Ako začať podnikať od nuly? Radia podnikatelia a odborníci z praxe

Mať dobrý nápad na biznis nestačí. Ako získať peniaze, na čo myslieť a akým chybám sa v začiatkoch podnikania vyhnúť?

Mať nápad na nový inovatívny produkt či službu, alebo mať chuť pracovať „sám/sama na seba“ nestačí. Rozbehnutie vlastného biznisu si často vyžaduje veľkú investíciu – či už peňazí, alebo času. Pre všetkých, ktorí rozmýšľajú nad podnikaním, sme zisťovali:

  • ako je vhodné postupovať, keď sa v hlave zrodí nápad na podnikanie,
  • na čo treba myslieť a s čím rátať, aby sa biznis neskončil skôr ako začne,
  • aké možnosti financovania môžu začínajúci podnikatelia využiť,
  • s akými problémami a chybami sa stretli podnikatelia a odborníci v praxi,
  • čomu sa v začiatkoch vyhnúť a na čo nezabudnúť.

Začiatky podnikania si vyžadujú trpezlivosť a čas

Nadšenie je väčšinou to, čo sprevádza začínajúcich podnikateľov. A hoci je nadšenie skvelé a  potrebné, odborníci sa zhodujú, že ďalšou dôležitou vlastnosťou je trpezlivosť. Podľa Evy Vargovej, riaditeľky organizácie Junior Achievement (JA) Slovensko, ktorý pomáha učiteľom rozvíjať u žiakov podnikavosť, ekonomické myslenie a finančnú gramotnosť, si každý nápad, aj ten najlepší, vyžaduje určitý čas, overenie v praxi, prieskum trhu a nepochybne podnikateľského ducha.

Vargová odporúča rátať s tým, že rozvoju nápadu bude potrebné spočiatku venovať viac ako klasických pracovných 8 hodín. Výsledok však netreba očakávať okamžite, nemusí sa dostaviť hneď a je možné, že prvý pokus nevyjde. „Prvý neúspech býva síce frustrujúci, ale pri podnikaní je bežný a neznamená to, že človek zlyhal. Možno len jeho nápad nebol dostatočne pripravený alebo vhodný pre zvolenú cieľovú skupinu a možno je podobných produktov na trhu už priveľa,“ vysvetľuje Vargová.

Mať nápad na podnikanie nestačí, ako postupovať, aby bol úspešný?

Ak si chce byť podnikateľ svojím nápadom istejší, vhodnou cestou je jeho detailné otestovanie. Juraj Kováč, zakladateľ projektu Rozbehni Sa!, ktorý sa venuje testovaniu podnikateľských nápadov, tento proces prirovnáva k „randeniu“. Veď skôr ako sa pár vezme a založí rodinu, vzájomne sa „otestuje“ stretávaním a spoznávaním sa. „To isté platí pri nápadoch. Je potrebné ich v malom otestovať pred tým, ako ich začnem naplno budovať. Stáva sa bežne, že začínajúci podnikateľ investuje tisícky eur do vybudovania niečoho, čo nikto nechce (alebo málokto). Toto je najčastejší dôvod, prečo nápady krachujú a končia,“ vysvetľuje.

Poriadne si treba premyslieť nielen samotný nápad, ale aj biznis model a odlíšenie od konkurencie. „K tomu spravím skúšku správnosti cez čísla – definujem, pri akých predajných cenách a množstvách mi nápad vynáša toľko, koľko potrebujem,“ opisuje Kováč. Následným krokom je koncept idey skúsiť s 5 – 10 zákazníkmi a získať tak cennú spätnú väzbu pre nápad a tipy na jeho vylepšenie. „Ak túto fázu nápad prežije, ide sa na testovanie.“ Vtedy je potrebné zhotoviť prototyp a umožniť jeho objednanie alebo predobjednanie. „Väčšinou k tomu pomáhame „rozbiehačom“ vytvoriť jednoduchý testovací web a testovaciu kampaň. Výsledkom sú prvé objednávky a reálne odmeraná výkonnosť nápadu. A keď nápad nezíska žiadne predobjednávky? Nič sa nedeje. Rozbiehač len úspešne otestoval, že nápad je v tejto podobe nepoužiteľný a stálo ho to pár desiatok eur. Môže ho upraviť alebo otestovať iný,“ vysvetľuje Juraj Kováč a dodáva, že je dôležité držať si od skúšania svojej podnikateľskej myšlienky zdravý odstup. Prvé nápady totiž priraďuje k prvým láskam – je dosť pravdepodobné, že nebudú fungovať. Ak v takom prípade bude podnikateľ do nápadu „zaľúbený“, bude ho zlyhanie bolieť. Pokiaľ ale má odstup, vie sa od takej situácie odosobniť a povie si, že svoju myšlienku úspešne otestoval, v danej podobe však nefunguje, tak bude hľadať cestu, ako na to.

Váhanie a zdokonaľovanie nápadu môže podnikanie brzdiť

Hoci sa neopláca ísť bezhlavo do akéhokoľvek podnikateľského nápadu, existujú ďalšie extrémy, ktoré môžu v konečnom dôsledku brzdiť rozbehnutie biznisu. Ladislav Smoroň, finančný sprostredkovateľ a riaditeľ spoločnosti SMORON & CO, upozorňuje na častú chybu – snaha ľudí vymyslieť niečo unikátne, čo na trhu ešte nie je. „Takéto úvahy potom môžu zapríčiniť to, že podnikať ani nikdy nezačnú, lebo unikátny nápad nedostanú. Alebo vymyslia niečo, čo síce unikátne je, ale nikomu nerieši problém = nikto za to nie je ochotný zaplatiť.“ Niekedy postačuje začať podnikať v niečom, čo človeka baví, čomu rozumie a po čom je na trhu prirodzený a dlhodobý dopyt.

Ďalším faktorom, ktorý môže v konečnom dôsledku brzdiť rozbeh podnikania, je snaha o dokonalosť. Ľuboš Kolesár, výkonný riaditeľ spoločnosti Zelená stavba a člen Generálnej rady Združenia mladých podnikateľov Slovenska, upozorňuje na to, že existujú služby a produkty, ktoré si na spustenie nevyžadujú 100 % riešenie alebo finalizáciu. „Pokiaľ by čas, ktorý je potrebný na dotiahnutie výrobku alebo služby mal znamenať krach podnikania, je vhodnejšie uviesť čiastkovú službu alebo produkt. Napr. uviesť aplikáciu s obmedzenými funkciami, ktoré sa budú postupne pridávať a vylepšovať. Nech čím skôr firma generuje tržby, aby prekonala štartovaciu fázu. Podnikanie sa buduje postupne, má svoje fázy, no veľká časť začínajúcich podnikateľov očakáva rýchly štart a okamžité výsledky.“

Podobný názor má aj Eva Vargová. Mnohí začínajúci podnikatelia podľa nej očakávajú veľké zisky a úspech už krátko po štarte. „Firma sa buduje postupne a klienti prichádzajú tiež postupne. Asi máloktorý začínajúci podnikateľ má dostatočne veľký kapitál na takú investíciu do reklamy a budovania povedomia o značke/produkte, aby o ňom každý hneď vedel.“ Úspešný môže byť podľa nej aj lokálny podnikateľ vo svojom okrese a bez ambície „dobyť celý svet“. Príliš veľké ambície, ktoré sa nenaplnia môžu byť pre mnohých sklamaním, a pritom nápad nemusí byť zlý.

Nezabúdajte na kvalitný biznis plán ani správnych ľudí

Okrem trpezlivosti by mal začínajúci podnikateľ mať aj reálne očakávania a vytrvalosť. „Kľúčom je mať poriadne premyslený biznis nápad a jeho realizáciu. Následne treba už len vydržať a nenechať sa odradiť prvým neúspechom alebo problémom. Podstatné je, aby sa zameral na podnikanie ako jeho hlavnú, ideálne jedinú aktivitu,“ vysvetľuje Kolesár. Typickým príkladom podľa neho je, ak sa podnikanie v úvode rozbieha pomalšie a podnikateľ má aj iné aktivity alebo projekty, inklinuje k tomu, že presmeruje sústredenie na tieto vedľajšie činnosti. Uniká od problémov. Tie ho však počkajú, prípadne prerastú do väčších. „Odporúčam kvalitnú prípravu a silnú vytrvalosť.“

Venovať sa poriadnej príprave radí aj Eva Vargová. Nemyslí tým však kolotoč byrokracie pri zakladaní firmy ani získanie živnostenského oprávnenia, čo je už len formalitou. Okrem testovania nápadu a zisťovania, či na trhu už podobný neexistuje, je dôležité mať správne definovanú cieľovú skupinu. Nie je možné osloviť každého, preto si treba zodpovedať otázku, koho konkrétne.

Veľkú rolu zohráva motivácia. Radko Bovan, zakladateľ Polygrafického centra, radí zodpovedať si hneď na začiatku podnikania otázku: „Prečo chcem podnikať?“ a ujasniť si svoje hodnoty, ktorých sa chce podnikateľ držať. Potom sa k nim už len raz za čas vracať, či už pri úspechoch, alebo neúspechoch, pretože tieto odpovede väčšinou vedia podnikateľa správne ďalej nasmerovať. „A neustále pracovať a rozvíjať hlavne tri dôležité piliere – odbornosť/procesy/komunikácia,“ dodáva Bovan.

Nemenej dôležitým aspektom pri začínaní podnikania sú ľudia. Platí predsa viac hláv – viac rozumu a je lepšie, ak sa človek má s kým podeliť o starosti, ale aj o radosti. „Určite si dávajte pozor na financie, cashflow, rast, zmluvy, ale to najdôležitejšie sú ľudia. Teda vaši kolegovia a partneri. Investujte dostatočne veľký objem energie a času, aby ste vytvorili čo najlepší tím. Lebo keď prídu horšie časy, a ony vždy prídu, budete potrebovať niekoho, o koho sa opriete a s kým toto obdobie zvládnete,“ radí Tomáš Lodňan, účastník súťaže Podnikateľ roka 2020 a CEO spoločnosti GoodRequest, zameranej na tvorbu mobilných a webových aplikácií. Jemu samému bol veľkým vzorom otec, ktorý pôsobil na viacerých vedúcich pozíciách, no tiež dobrý tím, s ktorým pracoval na spoločnom projekte – s rovnakými ľuďmi sa následne rozhodol pokračovať v práci s technológiami. V neposlednom rade bol pri zrode firmy ale podstatný partner, ktorý do spoločnosti zainvestoval prvé peniaze, poskytol zázemie, podporu a skúsenosti. „Veľkou výhodou, keď rozbiehate digitálny projekt je, že nepotrebujete nakupovať stroje alebo stavať haly. Takže úvodná investícia a rozbeh boli veľmi plynulé a podarilo sa nám firmu dobre naštartovať,“ spomína Lodňan.

Článok pokračuje pod reklamou

Dá sa začať podnikať bez vlastných peňazí?

Doposiaľ sme hovorili najmä o vlastnostiach, aké by žiadnemu začínajúcemu podnikateľovi nemali chýbať a s čím by mal pri rozbiehaní podnikania rátať. No rátať musí aj fyzicky – peniaze. Bez tých sa totiž nezaobíde asi žiadny biznis, rozdiel môže byť len vo výške nákladov. Podnikateľ ich musí vynaložiť napríklad na materiály, priestory, sklady, zaplatenie ľudí a pod. Ak niekto začína od nuly, a to aj od nuly v peňaženke, má viacero možností, ako získať financie na podnikanie. „Ak niekto považuje peniaze na štart podnikania v roku 2021 za kľúčový problém, asi ešte nie je pripravený na vlastné podnikanie. V čase crowdfundingových portálov, startupových komunít a podujatí, aktivít Združenia (mladých) podnikateľov Slovenska, Slovak Business Agency, či operatívneho leasingu na všetko, peniaze nemôžu predstavovať prekážku pre štart vlastného podnikania,“ hovorí odborník na financie Ladislav Smoroň a dodáva, že niekedy ani nie je potrebný veľký vstupný kapitál. Potvrdzuje to aj jeden z prieskumov Združenia mladých podnikateľov Slovenska, v ktorom prevažná väčšina respondentov konštatovala, že začala podnikať s kapitálom menším ako 5 000 €. Aj Smoroň na základe vlastnej skúsenosti opisuje, že jeho počiatočná investícia pri rozbiehaní firmy nebola vysoká.  „U mňa to bolo tak, že som na štart vlastného podnikania potreboval peniaze na živnosť, notebook a paušál na mobil (ktorý som mal) a vzdelávanie (školenia, knihy). To všetko som zafinancoval z peňazí, ktoré som si zarobil v lete na brigáde v zahraničí.“

Pokiaľ podnikateľ potrebuje na rozbeh financií viac, môže využiť rôzne podporné programy. V príručke s názvom Skôr než začnem podnikať, ktorú vypracovali v JA Slovensko, sa uvádza, že malé a stredné podniky sa môžu obrátiť napríklad na Slovak Business Agency (SBA) či Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru, ktoré poskytujú tak finančnú, ako aj nefinančnú podporu podnikateľov. Medzi nefinančné služby patria najmä odborné konzultácie, domáce či zahraničné semináre a workshopy alebo členstvo v Inkubátore SBA, ktorý pomáha mladým firmám prežiť na trhu v úvodných rokoch existencie. Aj takéto bezplatné služby môžu firme v začiatkoch výrazne pomôcť.

Financie na štart má väčšina začínajúcich podnikateľov z úspor či od rodiny. Podnikateľské úvery ako forma financovania sú obvyklé zvyčajne až pri financovaní rozvoja firmy a rastu podnikania. Banky obvykle od podnikateľa vyžadujú históriu a existenciu firmy minimálne dva roky, resp. dve ukončené účtovné obdobia. Ľuboš Kolesár uvádza, že začínajúci podnikatelia si tak často vezmú skôr súkromný úver ako fyzické osoby pred začatím podnikania, čo sa považuje za vlastné zdroje, ktoré vloží podnikateľ do firmy.

Keďže začínajúci podnikateľ zvyčajne obracia každé euro, pomocou pri štarte podnikania môže byť biznis účet bez poplatkov - napríklad ako ponúka pre novozaložené živnosti, s.r.o. či iné obchodné spoločnosti na 12 mesiacov Tatra banka. Výber banky na založenie podnikateľského účtu môže závisieť aj od toho, s čím ďalším mu môže pomôcť v budúcnosti. Napríklad v Tatra banke okrem výhod spojených s otvorením Živnostenského účtuTB, môže podnikateľ neskôr využiť úver na zabezpečenie strojov, zariadení či krytie iných investičných potrieb, a to až do 160 000 € bez hmotného zabezpečenia či dokladovania účelu použitia.

Chyby a problémy podnikateľov: čomu sa vyhnúť?

Svoju cenu pri rozbiehaní biznisu majú nielen peniaze, ale aj rady a skúsenosti od zabehnutých podnikateľov. Na čo by si dali pozor, ak by začínali dnes? Čo by urobili inak? Tomáš Lodňan by sa začal skôr venovať sledovaniu a manažmentu finančného riadenia, ako je cashflow, rozpočtovanie a pod. V dobe, keď rozbiehal spoločnosť GoodRequest, sa venoval najmä produktom, ktoré tvoril spolu s kolegami pre klientov. „Samozrejme, časom som zistil, aké je finančné plánovanie dôležité a aktuálne ho mám dokonca rád a veľmi rád hľadám a riešim, kde sú limity a možnosti na zlepšenie. Dobre spracovaný rozpočet a jeho sledovanie vie odhaliť veľa o fungovaní firmy.“

Pre Radka Bovana, zakladateľa Polygrafického centra, boli v prvých rokoch najťažšie situácie súvisiace s častým nedodržiavaním dohôd zo strany obchodných partnerov v platobnej disciplíne a v neplatení ich záväzkov. „Dnes je tá situácia na trhu už trošku iná, nakoľko sú rôzne možnosti, ako si klienta vopred overiť. Ale ak by som dnes mal poradiť začínajúcim podnikateľom, tak dohľad nad finančnou disciplínou svojich klientov a právne ošetrené zmluvné vzťahy by mali byť tým, na čo by v začiatkoch nemali určite zabudnúť.“

Marianna Slivková, víťazka súťaže podnikateľka Slovenska 2014, pomáhala rozbehnúť firmu svojho brata. Ten sa s vášňou pustil do podnikania - navrhovania, výroby, dodávky a inštalácie osvetlenia pomocou LED technológií. Marianna sa k nemu pridala až po dvoch rokoch fungovania firmy a opisuje, že najťažšie na začiatku bolo, že sa rozhodol ísť do podnikania na základe vášne a viery v technológie, no nevedel vôbec nič o založení firmy, o povinnostiach, fakturácii, manažmente či iných prácach, ktoré, ako s hrôzou zistil, boli jedna veľká neznáma a veľmi ho brzdili. „Okrem toho sa musel stať obchodníkom, montážnikom, musel sa naučiť fakturovať, zastupovať pozíciu skladníka a dokonca aj právnika. Všetko zisťoval za pochodu a mnohé procesy trvali zbytočne dlho. Samozrejme, zarobené financie sa investovali do ďalšieho rozvoja, takže na takéto veci neostal ani čas, ani kapitál.“ Keď sa potom Marianna rozhodla pridať k svojmu bratovi, spoločne zamestnali prvého kolegu a ona sama sa snažila zakladateľa firmy odbremeniť v spomínaných oblastiach. On sa tak mohol sústrediť na montáže a nové realizácie, ktoré ich mohli posunúť ďalej. „Pozerajúc späť, dnes by som si vyhradila sumu na čiastočné výpomoci, nesnažili by sme sa ich robiť sami a v našej réžii. Ušetrený čas by sme dokázali pretaviť do väčšieho množstva projektov, a teda rásť rýchlejšie a hlavne bezbolestnejšie,“ dodáva Marianna Slivková.

Podľa Ladislava Smoroňa majú začínajúci podnikatelia v porovnaní s obdobím, kedy začínal pôsobiť vo svete biznisu on, viac možností ako získať financie, s kým sa poradiť či ako nájsť informácie potrebné na podnikanie. „Čo ale považujem za problém (ako vtedy, tak aj dnes), je nedostatok angažovanej a kvalifikovanej pracovnej sily. Dnes by som urobil inak jedinú vec: už počas školy by som si intenzívne hľadal kolegov do firmy v radoch spolužiakov.“ Finančný sprostredkovateľ si tiež myslí, že ideálnou kombináciu v začiatkoch podnikania je kombinácia vzdelania, mentoringu a praxe. Nemá podľa neho význam vzdelávať sa do smrti o tom, ako podnikať, ale v istom bode si to treba skúsiť v praxi, na reálnych zákazníkoch. „Zároveň prax bez vzdelania v dnešnej dobe nemá predpoklady na (dlhodobý) úspech. A kvalitný mentor, ktorý zažil to, čo zažívate vy teraz, je na nezaplatenie. Nemusíte urobiť chyby, ktoré urobil niekto pred vami.“ Hoci sa hovorí, že na vlastných chybách sa učí najlepšie, odporúča myslieť na to, že chyby stoja energiu, nervy a nemalé peniaze.

Najčastejšími chybami, ktoré Smoroň v praxi vníma pri začínajúcich podnikateľoch, sú:

  • Nedostatočná prípravná fáza podnikania – radšej venovať dvojnásobok času rozmysleniu nápadu a jeho realizácie do detailov, ako prísť o peniaze v podnikaní, ktoré od začiatku smerovalo do krachu.
  • Nedostatočná rezerva – odporúča nepočítať s tým, že od prvého dňa bude podnikateľ zarábať veľké peniaze; plánovanú rezervu je dobré vynásobiť minimálne dvoma.
  • Neznalosť financií – úspešný podnikateľ nemusí byť odborník na všetko, na začiatku vlastného podnikania sa ale treba zoznámiť s tým, ako fungujú peniaze v podnikaní.
  • Nezohľadňovanie nákladov obetovaných príležitostí – pri prepočtoch výnosnosti vlastného podnikania treba rátať s nákladmi na vlastný čas a peniaze. Ak má podnikateľovi biznis vygenerovať výnos vlastného kapitálu na úrovni termínovaného vkladu v bežnej banke, nemusí mať podnikanie význam.
  • Nevyužívanie rád odborníkov – priatelia zostávajú priateľmi, aj keď sa ich začiatočník opýta na názor na jeho nápad, povedia zvyčajne to, čo chce počuť. Vhodné je využiť rady skúsených expertov, ktorí majú vlastné podnikanie odžité a nie sú emočne naviazaní na osobu začínajúceho podnikateľa.

Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tatra banka, a. s.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Výdavky pred začatím podnikania ako daňové výdavky

Aké výdavky vynaložené ešte pred začatím podnikania je možné uznať za daňové výdavky u fyzickej osoby a aké u právnickej osoby (obchodnej spoločnosti)?

Ako založiť firmu na Slovensku

Chcete si založiť firmu a rozmýšľate nad vhodnou právnou formou? Čo je potrebné splniť pri založení podnikania jednotlivca či obchodnej spoločnosti a aké sú medzi nimi rozdiely?

Založenie firmy

Pred zakladaním podnikania je potrebné si položiť otázku, prostredníctvom akej právnej formy chcete podnikať? Možností je veľa, ale sú medzi nimi rozdiely. Ak si vyberiete, potom si môžete založiť firmu.

Dvanásť rád pre jednoduchšie rozbehnutie biznisu, ktoré budete milovať

Ako premeniť svoj nápad na podnikanie a splniť si tak sen, aj keď nemáte veľký kapitál? Na základe vlastných skúseností radí hudobník, ktorý sa „nechtiac“ stal úspešným podnikateľom.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky