Návrat k rozdeleniu limitu aj zrušenie výnimky. Použitie hotovosti bude opäť obmedzené, podnikatelia kritizujú chýbajúcu diskusiu aj pravidlá zbytočne nad rámec EÚ.
Limity hotovostných platieb sa menili, no v praxi už roky neplatia
V roku 2013 nadobudol účinnosť zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorým sa zakázala hotovostná platba vyššia ako 5 000 eur, pričom fyzické osoby nepodnikatelia nesmeli zaplatiť v hotovosti viac ako 15 000 eur.
Avšak, existuje výnimka - zákaz platieb v hotovosti sa nevzťahuje na odovzdané a prijaté platby vykonané v čase krízovej situácie, vojny, vojnového/výnimočného/núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Od marca 2020, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s koronavírusom, tak trvá výnimka z tohto zákazu a účinná je aj v roku 2025. Dôvodom je, že hoci už nie je pandémia Covid-19, stále pretrváva mimoriadna situácia vyhlásená v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Predchádzajúca vláda síce mala v roku 2022 snahu výnimku zrušiť, návrh ale nenašiel v parlamente oporu. Napokon však došlo k úprave zákona, a to zjednotením limitu hotovostných platieb od 1.7.2023 na 15 000 eur. Tento sa ešte ale ani nestihol zaviesť do praxe (nakoľko stále platí výnimka) a už je schválená ďalšia úprava.
Návrat prísnejších limitov a koniec výnimky
V rámci zákona o evidencii tržieb, ktorý bol schválený NRSR 3.12.2025, navrhol Výbor NRSR pre financie a rozpočet zmenu zákona o obmedzení platieb v hotovosti – vráti sa rozdelenie limitu na 5 000 eur (akákoľvek platba, teda B2B, B2G aj B2C) a 15 000 eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Zároveň sa vyjme mimoriadna situácia spomedzi výnimiek, kedy zákaz neplatí a ponechá len výnimočný stav a núdzový stav. Účinnosť je stanovená už od 1.1.2026.
„Snahou zákona o obmedzení platieb v hotovosti je, aby sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Po prijatí tohto zákona získajú daňové úrady lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a budú vedieť lepšie koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie,“ odôvodňuje sa v uznesení výboru. Aj preto o tomto návrhu hovoril prezident finančnej správy na odbornej konferencii venovanej boju proti daňovým únikom.
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti sa vzťahuje na podnikateľov aj na bežných ľudí, aby boli finančné vzťahy medzi nimi prehľadnejšie. Cieľom je lepšie vidieť skutočné príjmy, napríklad z prenájmu alebo pôžičiek medzi fyzickými osobami, a uľahčiť dokazovanie pri sporoch. Hotovostné platby mimo eKasy sa totiž podľa predkladateľov nedajú nezávisle overiť, čo umožňuje zatajovať príjmy alebo predstierať transakcie, ktoré sa v skutočnosti nestali. Takéto nekontrolovateľné hotovostné toky podporujú daňové úniky. Preto sa upravil limit hotovostných platieb.
Čo sa týka zrušenia výnimky súvisiacej s vyhlásením mimoriadnej situácie, výbory argumentujú potrebou zamedziť tomu, aby vyhlásenie mimoriadnej situácie v krajine vylúčilo plošné uplatňovanie zákona, a teda aj zákazu platby v hotovosti. „Táto výnimka v podobe, v akej je dnes, sa javí ako nadmieru benevolentná a je v rozpore s cieľom zákona o obmedzení platieb v hotovosti,“ uvádza sa v uznesení výboru.
Podnikatelia zmenu kritizujú: chýbajúca odborná diskusia, nezohľadnenie inflácie a opäť nad rámec EÚ pravidiel
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) vníma legislatívnu zmenu kriticky. Upozorňuje na pokračovanie trendu obchádzania riadneho legislatívneho procesu a analýzy dopadov, nakoľko návrh zmeny zákona je „prílepkom“ k zákonu o evidencii tržieb. Zároveň ZPS argumentuje, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, sa nemajú zavádzať takýmto spôsobom a dodáva, že neplatenie daní nie je jediný dôvod využívania hotovosti.
Združenie má za to, že využívanie hotovosti sa zďaleka netýka iba tých, ktorí sa chcú vyhnúť daniam, naopak, dáva firmám väčšiu flexibilitu reagovať na situácie, ktoré v podnikaní vznikajú či predchádzať neuhradeným pohľadávkam. Podnikatelia zároveň upozorňujú, že vládna koalícia ide „hasiť“ problém, ku ktorému prispela. Na jednej strane v minulom roku zaviedla daň z finančných transakcií, ktorá k vyššiemu využívaniu hotovosti motivuje, na druhej strane sa dnes hľadajú spôsoby a opatrenia, ako nadmernému využívaniu hotovosti zabrániť.
Čo sa týka samotného limitu, združenie kritizuje, že navrhovanej výške obmedzenia nepredchádzala žiadna odborná diskusia. A hoci sa zavádza rovnaký limit ako bol pred pandémiou, predkladatelia nezohľadňujú značnú infláciu, ktorá bola v uplynulých rokoch, a fakt, že 5 000 eur v roku 2025 nemá rovnakú reálnu hodnotu ako v roku 2019.
V neposlednom rade ZPS dodáva, že ide o ďalší z radu príkladov, kedy domáca legislatíva rieši problematiku skôr a prísnejšie ako sú požiadavky Európskej únie (goldplating) – tá stanovila celoeurópsky limit 10 000 eur, ale až od júla 2027. A hoci sa vláda vo svojom programe zaviazala goldplating minimalizovať, v tomto prípade, rovnako ako pri e-faktúre, sú v parlamente návrhy zákonov, ktoré k tomuto negatívnemu javu prispievajú.
