú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ak osoba:

  • je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku,
  • jej bol dôchodok spätne priznaný k začiatku zdaňovacieho obdobie, resp. k začiatku predchádzajúcich období,
  • poberá sumu dôchodku, ktorá je vyššia ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Ak však výška predčasného starobného dôchodku v danom zdaňovacom období v úhrnnej výške je nižšia ako suma ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane vo výške rozdielu medzi úhrnnou sumou dôchodku a sumou 3 937,35 € (v roku 2019).

Viac informácií o nezdaniteľných častiach základu dane si môžete prečítať v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2019

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu

Typ dôchodku, ktorý poberá zamestnanec výrazne ovplyvňuje odvodové, ako aj daňové povinnosti zamestnávateľa, ako i samotného dôchodcu. Prinášame vám ich prehľad.

Živnosť popri dôchodku

Prehľad povinností, ktoré vznikajú dôchodcom v prípade, ak sa stanú SZČO (živnostníkom). Pozor pri podnikaní si musia dať najmä poberatelia predčasného starobného dôchodku.

Invalidný dôchodca a odvody

V akej výške zaplatí odvody z trvalého pracovného pomeru, resp. dohody invalidný dôchodca a jeho zamestnávateľ a koľko sa platí pri podnikaní SZČO – invalidného dôchodcu?

Starobný dôchodca a odvody

Prehľad sadzieb poistného na sociálne a zdravotné poistenie u pracujúceho poberateľa starobného dôchodku zo strany zamestnanca ako aj zamestnávateľa a odvodov podnikateľa – starobného dôchodcu.