Zasielanie dôchodkovej prognózy je ukončené, doručené bolo viac ako 3 miliónom poistencov. Objavilo sa ale viacero otázok a nepresností, ktoré Sociálna poisťovňa vysvetľuje.
Sociálna poisťovňa v tlačovej správe informuje, že do konca mája 2026 vyhotovila a zaslala dôchodkovú prognózu takmer 3,4 miliónom klientov starším ako 18 rokov, ktorí boli pred 1.1.2026 aspoň jeden deň dôchodkovo poistení. Prognózy boli zasielané buď listinne doporučene poštou, e-mailom (na adresu nahlásenú dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo samotným klientom), alebo do e-schránky. Zároveň ju poistenci majú stále k dispozícii aj online vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Dôchodková prognóza je novou službou Sociálnej poisťovne, ktorá takýmto spôsobom občanom poskytuje orientačný pohľad na ich budúci starobný dôchodok a zároveň im umožňuje skontrolovať si údaje o obdobiach dôchodkového poistenia ešte počas aktívneho pracovného života.
Priemerná suma dôchodku cez 1 000 eur, z II. piliera len cez 200 eur
Podľa Sociálnej poisťovne z predbežného vyhodnotenia údajov vyplýva, že priemerná prognózovaná suma starobného dôchodku z I. dôchodkového piliera predstavovala 1 025 eur a z II. piliera 273 eur. „Ide o hodnoty dôchodkovej prognózy v základnom scenári, očistené o infláciu. Prognózu pritom dostalo viac mužov ako žien – mužov bolo viac ako 1 850 000 a žien takmer 1 540 000,“ informuje.
Od spustenia doručovania dôchodkových prognóz sa však objavilo najmä na sociálnych sieťach viacero otázok a nepresností. V tlačovej správe preto Sociálna poisťovňa priniesla vysvetlenie najčastejších mýtov a sporných situácií v súvislosti s týmto informačným dokumentom.
Mýty a fakty o dôchodkovej prognóze
Mýtus č. 1: V prognóze chýba časť odpracovaných rokov, poistenec príde o dôchodok
Sociálna poisťovňa toto tvrdenie vyvracia. Dôchodková prognóza podľa jej slov nie je oficiálnym rozhodnutím o priznaní dôchodku.
„Ak sa v dokumente nezobrazilo niektoré obdobie vášho zamestnania, neznamená to automaticky, že naň Sociálna poisťovňa neprihliadne. Prognóza je len informačným dokumentom, ktorý odhaduje predpokladanú výšku dôchodku na základe údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa aktuálne k dispozícii,“ vysvetľuje.
Efekt má byť práveže opačný – dôchodková prognóza má pomôcť včas identifikovať chýbajúce obdobia. Poistenci ich môžu preveriť a doplniť ešte pred podaním samotnej žiadosti o dôchodok. Celý proces vybavovania penzie v budúcnosti sa tak zrýchli a zefektívni.
Mýtus č. 2: V dôchodkovej prognóze je menej evidovaných období ako v Elektronickom účte poistenca, poistenec bude mať nižší dôchodok
Podľa poisťovne sú najčastejším dôvodom tohto rozdielu chýbajúce evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) od vašich bývalých zamestnávateľov. V minulosti sa tieto doklady zvyčajne predkladali až priamo pri spisovaní žiadosti o dôchodok, čo mohlo predĺžiť schvaľovanie. Teraz vďaka prognóze poistenci vidia nezrovnalosti priebežne a majú čas ich vyriešiť.
Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že pre spracovanie dôchodkovej prognózy boli zohľadnené výhradne údaje o období dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal do 31. decembra 2025 a ktoré boli v evidencii Sociálnej poisťovne spracované do 15. februára 2026. „Ak zamestnávateľ doručil evidenčný list neskôr (až po vyhotovení prognózy), toto obdobie sa v prognóze nestihlo prejaviť. Naopak, váš Elektronický účet poistenca a aplikácia Sociálna poisťovňa sú online „živým“ priestorom. Všetko, čo sa do nich priebežne doplní, sa automaticky zohľadní v nasledujúcej dôchodkovej prognóze a bude k dispozícii pri odchode do dôchodku.“
Od začiatku roka 2026 platí nová legislatíva, ktorá evidenčné listy úplne ruší. To znamená, že práve počas tohto roka majú zamestnávatelia povinnosť (postupne, podľa počtu svojich zamestnancov) doručiť Sociálnej poisťovni všetky údaje za obdobie do konca roka 2025. „Povinnosť zaslať ELDP mali aj zamestnávatelia, ktorí si svoju povinnosť doteraz nesplnili. Doplnené obdobia budú zohľadnené v ďalšej dôchodkovej prognóze,“ dodáva poisťovňa.
Mýtus č. 3: Sumy uvedené v prognóze sú prehnane vysoké/nízke, Sociálna poisťovňa nepočíta s infláciou
Naopak, výpočty s infláciou rátajú. Poisťovňa uvádza, že všetky sumy v dôchodkovej prognóze sú vyjadrené v tzv. reálnych cenách. „Čísla v dokumente sú očistené o efekt budúceho všeobecného rastu cien a vyjadrujú dnešnú kúpnu silu peňazí. Ak vám prognóza uvádza napríklad odhadovaný dôchodok 800 eur, neznamená to, že o 20 rokov dostanete na účet presne 800 eur,“ približuje. V praxi to znamená, že budúci dôchodok poistenca (nech už bude v nominálnej hodnote akýkoľvek) bude mať presne takú hodnotu a kúpnu silu, akú má 800 eur v ekonomike dnes (teda si zaň kúpi rovnaký nákup ako dnes za 800 eur).
Mýtus č. 4: Výpočet dôchodku je nemenný a presne takú sumu, aká je v prognóze, bude poistenec aj poberať
Nie, uvedené sumy sú čisto orientačné a prognózované. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že generuje odhad v troch rôznych scenároch:
- Základný scenár – postavený na súčasných realistických predpokladoch vývoja slovenskej ekonomiky;
- Optimistický scenár – ukazuje vývoj pri rýchlejšom raste hospodárstva;
- Pesimistický scenár – počíta s pomalším ekonomickým rastom.
„Výsledná reálna suma vášho dôchodku sa bude v budúcnosti neustále spresňovať podľa toho, ako sa bude vyvíjať vaša reálna kariéra (vymeriavacie základy za posledné roky) a aké ďalšie obdobia poistenia ešte do dovŕšenia dôchodkového veku získate,“ dopĺňa poisťovňa. Skutočný dôchodok a presný dôchodkový vek sa podľa jej slov finálne určí až v konaní o dôchodku.
Mýtus č. 5: Ak je namiesto konkrétnej sumy uvedené „nie je k dispozícii“, Sociálna poisťovňa odmieta priznať dôchodok
Nie, tento nápis znamená nesplnenie technických podmienok pre matematické modelovanie prognózy. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že výpočet základnej prognózy sa podľa pravidiel neuskutoční (nezobrazí) najmä v týchto prípadoch:
- Poistenec doposiaľ nezískal a už do dôchodkového veku nemôže stihnúť získať potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia.
- Poistenec síce 15 rokov dosiahnuť môže, avšak v posledných dvoch kalendárnych rokoch nemal žiadny vymeriavací základ (neodvádzal poistné, napr. z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti alebo práce v zahraničí).
- Ide o mladého poistenca mladšieho ako 25 rokov, ktorého osobný mzdový bod bol za posledné dva roky veľmi nízky (menej ako 0,3333).
Mýtus č. 6: V prognóze nie sú na účely dôchodkového veku zarátané deti. Znamená to neskorší odchod do dôchodku
Nie, zo zákona ich Sociálna poisťovňa v prognóze zohľadňuje iba ženám vo veku 50 rokov a viac na základe počtu detí evidovaných v registri fyzických osôb. Ak sa tieto údaje v prognóze neprejavili, môže to byť podľa poisťovne spôsobené tým, že potrebné údaje neboli v evidencii úplné. „Prípadné nezrovnalosti Sociálna poisťovňa individuálne preveruje a zistené skutočnosti budú zohľadnené v ďalšej dôchodkovej prognóze. Pri samotnom rozhodovaní o dôchodku Sociálna poisťovňa posudzuje všetky relevantné skutočnosti, vrátane údajov o vychovaných deťoch (na základe údajov z registrov, resp. predložených dokladov od klienta).“
Mýtus č. 7: Dôchodková prognóza nezohľadnila obdobie práce v zahraničí. Nezaráta sa to do dôchodku a o tieto obdobia poistenec príde
Hoci sa obdobie poistenia v zahraničí sa v prognóze nezohľadňuje, o tieto obdobia poistenec ale nepríde. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že tieto roky započítava spravidla až počas konania o priznaní dôchodku.
Riešenie sporných situácií ohľadom dôchodkovej prognózy
Poistenec robil celý život na jednom mieste, napriek tomu mu u tohto zamestnávateľa chýbajú roky dôchodku
Poisťovňa vysvetľuje, že k uvedenej situácii mohlo dôjsť preto, že zamestnávateľ prešiel viacerými organizačnými zmenami, v rámci ktorých došlo k zlúčeniu alebo rozdeleniu zamestnávateľov. „Aj keď sa vám zdá, že pracujete stále u jedného zamestnávateľa, z právneho hľadiska sa váš zamestnávateľ zmenil. V týchto špecifických situáciách platili osobitné pravidlá na plnenie evidenčných povinností zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni, a preto určité obdobie nebolo zohľadnené v dôchodkovej prognóze zaslanej v roku 2026.“
Avšak, podľa novely zákona o sociálnom poistení majú všetci zamestnávatelia povinnosť zaslať Sociálnej poisťovni v priebehu roka 2026 ELDP aj za neukončené pracovné vzťahy. „Ak tak zamestnávateľ už urobil, uvidíte vo vašom EUP v časti Príprava na dôchodok celé vaše obdobie dôchodkového poistenia. Teda aj to, ktoré ste nemali uvedené v dôchodkovej prognóze. Uvedené obdobie bude zároveň zohľadnené v ďalšej dôchodkovej prognóze.“
SZČO v dôchodkovej prognóze nemá všetky obdobia podnikania, aj keď mala povinnosť platiť odvody
Poisťovňa približuje, že môže ísť o situáciu, keď poistenec – SZČO ukončil činnosť, ale za obdobie tejto činnosti nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie, a preto nemal obdobie činnosti SZČO uvedené v dôchodkovej prognóze. Po doplatení poistného na dôchodkové poistenie (k čomu mohlo dôjsť až po spracovaní dôchodkovej prognózy), pobočka Sociálnej poisťovne vyhotovila za obdobie činnosti SZČO evidenčný list dôchodkového poistenia. V EUP v časti Príprava na dôchodok už predmetné obdobie poistenec vidí a uvidí ho následne aj v ďalšej dôchodkovej prognóze.
V prognóze sú zarátané rôzne obdobia starostlivosti o deti napriek tomu, že sa o ne poistenkyňa starala rovnako dlho
„Za obdobie pred rokom 2004 sa doba starostlivosti o dieťa započítava v období pred rokom 2001 do troch rokov veku dieťaťa. V období od roku 2001 do 2003 do šiestich rokov veku dieťaťa,“ vysvetľuje poisťovňa a dodáva, že uvedené obdobie sa zohľadní na základe čestného vyhlásenia o starostlivosti o dieťa. Zamestnanci Sociálnej poisťovne poistenkyni poskytnú v tejto súvislosti potrebnú súčinnosť.
Niekomu Sociálna poisťovňa zarátala obdobie, keď bol bez práce, niekomu nie
Podľa poisťovne je dôležité, v ktorom období bol poistenec nezamestnaný. Vysvetľuje, že podľa zákona sa ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotí:
- obdobie pred rokom 2001, kedy bol poistenec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
- obdobie, kedy poistenec v rokoch 2001 až 2003 poberal podporu v nezamestnanosti.
„Ak ste získali takéto obdobie, ale nemáte o ňom doklad, Sociálna poisťovňa vyžiada potrebné potvrdenie od príslušného úradu. Avšak, ak ste boli bez práce po roku 2003, tento čas sa do obdobia dôchodkového poistenia neráta a žiadne doklady predkladať nie je potrebné. Mesiace, keď ste boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie po roku 2003, je možné spätne doplatiť, adresne vám poradia v pobočke.“
Obdobie štúdia alebo vojenčiny: treba ich dokladovať?
Obdobie štúdia pri dôchodku sa od roku 2004 nezohľadňuje, takže mladšie ročníky štúdium dokladovať nemusia. Avšak, ako obdobie dôchodkového poistenia sa započítava štúdium na strednej škole a vysokej škole pred rokom 2004, ale spravidla až po skončení povinnej školskej dochádzky (od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku).
„Na preukázanie trvania doby štúdia je potrebné predložiť doklad o ukončení vzdelania (najmä výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo potvrdenie školy odkedy – dokedy štúdium trvalo). Keďže v minulosti školy nemali povinnosť údaje nahlasovať, Sociálna poisťovňa ich doteraz zisťovala v spolupráci s klientom pri spisovaní žiadosti o dôchodok,“ vysvetľuje.
Čo sa týka základnej vojenskej služby, v minulosti legislatíva nepočítala s elektronickou výmenou dát medzi inštitúciami. Preto sa tieto doklady dodávajú manuálne (štandardne až pri žiadosti o dôchodok).
Ak doklady poistenec neprinesie hneď, bude ich brať Sociálna poisťovňa do úvahy? Neoberie sa poistenec o peniaze?
Pri rozhodovaní o dôchodku poistenca je Sociálna poisťovňa povinná posúdiť všetky obdobia aj chýbajúce podklady. Ak ich žiadateľ o dôchodok nedodá pri spísaní žiadosti, je povinná ich v konaní zisťovať, čo výrazne predlžuje proces rozhodovania o dôchodku.
„Najmä u klientov mladších ako 50 rokov veku nie je nevyhnutné predložiť príslušné doklady bezprostredne po doručení dôchodkovej prognózy. Ďalšiu dôchodkovú prognózu im zašleme o päť rokov (resp. v roku, v ktorom dovŕšia 50 rokov), a teda doklady o chýbajúcom období môžu predložiť kedykoľvek v tomto päťročnom období. Priebežne sa im zobrazia v EUP a následne v najbližšej dôchodkovej prognóze,“ informuje poisťovňa.
Dôchodková prognóza poistencovi nebola doručená – ako postupovať?
Sociálna poisťovňa uvádza, že k 1.6.2026 evidovala približne 135-tisíc vrátených alebo neprevzatých zásielok s dôchodkovou prognózou. „V prípade, ak klient neregistruje doručenie prognózy a zároveň je sporiteľom v II. dôchodkovom pilieri, Sociálna poisťovňa mu odporúča skontrolovať si svoju mailovú schránku. Sociálna poisťovňa totiž prognózy sporiteľom zasielala na mailové adresy nahlásené príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,“ upozorňuje. Zároveň je dôchodková prognóza k dispozícii vždy aj v Elektronickom účte poistenca (EUP).
Podľa poisťovne je najjednoduchší spôsob, ako sa k dôchodkovej prognóze dostať, pozrieť si ju práve v online prostredí EUP. Ak ho poistenec nemá aktívny, Sociálna poisťovňa odporúča aktivovať si ho. „Okrem dôchodkovej prognózy sú v ňom aj ďalšie užitočné informácie týkajúce sa sociálneho poistenia, vrátane evidovaných a neevidovaných období dôchodkového poistenia. Ak klient nemá možnosť pozrieť si dôchodkovú prognózu v EUP, môže kontaktovať Sociálnu poisťovňu. Na základe jeho žiadosti mu dôchodkovú prognózu opätovne zašle ním požadovaným spôsobom – na email, listinne alebo do e-schránky aktivovanej na doručovanie písomností.“
Zároveň si možno nastaviť spôsob doručovania dôchodkovej prognózy aj do budúcnosti. Nahlásiť adresu alebo zistiť odpovede na prípadné otázky je možné rôznymi spôsobmi:
- vyplnením formulára na stránke socpoist.sk, oblasť „Dôchodková prognóza“;
- telefonicky na č. 0906 171 989, voľba č.1;
- osobnou návštevou pobočky.
Zdroje: Spracované na základe tlačových správ Sociálnej poisťovne
