Štát chce motivovať k zodpovednejšiemu správaniu firiem, podnikatelia indexu ale v praxi nepripisujú veľkú váhu. Zmení sa niečo po tohtoročných úpravách systému hodnotenia?
Keď si firma preveruje budúceho obchodného partnera, sleduje jeho finančné zdravie, platobnú disciplínu aj reputáciu. Mal by v tomto zozname hrať väčšiu úlohu aj Index daňovej spoľahlivosti (IDS)? Štát ho prezentuje ako motivačný nástroj k plneniu daňových povinností, podnikatelia ho ale pri posudzovaní obchodných partnerov berú do úvahy skôr okrajovo a volajú po ambicióznejších motivačných faktoroch. Medzi zástupcami podnikateľov a daňovými konzultantmi sme zisťovali, kde vidia najväčšie nedostatky a ako vnímajú zmeny vo fungovaní indexu aj v niektorých benefitoch od roku 2026.
Index daňovej spoľahlivosti pri výbere obchodného partnera – je relevantný?
Podľa dôvodovej správy je Index daňovej spoľahlivosti najmä nástrojom na predchádzanie daňových únikov a má motivačný charakter k plneniu daňových povinností subjektov voči štátu. Nemá byť hodnotením rizikovosti daňového subjektu, teda nemá slúžiť ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného obstarávania. Napriek tomu, ak má motivovať, firmy by mali jeho prínos vnímať aj v praxi a považovať ho za relevantný ukazovateľ spoľahlivosti pri rozhodovaní o obchodnej spolupráci. Nami oslovení zástupcovia podnikateľov, bánk aj daňoví poradcovia sa ale zhodujú, že zatiaľ sa v praxi hodnotenie podľa indexu berie do úvahy skôr sporadicky, ako doplnkový ukazovateľ. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) Index daňovej spoľahlivosti síce považuje za dôležitý nástroj, no podľa prezidenta ZPS Jána Solíka po rokoch fungovania stále naráža na „nevyužitý potenciál“. Združenie upozorňuje, že zatiaľ je skôr formálnym údajom v systéme finančnej správy a podnikatelia jeho význam v praxi veľmi nepociťujú.
Zástupcovia podnikateľov sa tiež zhodujú, že aktuálne IDS nebýva jediným ani rozhodujúcim kritériom pri výbere obchodného partnera. Podľa Richarda Hollého, viceprezidenta Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR) a generálneho tajomníka Asociácie lízingových spoločností (ALS), musí byť tento ukazovateľ posudzovaný v širšom kontexte ekonomickej reality jednotlivých firiem. „Členské spoločnosti IDS využívajú najmä ako doplnkový reputačný a compliance indikátor, a to v kombinácii s finančnými ukazovateľmi, platobnou disciplínou, históriou spolupráce či hodnotením ESG rizík,“ informuje.
Podobne úlohu IDS vníma aj bankový sektor. Monika Klobušická zo Slovenskej bankovej asociácie uvádza, že banky pri posudzovaní klientov a obchodných partnerov pracujú s viacerými zdrojmi informácií a vlastnými internými hodnotiacimi mechanizmami. IDS podľa nej môže slúžiť ako jeden z verejne dostupných indikátorov, nikdy však nie je jediným rozhodujúcim kritériom – kľúčové je posúdenie rizika a individuálnej situácie klienta.
V mnohých odvetviach sa index berie do úvahy len výnimočne – napríklad v stavebníctve (pokiaľ je investorom alebo obstarávateľom verejný subjekt) alebo v potravinárskom priemysle, ak sa využíva, tak v kombinácii s inými zdrojmi a ukazovateľmi. „Firmy sa rozhodujú najmä podľa ceny, kvality, spoľahlivosti dodávok a platobnej disciplíny, ktorú si overujú vlastnými nástrojmi. Index je vnímaný skôr ako doplnkový signál o vzťahu firmy k štátu, nie ako rozhodujúci obchodný parameter. Jeho praktická využiteľnosť je obmedzená aj tým, že neposkytuje informáciu o komerčnom riziku partnera,“ uvádza Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
Odborníci z CLA Slovakia majú za to, že dôvodom, prečo finančná správa nepovažuje IDS za vhodný pre hodnotenie spoľahlivosti, je zrejme fakt, že často rizikové (nespoľahlivé) subjekty v dôsledku zotrvačnosti a nastavenia kritérií prideľovania IDS majú ešte dobré hodnotenie (spoľahlivé/vysoko spoľahlivé). Avšak, z pohľadu reálnej obchodnej spolupráce sú už nespoľahlivé a prípadne aj páchajúce daňové podvody.
Môže sa stať ale aj opačná situácia, kedy pridelenie indexu „nespoľahlivý“ nemusí odrážať skutočnosť. „Daňovník môže mať nižšie hodnotenie napriek relevantnému pochybeniu v porovnaní ku svojej celkovej veľkosti a veľkosti jeho skutočných daňových záväzkov a povinností,“ uvádza Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Túto výhradu potvrdzuje aj Združenie podnikateľov Slovenska - podnikatelia zdôrazňujú, že kritériá IDS by mali viac reflektovať veľkosť firmy, objem jej agendy a ekonomickú realitu podnikania. R. Hollý dopĺňa, že univerzálne nastavené kritériá môžu v niektorých prípadoch viesť k neprimeraným dôsledkom, najmä pri veľkých daňovníkoch, kde aj relatívne nízke nominálne zistenia znamenať výrazný bodový postih.
O spravodlivosti hodnotiacich kritérií hovorí aj Dana Droppová, daňová poradkyňa spoločnosti Stopercentná, s. r. o. Odborníčka konštatuje, že nikto nechce mať za dodávateľa alebo za dlžníka (napr. u banky), partnera, ktorý je hodnotený ako nespoľahlivý finančnou správou. „Doterajšia hospodárska prax však zatiaľ z IDS ešte spoľahlivý nástroj na hodnotenie zodpovednosti a dôveryhodnosti obchodného partnera neurobila. Preto v súčasnosti nie je veľmi používaným hodnotiacim kritériom,“ vysvetľuje.
Zmeny v Indexe daňovej spoľahlivosti sú vítané, no stále nedostatočné
Od roku 2026 došlo k zmenám v hodnotiacich kritériách Indexu daňovej spoľahlivosti, pribudli benefity pre „poctivých“ a rozšíril sa tiež okruh nehodnotených subjektov. Podľa D. Droppovej viedla k zmenám práve nedostatočnosť hodnotiacich kritérií IDS.
„Narážam tým najmä na neukončené súdne konanie so správcom dane, ktoré bude od 1. júla 2026 dôvodom, aby daňový subjekt nebol hodnotený. Takýto postup môže prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti inštitútu IDS,“ argumentuje odborníčka. Ide o jednu zo zmien, po ktorej odborná verejnosť aj daňové subjekty dlho volali, a tak úpravu pozitívne vnímajú aj zástupcovia podnikateľov. Majú za to, že ide o krok k väčšej primeranosti a právnej istote. „Zhoršenie indexu daňovej spoľahlivosti po dorubení dane nie je správne, ak je podaná správna žaloba, pretože dorubenie dane môže byť súdom zrušené. Zohľadnenie podania správnej žaloby podľa nášho názoru posilňuje princíp férovosti,“ uvádzajú odborníci z CLA Slovakia.
Zároveň ale dodávajú, že uvedená skutočnosť sa pretavila do samotného indexu daňovej spoľahlivosti spôsobom, kedy po podaní správnej žaloby zaradí finančná správa daňový subjekt do kategórie „nehodnotený daňový subjekt“. „Tu sa z nášho pohľadu zvyšuje neistota potenciálnych obchodných partnerov - v prípade, ak bude daňový subjekt vystupovať ako nehodnotený, nebude zrejmé, či je nehodnotený z dôvodu účasti v súdnom spore so správcom dane, alebo z iného relevantného dôvodu,“ vysvetľujú a upozorňujú, že ak potenciálny obchodný partner evidoval v minulosti pridelený IDS daňového subjektu, nemusí rozumieť situácii, že zrazu IDS nemá. „To môže spôsobiť, že potenciálni obchodní partneri z dôvodu obavy radšej nenadviažu s takýmto daňovým subjektom obchodný vzťah, čo je na škodu.“ Navrhovali by preto prehodnotiť spôsob, akým podanie správnej žaloby ovplyvňuje hodnotenie IDS – namiesto vyradenia zo systému by mohol existovať osobitný status, ktorý by zachoval informáciu o poslednom hodnotení.
Svoje rozhodnutie ponechať počas trvania súdneho sporu subjekt nehodnotený odôvodňuje finančná správa takto: „Keďže súdne konania prebiehajú určitú dobu (niekedy ide o pomerne dlhé časové obdobie) a nie je možné vopred predpokladať ich výsledok, bolo by nekorektné hodnotiť daňové subjekty IDS v týchto prípadoch tak, akoby žiadne právoplatné rozhodnutie z daňovej kontroly nebolo vydané. V uvedených prípadoch k porušeniu daňových povinností podľa posúdenia finančnej správy došlo.“ Ďalej finančná správa vysvetľuje, že do rozhodnutia súdu by boli tieto subjekty hodnotené IDS ako vysoko spoľahlivé. Preto z dôvodu transparentnosti a relevantnosti údajov pristúpila k neuplatňovaniu hodnotenia daňových subjektov, ktoré majú k dátumu hodnotenia podanú súdnu žalobu voči rozhodnutiu správcu dane, o ktorej nebolo k tomuto dátumu rozhodnuté. Zároveň pre Podnikajte.sk finančná správa uvádza, že vo väčšine súdnych sporov s daňovými subjektmi v priebehu rokov 2020 – 2025 bola úspešná. (V priemere je jej úspešnosť cez 73 %, pričom napríklad v roku 2021 bola na správnych súdoch úspešná až 88 % prípadov.)
Čo sa týka ďalších zmien, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu pozitívne vníma aj výpočet efektívnej daňovej sadzby, ktorá po novom zohľadní odpočet na výskum a vývoj, investičný superodpočet a kumulovaný odpočet daňových strát. „Tieto zmeny sú mimoriadne dôležité najmä pre priemyselné podniky a inovačne orientované spoločnosti, keďže ide o zákonom podporované nástroje hospodárskej politiky štátu. Ich využívanie by nemalo viesť k zhoršeniu hodnotenia daňovej spoľahlivosti,“ uvádza a dodáva: „Za mimoriadne zaujímavý považujeme aj diskutovaný legislatívny návrh umožniť vysoko spoľahlivým subjektom uplatniť 200 % superodpočet na výskum a vývoj. Takéto opatrenie by malo nielen silný motivačný efekt, ale zároveň by podporilo inovačný ekosystém a konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Firmy s vysokým IDS už preukázali, že sú pre štát spoľahlivými partnermi, a preto je primerané predpokladať nižšie riziko zneužitia tohto nástroja.“
Zástupcovia podnikateľov a daňoví experti taktiež pozitívne hodnotia rozšírenie benefitov pre spoľahlivé a vysoko spoľahlivé daňové subjekty. Kladne vnímajú navýšenie limitu pri spotrebných daniach, keď sa daň bez začatia daňovej kontroly vráti pri uplatnenom nároku až do výšky 3 000 eur (pôvodne 1 000 eur). „V praxi to znižuje administratívnu záťaž a urýchľuje procesy na strane daňových subjektov,“ uvádzajú odborníci z CLA Slovakia a vítajú tiež nový benefit v podobe vrátenia daňového preplatku v skrátenej lehote do 15 dní (štandardná lehota je 30 dní). Ten podľa nich môže mať reálny a okamžitý vplyv na cash flow podnikateľov (netýka sa však preplatku na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel, kedy žiadosť o vyplatenie daňového preplatku je súčasťou daňového priznania). Aj daňová poradkyňa D. Droppová toto opatrenie považuje za reálnu motiváciu pre podnikateľa snažiť sa zostať v kategórii vysoko spoľahlivého/spoľahlivého daňového subjektu, no ostatné benefity v súčasnosti považuje viac-menej za kozmetické a v reálnej praxi nie veľmi motivačné. Podobne to vníma aj Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré upozorňuje, že aj najlepšie hodnotené firmy zatiaľ často čakajú, kedy sa ich dobré hodnotenie prejaví v citeľnejších praktických výhodách.
Medzi schválenými zmenami sú aj také, ktoré môžu mať negatívny vplyv na výsledný IDS a zhoršiť postavenie niektorých daňových subjektov. Napríklad ide o rozšírenie jedného z kritérií aj o nedoplatky na dani z finančných transakcií a dani zo sladených nealkoholických nápojov. „Ich zahrnutie do hodnotiacich kritérií však považujeme za logické a očakávateľné, keďže reflektujú legislatívne zmeny, ktoré doposiaľ neboli v systéme určovania IDS plne zohľadnené. Z tohto pohľadu ide teda skôr o zosúladenie metodiky výpočtu IDS s aktuálnym legislatívnym stavom než o sprísnenie pravidiel bez vecného odôvodnenia,“ uvádzajú odborníci z CLA Slovakia.
Zároveň po novom platí, že negatívny vplyv na IDS nenastane hneď, ako daňový subjekt nepodá daňové priznanie k DPH, ale až vtedy, keď ho nepodá ani po štandardnej výzve správcu dane. D. Droppová tento krok hodnotí ako významnú zmenu. „Musíme si uvedomiť, že v súčasnosti IDS ovplyvnila napr. práceneschopnosť účtovníka, jeho momentálna indisponovanosť, vážny zdravotný alebo rodinný problém, alebo jednoducho ľudské zlyhanie. Takže táto skutočnosť je rozhodne v prospech dôveryhodnosti IDS ako inštitútu,“ argumentuje.
Ako z Indexu daňovej spoľahlivosti urobiť motivujúcejší a relevantnejší nástroj - návrhy
Hoci zmeny v IDS od roku 2026 zástupcovia podnikateľov a daňoví experti vítajú, za kľúčové považujú najmä to, aby bol index transparentný, zrozumiteľný, predvídateľný a v neposlednom rade pre daňové subjekty motivujúcejší. Zároveň sa zhodujú, že by mal lepšie reflektovať realitu podnikania. Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), zdôrazňuje, že by bolo vhodné neustále rozširovať benefity, a to aj s prihliadnutím na veľkosť podnikov. Richard Hollý vníma potrebu segmentácie daňových subjektov aj podľa obratu či počtu zamestnancov. Respondenti sa zároveň zhodujú na tom, že hodnotenie by malo viac reflektovať ekonomickú realitu jednotlivých subjektov a viac by sa mala posudzovať relatívna významnosť pochybení. V praxi totiž môže dôjsť k situáciám, keď malé administratívne pochybenia majú neprimeraný dopad na veľké spoločnosti s vysokou mierou dobrovoľného plnenia daňových povinností. M. Krajčovič uvádza, že napríklad daňový subjekt s niekoľko-miliónovými mesačnými daňovými povinnosťami a tisíckami zamestnancov môže mať momentálne znížené hodnotenie za kombináciu niekoľkých drobných pochybení v hodnote pár tisíc eur.
Na ďalší problém poukazujú aj odborníci z CLA Slovakia, podľa ktorých môže súčasné nastavenie ekonomického kritéria – efektívnej daňovej sadzby – v praxi znevýhodňovať spoločnosti s menším počtom zamestnancov. Aj firma, ktorá si riadne plní všetky daňové povinnosti, sa tak môže ocitnúť „iba“ v kategórii „spoľahlivý daňový subjekt“, hoci jej správanie by zodpovedalo vyššiemu hodnoteniu. „Hoci takéto hodnotenie nie je negatívne a potvrdzuje korektný prístup subjektu k daňovým povinnostiam, považujeme za nespravodlivé, ak je vyššie hodnotenie vylúčené z dôvodu štruktúry podnikania či nízkeho počtu zamestnancov, a nie na základe reálnej miery daňovej disciplíny.“
Dôležitou témou je transparentnosť samotného systému. Podnikatelia by podľa odborníkov mali mať jasnejšie informácie o tom, ako sa index vypočítava a z akých dôvodov je subjekt zaradený do konkrétnej kategórie. Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov by podnikateľom pomohlo rýchlejšie a automatizovanejšie prehodnocovanie indexu po odstránení zistených pochybení, aby negatívny efekt sankcie netrval neprimerane dlho.
Odborníci sa zároveň zhodujú, že systém musí zostať férový a predvídateľný. Hodnotenie by podľa nich nemalo byť výsledkom náhodných okolností alebo faktorov, ktoré podnikateľ nemôže ovplyvniť. Ako upozorňuje daňová poradkyňa D. Droppová, hodnotiace kritériá by sa mali priebežne analyzovať, aby výsledný index skutočne odrážal reálnu mieru daňovej disciplíny.
A hoci sa od roku 2026 benefity spojené s dobrým hodnotením v IDS rozšírili, stále podľa zástupcov podnikateľov aj daňových odborníkov ich v praxi dostatočne „necítiť“. Preto sa zhodujú, že je vhodné ich postupne rozširovať a lepšie prispôsobovať rôznym typom podnikov vrátane malých a stredných firiem. Zdôrazňujú, že silnejšie prepojenie indexu s konkrétnymi výhodami by mohlo výrazne zvýšiť jeho motivačný efekt. M. Hošták za RUZ uvádza napríklad nižšiu frekvenciu daňových kontrol či rýchlejšie vratky DPH. D. Droppová zasa hovorí o prihliadnutí na dobré hodnotenie pri žiadosti o odpustenie penále za oneskorenú úhradu priznanej dane, predĺžení lehôt pri daňovej kontrole, okamžitom soft warningu či bezprostrednejšej komunikácii so správcom dane. „Benefity by spoľahlivému daňovému subjektu mali priniesť také výhody, ktoré pre neho budú významné,“ dodáva.
Benefity by spoľahlivému subjektu mali priniesť pre neho významné výhody
ZPS ide v návrhoch ešte ďalej a hovorí o tom, že výhody pre poctivé firmy by sa nemali končiť pri finančnej správe. Podľa prezidenta ZPS by sa dobré hodnotenie malo premietať aj do kontaktu s inými inštitúciami – napríklad do kratších lehôt alebo flexibilnejšieho vybavovania agendy v Sociálnej poisťovni, na cudzineckej polícii či na stavebných úradoch. Práve takýto prístup by podľa ZPS dal podnikateľom jasný signál, že poctivé plnenie daňových povinností má aj praktický význam.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik by zároveň uvítal, aby boli subjekty s pozitívnym hodnotením v rámci IDS reálne a jednoznačne zvýhodňované oproti ostatným. „Verejné obstarávanie predstavuje na tento účel vhodný a efektívny priestor, kde by bolo možné princíp daňovej spoľahlivosti systematicky uplatňovať a motivovať tak firmy k zodpovednému plneniu ich daňových povinností.“
Potenciál moderného nástroja
V súhrne možno konštatovať, že podnikatelia aj odborníci sa zhodujú, že IDS sa momentálne využíva skôr ako doplnkové kritérium pri rozhodovaní sa o obchodnej spolupráci. Aktuálne nastavený systém nemá dostatočne spoľahlivé hodnotiace kritériá, ktoré často nereflektujú realitu. Vítajú síce zmeny, ktoré začnú v roku 2026 platiť, no stále vidia priestor na úpravy.
Kľúčom k ďalšiemu rozvoju IDS bude podľa nich najmä spravodlivejšie nastavenie hodnotiacich kritérií, väčšia transparentnosť systému a silnejšie prepojenie dobrého hodnotenia s reálnymi výhodami pre podnikateľov. Ako zdôrazňuje aj ZPS, na to už nestačia len čiastkové úpravy v rámci finančnej správy. Ak má byť IDS pre firmy skutočne motivačný, jeho prínosy by sa mali prejaviť aj v širšom fungovaní štátu a vo vzťahu podnikateľa k ďalším úradom. Napriek uvedeným výhradám panuje medzi odborníkmi pomerne široká zhoda, že Index daňovej spoľahlivosti má potenciál stať sa moderným nástrojom podporujúcim dobrovoľné plnenie daňových povinností.
