Náklady na zamestnávanie rastú na Slovensku najrýchlejšie v eurozóne

Náklady zamestnávanie na Slovensku v prvom štvrťroku 2019 rástli trojnásobne rýchlejšie, než bol priemer Európskej únie. Naplno sa tak prejavili novozavedené opatrenia vlády.

Náklady na zamestnávanie ako faktor ovplyvňujúci konkurencieschopnosť

Okrem materiálnych, finančných, informačných a iných zdrojov sú nevyhnutnou súčasťou každého úspešného podnikania aj ľudské zdroje. Práve zamestnanci sú v súčasnosti častokrát veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim úspešnosť podnikania. Zamestnanci podnikateľa tiež stoja nemalé finančné prostriedky a táto položka sa prejavuje v konečnej cene produktov. Vyššie náklady na zamestnávanie predražujú predávané produkty a podnikateľ sa stáva v porovnaní so zahraničím menej konkurencieschopným. Výška nákladov na prácu neovplyvňuje len konkrétnu firmu, ale v širšom kontexte zásadným spôsobom ovplyvňujú aj konkurencieschopnosť celého národného hospodárstva danej krajiny.

Celkové náklady na zamestnávanie (prácu) – mzdová a nemzdová časť

V praxi je možné sa najčastejšie stretnúť s takzvanou „celkovou cenou práce“ ako jedným z ukazovateľov zohľadňujúcim náklady na prácu. Na každej výplatnej páske sa nachádza celková cena práce a vypočítava sa ako súčet hrubej mzdy zamestnanca, preddavkov na zdravotné poistenie platených zamestnávateľom a sociálnych poistení platených zamestnávateľom.

Celková cena práce ako hrubá mzda, ku ktorej sú pripočítané zdravotné a sociálne odvody platené zamestnávateľom však nezohľadňuje všetky náklady zamestnávateľa, ktoré musí na zamestnanie zamestnanca vynaložiť. V celkovej cene práce nie sú započítané napríklad náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci, pracovnú zdravotnú službu a podobné výdavky, ktoré zamestnávateľa stoja nemálo peňazí, aj keď nesúvisia s jeho mzdou.

Nemalú časť celkových nákladov na prácu tvorí aj ich nemzdová časť. Pri porovnávaní celkových nákladov na prácu na Slovensku a v iných krajinách je preto potrebné prihliadať nielen na mzdovú časť nákladov na prácu, ale aj na ich nemzdovú časť. A práve všetky náklady na prácu komplexne zohľadňuje index celkových nákladov na prácu.

Slovensko je krajinou s rapídne rastúcimi nákladmi na zamestnávanie v EÚ

Koncom júna 2019 Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) zverejnil štatistiku, ktorá obsahuje index celkových nákladov na prácu vo všetkých krajinách Európskej únie sledovaný podľa kalendárnych štvrťrokov. Index nákladov na prácu hovorí o tom, o koľko percent sa v príslušnom kalendárnom štvrťroku zmenili (narástli alebo klesli) náklady na prácu v danej krajine v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka.

Index nákladov na prácu vypočítaný Eurostatom monitoruje zmenu celkových nákladov na prácu a zamestnávanie (mzdová aj nemzdová časť nákladov na prácu spolu) a aj v osobitnom členení ako zmenu mzdovej časti nákladov na prácu alebo ako zmenu nemzdovej časti nákladov na prácu.

V nižšie uvedených grafoch preto môžete vidieť:

  1. index nákladov na prácu (mzdová časť + nemzdová časť nákladov),
  2. index nákladov na prácu (len mzdová časť nákladov na prácu),
  3. index nákladov na prácu (len nemzdová časť nákladov na prácu).
Nárast nákladov na prácu v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (mzdová + nemzdová časť nákladov na prácu). Zdroj: Eurostat
Nárast nákladov na prácu v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (mzdová + nemzdová časť nákladov na prácu). Zdroj: Eurostat

Ako je možné vidieť z vyššie uvedených výsledkov, Slovensko patrilo v poslednom roku ku krajinám s najrýchlejšie rastúcimi celkovými nákladmi na prácu. V prvom štvrťroku 2019 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 narástli celkové náklady na prácu (pokrývajúce mzdovú časť aj nemzdovú časť nákladov na prácu) o 8,7 %. Priemer Európskej únie bol pritom len 2,6 %, čo znamená, že na Slovensku za posledný štvrťrok rástli náklady viac ako trikrát rýchlejšie, než je priemer Európskej únie. Zaujímavým je aj fakt, že spomedzi krajín eurozóny (krajín, platiacich Eurom) bolo Slovensko na prvej pozícii, čiže krajinou s najrýchlejšie rastúcimi celkovými nákladmi na prácu v eurozóne.

Nárast nákladov na zamestnávanie v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (mzdová časť nákladov na prácu). Poznámka: Údaj pre Grécko v rámci tejto štatistiky (index nákladov na prácu zahŕňajúci mzdovú časť nákladov na prácu) nebol k dispozícii. Zdroj: Eurostat
Nárast nákladov na zamestnávanie v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (mzdová časť nákladov na prácu). Poznámka: Údaj pre Grécko v rámci tejto štatistiky (index nákladov na prácu zahŕňajúci mzdovú časť nákladov na prácu) nebol k dispozícii. Zdroj: Eurostat

Keď sa pozrieme na index nákladov na zamestnávanie zohľadňujúci len mzdovú časť nákladov na prácu, zistíme, že na Slovensku v prvom štvrťroku 2019 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 narástli náklady na prácu zohľadňujúce mzdovú časť nákladov na prácu o 8,7 %. Spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie bolo len päť krajín, v ktorých mzdová časť nákladov na prácu v tomto období rástla ešte rýchlejšie ako na Slovensku. V porovnaní s priemerom Európskej únie (2,7 %) ide znovu o viac ako trojnásobne rýchlejší rast.

Nárast nákladov na zamestnávanie v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (nemzdová časť nákladov na prácu). Poznámka: Graf kvôli prehľadnosti neobsahuje Litvu, ktorej index nákladov na prácu (nemzdová časť nákladov na prácu) v prvom štvrťroku 2019 bol -80,2, a údaj pre Grécko v rámci tejto štatistiky nebol k dispozícii. Zdroj: Eurostat
Nárast nákladov na zamestnávanie v EÚ v porovnaní s rokom 2018 (nemzdová časť nákladov na prácu). Poznámka: Graf kvôli prehľadnosti neobsahuje Litvu, ktorej index nákladov na prácu (nemzdová časť nákladov na prácu) v prvom štvrťroku 2019 bol -80,2, a údaj pre Grécko v rámci tejto štatistiky nebol k dispozícii. Zdroj: Eurostat

Ďalší graf s indexmi nákladov na zamestnávanie zohľadňuje len nemzdovú časť nákladov (nezapočítavajú sa sem mzdy, platy, bonusy a ani žiadne iné mzdové náklady zamestnávateľa). Aj v časti nemzdových nákladov rástli náklady na prácu na Slovensku viac ako trikrát rýchlejšie, než je priemer Európskej únie (2,1 %). Na Slovensku totižto v prvom štvrťroku 2019 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 narástli náklady na prácu pokrývajúce nemzdovú časť nákladov na prácu o 8,8 %.

Článok pokračuje pod reklamou

Náklady na prácu na Slovensku rastú najrýchlejšie za posledných 10 rokov

Veľmi zaujímavé zistenia môžeme získať pohľadom na vývoj indexu nákladov na prácu za uplynulých niekoľko rokov dozadu na Slovensku. Na základe týchto údajov je možné konštatovať, že za posledných desať rokov celkové náklady na prácu (mzdová aj nemzdová časť nákladov na prácu spolu) nikdy nerástli tak rýchlo, ako tomu bolo minulý rok. V roku 2018 totižto celkové náklady na prácu v porovnaní s rokom 2017 zamestnávateľom narástli o 7 % (znázorňujú ich modré prúžky v grafe).

Podobné konštatovanie je možné vysloviť aj o mzdovej zložke a nemzdovej zložke celkových nákladov na prácu. V rokoch 2009 až 2018 sa mzdová časť nákladov na prácu za posledných desať rokov medziročne zvýšila najviac práve v roku 2018, a to o 6,9 % (žlté prúžky v grafe). Ak sa pozrieme na nemzdovú časť nákladov na prácu (zelené prúžky v grafe) v posledných desiatich rokoch, môžeme vidieť, že medziročne najvyšší rast tejto zložky nákladov na prácu bol v rokoch 2018 (7,2 %) a 2017 (8,2 %), teda v posledných dvoch rokoch.

Vývoj nákladov na prácu na Slovensku za posledných 10 rokov. Zdroj: Eurostat
Vývoj nákladov na prácu na Slovensku za posledných 10 rokov. Zdroj: Eurostat

Za vysokým rastom nákladov na zamestnávanie a prácu sú aj novozavedené opatrenia

Vyšší rast celkových nákladov na zamestnávanie v poslednom období je spôsobený viacerými faktormi. Na jednej strane ide o prirodzený rast miezd spôsobený situáciou na trhu práce. Na strane druhej o zásahy o dôsledok regulačných opatrení. Napríklad minimálna mzda sa za posledné roky zvyšovala historicky najvyšším tempom. Z posledných rokov je možné spomenúť aj zavedenie povinnosti zamestnávateľa od roku 2015 zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu aj pre nerizikových zamestnancov (zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej a druhej kategórie). Celkové náklady na prácu nepochybne ovplyvnilo aj zvýšenie príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu, počas sviatkov a v noci, ktoré sa postupne zavádzali v dvoch fázach – od 1. mája 2018 a od 1. mája 2019.

Prečítajte si tiež

Najnovším opatrením, ktoré celkom určite prispelo k razantnému zvýšeniu celkových nákladov na prácu práve v 1. štvrťroku 2019, bolo zavedenie príspevkov na rekreáciu od roku 2019. Na základe tohto opatrenia je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 50 a viac zamestnancov, povinný prispievať svojim zamestnancom v pracovnom pomere na rekreáciu v sume najviac 275 eur ročne na každého zamestnanca.

Čo môže prudké zvyšovanie nákladov na prácu spôsobiť zamestnávateľom

Rýchle zvyšovanie nákladov na prácu znamená, že zamestnávateľ musí na hodinu práce jedného zamestnanca vynaložiť nielen viac finančných prostriedkov, ale stojí ho to aj viac času a peňazí spojených so zabezpečením súvisiacich povinností.

Mnoho podnikateľov na Slovensku predáva veľkú časť svojej produkcie do zahraničia. Ak zahraničný konkurent podniká v krajine s približne rovnakou produktivitou práce, no nižšími nákladmi na prácu (resp. rastúcimi pomalšie), tak dokáže výrobky, aké sa vyrábajú na Slovensku, predávať za nižšie ceny (resp. za rovnaké ceny s vyšším ziskom). Vďaka nižším cenám môže mať zahraničný výrobca na medzinárodnom trhu konkurenčnú výhodu v porovnaní so slovenským podnikateľom, ktorý čelí rýchlemu rastu nákladov na prácu.

Neúmerné zvyšovanie nákladov na prácu preto niektorým slovenským podnikateľom môže uškodiť a pre niektorých môže znamenať aj existenčné problémy.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Príplatky za prácu cez víkend, nočnú prácu a prácu vo sviatok v roku 2020

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy v roku 2020 prinášame prehľad výšky príplatkov za prácu cez víkend, vo sviatok či prácu v noci, s praktickými príkladmi.

Maximálne materské v roku 2020

Aká je výška maximálneho materského v roku 2020, z čoho sa materské počíta a aký príjem je potrebné dosahovať pre získanie maximálneho materského?

Príplatok za nočnú prácu počas sviatku – ako sa počíta?

Má zamestnanec pracujúci počas sviatku v noci nárok na príplatok za sviatok len do polnoci alebo do konca zmeny? Ako súbeh príplatkov správne vypočítať?

Minimálna mzda na Slovensku (1991 – 2020) - výška a právna úprava

Vývoj výšky minimálnej mzdy platnú na Slovensku (v Československu) počas posledných 30 rokov, teda od jej samotného zavedenia na našom území až po jej poslednú známu sumu.
Videonávod na zápis konečného užívateľa výhod

Ako zvládnete zápis svojpomocne krok po kroku.

Zistiť viac
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky