Nedostatočné šetrenie na strane výdavkov, nadmerná záťaž podnikateľov a pracujúcich. Tak hodnotia konsolidačné opatrenia pre rok 2026 firmy aj odborníci. V čom vidia najväčšie úskalia?
V utorok 9.9.2025 minister financií predstavil plánované opatrenia na zlepšenie stavu verejných financií. O deň neskôr, 10.9.2025, už tzv. konsolidačný balík pre rok 2026 schválila vláda a putuje do Národnej rady SR, kde sa o nich bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Na opatrenia reagovali zástupcovia podnikateľov a zamestnávateľov, ktorí kritikou nešetria. Zatiaľ čo výrazne žiadali, aby sa tentokrát „škrtalo“ najmä na strane štátu a výdavkov, konsolidácia opäť zasiahne najmä podnikateľský sektor a zamestnancov.
Štát šetrí málo, ťarchu nesú firmy a zamestnanci
Vláda chce v zrýchlenom legislatívnom konaní prijať viac než dvadsiatku zásadných zmien. Sľubuje si od nich príjem do štátneho rozpočtu vo výške 2,7 miliardy eur, pričom väčšiu časť zaplatia práve firmy, živnostníci a zamestnanci. Hoci podnikatelia oceňujú, že vláda konečne hovorí aj o potrebe šetriť na strane štátu, zároveň zdôrazňujú, že je to len v malej miere a konkrétny plán nie je vidieť. „Ekonomické teórie hovoria, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 % na úsporách verejných výdavkov a len zo 30 % na príjmovej strane. Vláda však túto rovnováhu nedodržala,“ konštatuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka.
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) dodáva, že namiesto uveriteľného plánu úspor, minister financií predstavil len niekoľko všeobecných a málo presvedčivých opatrení. Podľa ZPS chýbajú konkrétne a dlhodobo udržateľné kroky na znižovanie výdavkov štátu. „Namiesto systematickej redukcie prebujnelej verejnej správy vláda prichádza prevažne s jednorazovými či dočasnými riešeniami a vyhýba sa sektorom, ktoré reformy nevyhnutne potrebujú.“
Daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová ešte dopĺňa, že aj keď konsolidačné opatrenia pre rok 2026 prvýkrát avizujú úspory na strane štátu, čo hodnotí ako pozitívny krok, stále platí, že kombinácia doterajších opatrení pre rok 2024 a konsolidačného balíčka pre rok 2025 a nových krokov v budúcom roku ešte zhorší konkurenčné postavenie a finančnú pozíciu firiem. „Podnikanie na Slovensku bude v roku 2026 ešte menej atraktívne ako dnes a konkurenčná pozícia Slovenska sa voči susedom ďalej zhorší. To sú všetko zlé správy pre slovenskú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj pre štátny rozpočet,“ uvádza.
Podobne situáciu vníma aj Klub 500, ktorý združuje najväčších slovenských zamestnávateľov. „Za mimoriadne problematické považujeme malý príspevok štátu ku konsolidácii, keďže v balíku nevidíme žiadne reálne opatrenia na redukciu výdavkov štátu,“ argumentuje Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. „Väčšina opatrení sa sústreďuje na ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia bez toho, aby sa vytvorili predpoklady pre rast ekonomiky prostredníctvom podpory investícií, inovácií, vedy a výskumu či zavedenia cielených kompenzácií vysokých cien energií po vzore ostatných členských krajín EÚ. Z pohľadu Klubu 500 ide o jednostranný prístup, ktorý síce krátkodobo môže zvýšiť príjmy štátu, no dlhodobo poškodí zamestnanosť, konkurencieschopnosť a rast hospodárstva,“ dodáva.
Vláda trestá úspech, motivuje opačným smerom
Združenie podnikateľov upozorňuje, že v predošlej konsolidácii vláda výrazne zvýšila odvody najlepšie zarábajúcim – zrušením stropov pri sociálnych odvodoch a úpravou daňového bonusu plánovala v prebiehajúcom roku zvýšiť ich daňovo-odvodové zaťaženie približne o 260 miliónov eur. „Namiesto vytvárania prostredia pre nové investície a dobre platené pracovné miesta vláda pokračuje v politike trestania úspechu,“ hovorí Ján Solík, prezident ZPS. Na razantné zvýšenie odvodov a daní teraz nadväzuje zavedením progresivity a zvyšovaním zdravotných odvodov pre všetkých zamestnancov. „V situácii, kedy Slovensko žalostne potrebuje čo najviac dobre platených pracovných miest, zavádza vláda de facto daň z talentu a úsilia. To je sabotáž voči tvorbe atraktívnych pracovných pozícií,“ konštatuje.
Navyše, ZPS porovnáva našu výšku minimálnej mzdy – či už minimálnej, priemernej či nadpriemernej – s Českou republikou, kde je cena práce už dnes nižšia a čistý príjem zamestnanca vyšší ako na Slovensku. Ďalší konsolidačný balík túto priepasť ešte prehĺbi. Dôsledkom bude rastúci odchod kvalitných ľudí z krajiny. „Slovensko potrebuje viac dobre platených pracovných miest, no prijímané opatrenia smerujú k tomu, že ich bude menej,“ dodáva J. Solík.
S. Hallová taktiež upozorňuje, že Slovensko má dnes druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v Európskej únii po Francúzsku. Konsolidácia v budúcom roku situáciu podľa nej ďalej zhorší nielen zvýšením spomínanej dane z príjmu, ale tiež zvýšením zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percentný bod. „Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy. Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Z praxe jasne vidíme, že firmy znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska. Namiesto toho, aby slovenská vláda podporila ekonomiku a zamestnanosť, enormne riskuje odchod ďalších firiem zo Slovenska,“ dodáva.
Podnikanie na Slovensku je drahšie, investori smerujú do iných krajín
Čeliť vyšším nákladom budú od roku 2026 tak malí, ako aj veľkí zamestnávatelia. Napríklad z dôvodu predĺženia obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí náhradu mzdy pri PN až 14 dní, oproti pôvodným 10 dňom. AZZZ SR zdôrazňuje, že PN sa nedajú predvídať, čo znamená, že firmy budú musieť vytvárať väčšie rezervy na neplánované výdavky. „Zároveň však platí, že sociálne odvody odvádzajú zamestnanci aj zamestnávatelia práve na krytie takýchto situácií, preto nie je logické, aby sa časť tohto bremena opäť presúvala späť na plecia zamestnávateľov,“ dodáva prezident asociácie.
S. Hallová zasa konštatuje, že podnikanie na Slovensku je pre firmy stále nákladnejšie a stále menej atraktívne. Slovensko podľa nej spadlo do pasce stredného príjmu, keď je pre priemysel s nízkou pridanou hodnotou príliš drahé a zároveň vláda nerobí nič pre prilákanie aktivít s vysokou pridanou hodnotou (tzv. znalostnú ekonomiku). „Tento fakt dokladá dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa očakáva len niečo cez 500 miliónov eur. Na porovnanie: do Česka minulý rok prišli investície vo výške 2,4 miliardy eur,“ vysvetľuje poradkyňa. Zároveň dodáva, že konsolidačné opatrenia na rok 2026 pozíciu firiem nezlepšia. „Firmy budú stále platiť najvyššiu daň pre firmy v regióne, k tomu sa pridajú vyššie výdavky na PN a daňové licencie.“
Ťažšie časy čakajú aj živnostníkov
Podmienky sa sprísnia tiež živnostníkom, napríklad sa skrátia odvodové prázdniny alebo sa zvýšia minimálne sociálne odvody. S. Hallová vníma zvýšenie odvodov ako oprávnený krok. „Dôležité je pritom ustrážiť, aby odvodové zaťaženie živnostníkov zostalo mierne pod úrovňou zamestnancov, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a nie sú chránení Zákonníkom práce. Túto zmenu každopádne vnímam ako koncepčné riešenie. Podobne ako koncepčnú zmenu vnímam aj to, že živnostníci platia od začiatku živnosti minimálnu výšku odvodov, ktorá sa upraví po podaní prvého daňového priznania. Takto to funguje aj v okolitých krajinách a na Slovensku by po novom mali mať stále polročné odvodové prázdniny,“ vysvetľuje.
Podľa AZZZ SR ale ide o opatrenia priamo proti duchu podpory malého a stredného podnikania. „Namiesto toho, aby štát začínajúcich podnikateľov motivoval a pomohol im v období, keď sú ich náklady najvyššie a príjmy ešte len postupne rastú, zvyšuje im administratívne aj finančné zaťaženie. Ak chceme na Slovensku podporovať podnikavosť, vznik nových hodnôt a tvorbu pracovných miest, musíme ľudí v prvých mesiacoch podnikania povzbudzovať, nie ich odrádzať. Práve toto obdobie je najnáročnejšie a ak štát podmienky ešte viac sprísni, mnohí sa do podnikania vôbec nepustia,“ uvádza R. Machunka.
Kontroverzné opatrenia – povinné bezhotovostné platby aj zrušenie sviatkov
Ďalšou novinkou je povinné prijímanie bezhotovostných platieb, či už cez terminály platobnou kartou, alebo prostredníctvom QR kódov, ktoré majú podľa vlády podnikateľom ušetriť náklady na poplatky z platieb cez terminály. Treba ale dodať, že zavedením transakčnej dane podporila platby v hotovosti a nárast šedej ekonomiky. „Táto kombinácia nedáva z hľadiska príjmov štátu zmysel. Ak to štát myslí s bojom proti daňovým únikom vážne, mal by zrušiť transakčnú daň, zaviesť eFaktúru, posilniť automatické kontrolné mechanizmy pri viacerých daniach a robiť cielené kontroly na základe rizikovosti vytypovaných firiem a sektorov,“ argumentuje S. Hallová.
Ako pozitívny krok daňová poradkyňa vníma pokračovanie v snahe redukovať tzv. fiktívnych živnostníkov, teda ľudí, ktorí napĺňajú znaky závislej práce, avšak formálne vystupujú ako živnostníci. Dôvody, ktoré ich k tomu vedú, sú často výraznejšie úspory na daňovo-odvodom zaťažení. „Som však skeptická pokiaľ ide o daňovo-odvodové príjmy vo výške 40 mil. eur od roku 2027 z tejto zmeny,“ dodáva.
230 miliónov eur má ešte do štátnej kasy priniesť zrušenie štátnych sviatkov. Je faktom, že Slovensko má dlhodobo vysoký počet sviatkov (ako dní pracovného pokoja) v porovnaní s inými štátmi EÚ. Odborníci sa však zhodujú, že očakávaný prínos môže byť reálny len v prípade, že zmena bude trvalá. To ale vláda avizuje len pri jednom zo zrušených dní pracovného pokoja, 17. novembra. Ďalšie dva sviatky – 6.1. a 8.5. sú zrušené len dočasne, v roku 2026.
Podnikatelia volajú po spravodlivej konsolidácii a spoločnom dialógu
Podnikatelia vnímajú vládou schválený konsolidačný balík ako najľahšiu, no zároveň najškodlivejšiu cestu stabilizácie verejných financií. V skrátenom legislatívnom konaní chce štát schváliť sériu opatrení, ktoré oslabia už aj tak spomaľujúcu ekonomiku, odradia od podnikania a úsilia, zlikvidujú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Podľa ZPS opatreniami vláda vysiela odkaz, že snažiť sa vlastne nemá význam – inak vám štát vezme viac, aby mohol financovať svoje neefektívne výdavky.
Zhoda panuje tiež na tom, že vláda takto nastaveným tretím konsolidačným balíčkom premrhala šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú z dlhu financované 13. dôchodky či obedy a vlaky „zadarmo“. „Sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako ekonomika,“ vysvetľuje R. Machunka za asociáciu zamestnávateľov. S. Hallová dodáva: „Slovensko dnes nemá na to, aby vyplácalo 13. dôchodky, táto vláda ich však nielen nezrušila, ale ich „zabetónovala“ na súčasnej vysokej úrovni. Pritom deficit Sociálnej poisťovne dosahuje 3 miliardy eur a je neudržateľný.“
Firmy opakovane zdôrazňujú, že konsolidácia verejných financií sa nemôže diať iba na úkor podnikateľov a občanov. „Bez súbežného nastavenia prorastových opatrení, podpory priemyslu, výskumu, inovácií a znižovania cien energií bude slovenská ekonomika naďalej strácať tempo a Slovensko sa dostane do ešte väčších problémov,“ dodáva T. Gregor za Klub 500.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) dlhodobo upozorňuje, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná. Avšak, jej forma musí byť systémová, odborná a najmä spravodlivá. Návrh vlády, ktorý cieli takmer výlučne na zvyšovanie príjmov prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, je podľa zamestnávateľov neudržateľný a predstavuje hazard s celou ekonomikou. RÚZ rovnako tak považuje za neprijateľné aj to, že vláda opäť prijíma zásadné rozhodnutia bez predchádzajúceho rokovania so sociálnymi partnermi.
RÚZ opätovne vyzýva vládu, aby sa vrátila k spoločnému návrhu konsolidačných opatrení odborov a zamestnávateľov, ktorý vláde ešte počas leta sociálni partneri spoločne predložili. Tento návrh zahŕňa konkrétne a odborné riešenia, ako konsolidovať verejné financie bez negatívneho dopadu na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. „Vláda na náš spoločný návrh s KOZ SR nereflektovala, hoci práve v ňom sa nachádzajú systémové riešenia s konsolidačným potenciálom takmer 2 miliardy eur, a to bez zvyšovania záťaže na zamestnancov či zamestnávateľov a občanov,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ Jozef Špirko. „Ak má byť konsolidácia úspešná a udržateľná, musí byť výsledkom férového sociálneho dialógu. Inak je to len krátkozraká snaha zaplátať rozpočet na úkor budúcnosti tejto krajiny a jej občanov.“
Združenie podnikateľov zároveň dodáva, že podnikanie a ekonomickú aktivitu treba podporovať, nie od nej odrádzať. „Už včera bolo neskoro začať so zásadnými škrtmi v prebujnenom štátnom aparáte a vo výdavkoch, na ktoré krajina nemá, namiesto ďalšieho zvyšovania bremena pre pracujúcich a podnikateľov. Klesajúci hospodársky rast a zhoda zamestnávateľov i odborov na smerovaní konoslidácie zatiaľ nie sú pre vládu dostatočným budíčkom,“ uzatvára.
