Zrušenie dní pracovného pokoja aj zákazu predaja cez sviatky, vyššie odvody aj niektoré dane. Úpravy sa majú týkať aj DPH. Čo má priniesť tretí balík konsolidačných opatrení od roku 2026?
Minister financií v utorok 9.9.2025 predstavil dlho očakávaný, tretí balík konsolidačných opatrení. Ku konkrétnym plánovaným zmenám sa vláda mesiace odmietala vyjadrovať, na verejnosť sa dostávali len šumy či útržkovité informácie. Na čo sa teda pripraviť? Prinášame prehľad oznámených opatrení, ktoré Slovensko čakajú už o pár mesiacov.
Konsolidujeme od roku 2024
Znížiť deficit verejných financií chce vláda už tretím konsolidačným balíkom. Prvý bol predstavený v roku 2023 (zmeny účinné od roku 2024), ktorý priniesol 2,0 miliardy eur. Išlo o také opatrenia, ako opätovné zavedenie daňových licencií pre právnické osoby, zvýšenie odvodov zamestnávateľov a SZČO či zvýšenie dane z dividend. Podrobnosti sme priniesli v článku Konsolidačný balíček mení dane, odvody aj poplatky od roku 2024.
Druhý konsolidačný balíček bol predstavený a schválený pred zhruba rokom a asi najväčšiu kontroverziu aj diskusie priniesla nová daň z finančných transakcií či zmeny v sadzbách DPH. Do štátneho rozpočtu podľa ministra financií zavedené opatrenia z tohto balíka priniesli 2,7 miliardy eur.
Pri treťom balíku konsolidačných opatrení mnohí odborníci, ale aj zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov apelovali na vládu, aby šetrila najmä na strane štátu, nie na úkor podnikateľov. Do istej miery ich hlasy boli vypočuté, no konsolidácia sa zásadne dotkne aj podnikateľského sektora. Na rok 2026 je plánovaných 22 opatrení, ktoré by mali priniesť do štátnej kasy 2,7 miliardy eur.
Šetrenie na výdavkoch štátu od roku 2026
Zníženie výdavkov na nákupy
Necelú polovicu z očakávaného výnosu by malo priniesť škrtanie výdavkov štátu. Ako uviedol minister financií, plánované je zníženie výdavkov na tovary, služby a kapitálové výdavky, obmedzenie nakupovania nových vozidiel či zrušenie a zlučovanie úradov. Taktiež by sa nemali realizovať nákupy, ktoré nie sú prioritou a zavedú sa individuálne vnútorné opatrenia na znižovanie prevádzkových nákladov. O čo konkrétne ide, nekonkretizoval.
Personálne zmeny na úradoch a zmrazenie platov
Znižovať by sa mali aj výdavky na mzdy úradníkov na ministerstvách a na im podriadených úradoch, ostatných úradoch, pričom sa tomu nevyhnú samosprávy, policajti, hasiči, vojaci ani zamestnanci finančnej správy. Znamená to, že sa im zmrazia platy, nebudú valorizované. Toto opatrenie sa nebude vzťahovať na učiteľov (pedagogických a odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a nepedagogických zamestnancov školstva), a tiež lekárov či zdravotných sestier.
Škrtať sa bude tiež v rámci existujúceho mzdového rozpočtu pre úradníkov na ministerstvách a podriadených úradoch a ostatných úradoch. Bude tak pravdepodobne nevyhnutné prepúšťanie a nevyplácanie odmien. Opäť sa uvedené nevzťahuje na učiteľov a nepedagogických zamestnancov či lekárov, no tentokrát ani na policajtov, hasičov, vojakov, zamestnancov finančnej správy, sudcov a prokurátorov. V pláne je ešte znižovanie počtov dohodárov a poradcov aj individuálne zefektívnenie a racionalizácia pracovných pozícií.
Účasť samospráv
Na konsolidácii sa budú podieľať aj samosprávy, pretože celkové výdavky v roku 2025 na obce predstavujú 7,3 miliárd eur, na VÚC je to 2,3 miliárd eur. Šetriť sa bude na mzdách a prevádzke úradov samospráv. Znižovať sa plánuje podiel obcí a VÚC na DPFO.
Zamestnávatelia budú platiť za PN dlhšie
Medzi opatrenia, ktoré sa týkajú šetrenia na štáte, vláda zaradila aj opatrenie, ktoré sa ale výrazne dotkne zamestnávateľov. V pláne totiž je predĺženie obdobia, v ktorom zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy počas PN z 10 na 14 dní. Sociálna poisťovňa tak bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Motivácia k rýchlejšiemu návratu na trh práce
Štát to chce zabezpečiť postupným znižovaním dávky v nezamestnanosti, a to od 4.do 6. mesiaca o 10 %. Vyzerať by to malo nasledovne:
- 1. – 3. mesiac bez zmeny, 50 %;
- 4. mesiac 40 %;
- 5. mesiac 30 %;
- 6. mesiac 20 %.
Štát nebude platiť za niektorých rodičov počas starostlivosti o dieťa sociálne odvody
Aktuálne platí, že počas materskej a rodičovskej dovolenky štát platí za rodiča sociálne odvody vo výške 60 % priemernej mzdy. Ministerstvo práce navrhuje, aby štát za rodičov, ktorí popri starostlivosti o dieťa pracujú alebo podnikajú, odvody neplatil. Pri výpočte budúceho dôchodku by sa tak mal zohľadniť iba skutočný príjem rodiča, čo by malo mať pozitívny efekt na jeho budúci dôchodok. Podrobnejšie sme o tejto novinke písali v článku Zmeny vo výpočte dôchodkov od 1.1.2026: návrh.
Zmrazenie 13. dôchodkov na tri roky
13. dôchodok síce seniori budú naďalej dostávať, no v nasledujúcich troch rokoch (2026 – 2028) bude vyplácaný v rovnakej výške ako v tento rok, teda 667,30 eur.
Zmeny v daniach a odvodoch od roku 2026
Zvýšenie progresivity zdanenia príjmov fyzických osôb
Podľa slov ministra pôjde o opatrenie, ktoré sa dotkne len nadpriemerne zarábajúcich, konkrétne všetkých, ktorí zarábajú hrubú mesačnú mzdu vyššiu ako 4 282 eur (v roku 2025 to zodpovedá približne čistej mesačnej mzde cca 3 000 eur).
Plánovaná zmena je nasledovná:
- do základu dane 44 000 eur je sadzba dane z príjmov fyzických osôb vo výške 19 %;
- nad 44 000 eur bude 25 %;
- nad 60 000 eur bude 30 %;
- nad 75 000 eur bude 35 %.
Je dôležité povedať, že danou sadzbou dane sa má zdaňovať len príjem nad uvedenou hranicou.
Zvyšovať daň z príjmov sa ale bude aj ústavným činiteľom a poslancom, a to nasledovne:
- do 44 000 eur 29 %;
- nad 44 000 eur 35 %;
- nad 60 000 eur 40 %;
- nad 75 000 eur 45 %.
Nové pásmo daňovej licencie pre najväčšie firmy (DPPO)
Bude sa týkať len firiem so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur. Zatiaľ čo doposiaľ išlo o sumu 3 840 eur, po novom to bude 11 520 eur. Podľa ministerstva financií sa toto opatrenie dotkne asi 1 400 veľkých firiem.
Zvýšenie odvodov SZČO, zamestnancov aj samoplatcov
Pre SZČO bude od nového roka platiť zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu z 50 % na 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zatiaľ čo pôvodne mali byť budúcoročné minimálne odvody do Sociálnej poisťovne pre SZČO na úrovni 252,59 eura (nárast o 15,57 eura), po novom by šlo o sumu 303,11 eura (navýšenie až o 66,09 eura oproti roku 2025).
Zvyšovať sa má aj zdravotný odvod zamestnanca o 1 %, pričom zvýšenie by malo platiť aj pre samoplatcov a SZČO.
Poznámka: Podobné opatrenie bolo súčasťou už prvého konsolidačného balíka pre rok 2024, kedy sa zvýšili sadzby zdravotných odvodov na prechodné obdobie od 1.1.2024 do 31.12.2027. Nie je tak jasné, či avizované ďalšie navyšovanie bude len pre toto prechodné obdobie alebo pôjde o trvalé riešenie a v akej výške budú SZČO a samoplatcovia tieto odvody platiť po skončení prechodného obdobia.
Proti tomuto opatreniu sa už skôr ostro ohradili zástupcovia odborov združení v Konfederácii odborových zväzov SR (KOZ SR), ako aj zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Sociálni partneri označili zvyšovanie odvodov za ekonomický hazard, ktorý bude proti záujmom celej krajiny. V praxi zavedenie tohto opatrenia bude podľa zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov znamenať ďalšie predraženie práce. „Zvýšenie odvodov povedie k zdraženiu výrobkov a služieb pre spotrebiteľov doma aj v zahraničí, čím sa pre obyvateľov Slovenska stanú menej dostupnými. Slovenskí výrobcovia budú strácať konkurencieschopnosť, klesne im predaj, a viacerí budú nútení zatvárať prevádzky – náznaky tohto trendu sme už videli v priebehu tohto roka. Z toho prirodzene vyplynie rast nezamestnanosti a prepúšťanie,“ vysvetľujú. Sociálni partneri zdôrazňujú, že napriek očakávanému „navýšeniu príjmov“ z konsolidácie môže byť konečný výsledok presne opačný: úpadok ekonomiky spôsobí, že ani štát nakoniec nezíska nič.
Zvýšenie sadzby osobitného odvodu pre oblasť kolektívneho investovania
Opatrenie sa bude týkať investičných a správcovských spoločností, DSS či DDS. Sadzba osobitného odvodu sa im zvýši viac ako trojnásobne – z 4,36 % na 15 %.
Zrušenie dní pracovného pokoja a zákazu predaja počas sviatkov od roku 2026
Jedným z rezonujúcich opatrení je tzv. „rušenie sviatkov“, hoci de facto ide o to, že niektoré dni už nebudú dňami pracovného pokoja. Definitívne sa pôjde „do práce“ aj počas 17.11. (Deň boja za slobodu a demokraciu) a iba v roku 2026 aj počas 6.1. (Zjavenie Pána – Traja králi) a 8.5. (Deň víťazstva nad fašizmom).
Zároveň sa od budúceho roka ruší zákaz predaja počas sviatkov. Ako uviedol minister financií, ešte nie je úplne jasné, ako toto opatrenie bude v praxi vyzerať. Je možné, že sa budú chcieť vrátiť k pôvodnému stavu, aby sa to nedotklo napríklad Vianoc.
Daňové zmeny pri tzv. negatívnych externalitách od roku 2026
Hoci vláda avizovala, že DPH sa zvyšovať nebude, k jej úprave predsa len dôjde. Zmeny čakajú aj odvetvie hazardných hier či ťažbu stavebných materiálov.
Vyššia DPH na niektoré potraviny
Potraviny, ktoré obsahujú zvýšený obsah cukru a soli budú mať po novom 23 % DPH-čku (pôvodne 19 %). Ide najmä o také výrobky, akými sú:
- sladké pochutiny, napríklad čokoláda, sušienky či kandizované ovocie;
- zmrzlina;
- džemy;
- sladené nealko nápoje;
- slané pochutiny, napríklad chipsy či tyčinky.
Zvyšovanie DPH sa nedotkne samotných surovín – cukru a soli a výnimku dostanú tiež detské výživy, detské pokrmy, mliečne nápoje, jogurty, 100 % džúsy bez pridaného cukru či DIA potraviny.
Vyššie zdanenie hazardu a neživotného poistenia
Odvod z online hier by sa mal zvýšiť z 27 % na 30 %, porastie aj zdanenie kamenných prevádzok, ako kasína a herne. Finálne percento však ešte nie je jasné. Vláda plánuje zdaňovať bankové poplatky za vklady kartou do hrania hazardných hier, čo predpokladá, že od bánk takýmto spôsobom získajú 12 miliónov eur.
Hore pôjde tiež daň z poistenia pri neživotnom poistení z 8 % na 10 %.
Zavedenie úhrady z primárnych materiálov
Na nové výdavky by sa mali pripraviť firmy, ktoré ťažia štrk, piesok, kameň a štrkopiesky. Pre nové ťažby bude zavedená nová daň vo výške 1,35 eur za tonu.
Boj proti daňovým únikom a daňovej optimalizácii od roku 2026
Generálny daňový pardon
Daňovníci, ktorí v období od 1.1.2026 do 30.6.2026 zaplatia daňový nedoplatok alebo dodatočne daň priznajú v daňovom priznaní, budú mať odpustenú pokutu a sankčné úroky za nezaplatené alebo nepriznané dane voči daňovým a colným úradom. Vzťahovať sa toto opatrenie bude na:
- daň z príjmov,
- DPH,
- spotrebné dane,
- daň z motorových vozidiel,
- daň z poistenia.
Naopak, nebude sa vzťahovať na:
- preddavky na daň,
- splátky dane,
- osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach,
- solidárny príspevok,
- miestne dane a poplatky.
Zavedenie QR platieb
Povinné prijímanie bezhotovostných platieb malo platiť už od 1.7.2025, napokon sa však vláda rozhodla toto opatrenie posunúť na neskôr. Prichádza tak teraz v rámci tretieho konsolidačného balíčka - obchodníci budú povinní od marca 2026 prijímať bezhotovostné platby, konkrétne umožniť platbu cez QR kód alebo klasicky cez terminál. V novembri 2025 by sa mali na túto zmenu pripraviť registračné pokladnice a v januári 2026 je plánované spustenie verejnej skúšobnej prevádzky.
Odvod z príjmu počas PN, materskej, ošetrovného
Aktuálne platí, že ak zamestnanec dostane odmenu napr. počas PN, neplatí z nej poistné. Toto sa má zmeniť tým, že sa zruší vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnanca počas PN, OČR, či poberania materského.
PN-iek sa týka aj ďalšie opatrenie, konkrétne zlepšenie zacielenia kontrolnej činnosti počas práceneschopnosti. Doposiaľ už zavedené kroky priniesli za prvý polrok 2025 úsporu 60 miliónov eur.
Obmedzenie odpočtu DPH na autá
Ak sa firemné vozidlo využíva aj na súkromné účely,
podnikateľ si DPH odpočíta len vo výške 50 % (týka sa aj nákladov na
prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a podobne). Možnosť 100 %
odpočtu zostane len v prípade, že sa auto bude využívať výlučne na
podnikanie. Viac o tejto zmene sme priniesli v článku Obmedzenie
odpočtu DPH pri kúpe osobného auta.
Kratšie odvodové prázdniny pre SZČO
Aktuálne platí, že nová SZČO nie je od začatia podnikania povinne sociálne poistená - vznik povinnosti sa jej posudzuje až po prvom podanom daňovom priznaní (k 1.7., resp. k 1.10.). Od nového roka má platiť, že vznik odvodovej povinnosti v Sociálnej poisťovni je od 1. dňa 6. kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie. Platiť to má aj pre SZČO, ktoré vznikli ešte v roku 2025, od 1.7.2025. Od januára už odvody budú musieť platiť, a to vo výške 131,34 eur (VZ = 26 % z priemernej mzdy).
Boj proti fiktívnym živnostiam
Upravovať sa bude definícia závislej práce a v pláne je tiež zvýšenie sankcií za nelegálne zamestnávanie. Vláda si od tohto opatrenia sľubuje pokles vynútených živností o 10 % ročne.
