Kedy má zamestnanec nárok na dovolenku

Tomáš Bartko | 16.06.2018
Kedy má zamestnanec nárok na dovolenku

Kedy vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku? Na koľko dní dovolenky má nárok? Určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ alebo zamestnanec? Prinášame odpovede na kľúčové otázky ohľadom dovoleniek zamestnancov.

Každý zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy má nárok na dovolenku. Dovolenka patrí medzi základné práva zamestnanca. Právo na dovolenku je ústavným právom upraveným v čl. 36 písm. f) Ústavy SR. Bližšie je právna úprava dovolenky zamestnancov upravená v čl. 3 a § 100 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Kedy vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku

Zákonník práce rozlišuje viaceré druhy dovolenky, a to:

  1. dovolenku za kalendárny rok,
  2. dovolenku za odpracované dni,
  3. dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok je základným druhom dovolenky zamestnanca. Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak pracovný pomer trval nepretržite celý rok a zamestnanec vykonával prácu najmenej 60 dní v kalendárnom roku.

Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je najmenej 4 týždne. U zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, je najnižšia výmera dovolenky za kalendárny rok 5 týždňov. Ide o najnižšiu výmeru dovolenky, čiže zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť najmenej 4 týždne dovolenky, resp. 5 u zamestnancov starších ako 33 rokov.

Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je najmenej 4 týždne.

Môže však dobrovoľne poskytnúť aj viac dní dovolenky. Pedagogické povolenia (napr. riaditeľ školy, učiteľ, pedagogický asistent, tréner športovej triedy) sú osobitnou kategóriou. Títo zamestnanci majú najmenej 8 týždňov dovolenky. Osoby pracujúce v štátnej správe majú dlhšiu výmeru dovolenky - 5 týždňov, a to aj keď nedosiahli vek 33 rokov. Po dosiahnutí 33 rokov majú štátny zamestnanci nárok na 6 týždňov dovolenky.

Príklad na výmeru dovolenky u zamestnanca, ktorý dovŕšil 33 rokov

Andrea pracuje ako účtovníčka v audítorskej firme. Narodila sa 10.06.1985. V roku 2017, kedy mala 32 rokov, mala 4 týždne dovolenky. V roku 2018 však dovŕši 33 rokov, preto jej zamestnávateľ musí poskytnúť minimálne 5 týždne dovolenky už za kalendárny rok 2018.

V prípade, že zamestnanec nepracoval u zamestnávateľa celý kalendárny rok, ale len jeho časť, pričom odpracoval najmenej 60 dní, má zamestnanec nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť je za každý odpracovaný mesiac jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, čiže jedna dvanástina zo 4 týždňov v prípade základnej výmery dovolenky za každý odpracovaný mesiac. Čiže ak pracovný pomer trval polrok, má zamestnanec nárok najmenej na 2 týždne dovolenky. Ak pracovný pomer trval 3 mesiace (a zamestnanec odpracoval viac ako 60 dní), má zamestnanec nárok na týždeň dovolenky. Ak má zamestnanec viac ako 33 rokov, patrí mu za každý odpracovaný mesiac jedna dvanástina z 5-tich týždňov.

Špecifickou kategóriou pri určení výmery dovolenky sú zamestnanci s nerovnomerným pracovným časom (napr. pracovníci pracujúci na zmeny). Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na toľko dní dovolenky, koľko ich na dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Čo to znamená v praxi? Pre výpočet dovolenky je potrebné najprv zistiť priemerný počet pracovných dní za týždeň v danom kalendárnom roku. To zistíme tak, že celkový počet pracovných dní za rok vydelíme priemerným počtom týždňov za kalendárny rok (priemerný počet týždňov je určený konštantou 52,1785). Následne tento priemerný počet pracovných dní v týždni vynásobíme výmerou dovolenky.

Príklad na výpočet dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozdeleným pracovným časom

Vychádzajme z toho, že zamestnanec má za celý rok odpracovať 180 pracovných dní, každý deň má 12 hodinovú pracovnú zmenu. Tento počet dní vydelíme konštantou 52,1785. Zamestnanec tak v priemere odpracuje do týždňa 3,45 dní. Následne tento počet vynásobíme výmerou dovolenky. U zamestnanca, ktorý má výmeru 4 týždne dovolenky, tak počet dní dovolenky vychádza na 3,45 * 4 = 13,8, po zaokrúhlení 14 dní dovolenky. U zamestnanca staršieho ako 33 rokov s výmerou dovolenky 5 týždňov vychádza počet dní dovolenky 17 (3,45 * 5 = 17,25, po zaokrúhlení 17 dní dovolenky).

Dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka

V prípade, že zamestnanec nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok a ani nárok na jej pomernú časť, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká v prípade, že zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa menej ako 60 dní. V takomto prípade mu patrí jedna dvanástina dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. V prípade základnej výmery dovolenky (4 týždne), má zamestnanec po odpracovaní 21 dní nárok na 1,66 dňa dovolenky. Ak je zamestnanec starší ako 33 rokov, po odpracovaní 21 dní má nárok na 2 dni dovolenky.

Dodatková dovolenka sa týka iba zamestnancov vykonávajúcich obzvlášť ťažké práce, napr. pri ťažbe nerastov, razení tunelov a pod. Títo zamestnanci majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.

Prehľad základnej výmery dovolenky zamestnancov

Dovolenka za kalendárny rok zamestnanec mladší ako 33 rokov minimálne 4 týždne
zamestnanec starší ako 33 rokov minimálne 5 týždňov
zamestnanec mladší ako 33 rokov v štátnej správe 5 týždňov
zamestnanec starší ako 33 rokov v štátnej správe 6 týždňov
pedagogický zamestnanci minimálne 8 týždňov
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok (zamestnanec pracoval viac ako 60 dní) - 1 dvanástina dovolenky základnej výmery za kalendárny rok za každý odpracovaný mesiac
Dovolenka za odpracované dní (zamestnanec nepracoval viac ako 60 dní) - 1 dvanástina dovolenky základnej výmery za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní
Dodatková dovolenka - + 1 týždeň

Krátenie dovolenky

Niekedy môže zamestnávateľ zamestnancovi krátiť dovolenku, ak zamestnanec nepracoval z určitých dôvodov.

Krátenie dovolenky prichádza do úvahy, ak:

  • zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku,
  • zameškal viac ako 100 pracovných dní,
  • zamestnanec nepracoval z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, PN-ky, dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie.

V takomto prípade zamestnávateľ môže (nemusí) krátiť dovolenku a to za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a potom za každých zameškaných 21 dní o ďalšiu dvanástinu. Čiže ak zamestnanec (ktorý nemá 33 rokov a jeho výmera dovolenky je 4 týždne) nebude pracovať z dôvodu PN celkovo 145 dní, môže mu zamestnávať skrátiť dovolenku o tri dvanástiny, čiže o jeden týždeň. Ak však bol zamestnanec na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v takomto prípade zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku.

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku aj keď zamestnanec nepríde do práce a neospravedlní sa. Vtedy mu môže zamestnávateľ za každý jeden zameškaný deň krátiť dovolenku o jeden až dva dni. V prípade, že zamestnanec zamešká bez ospravedlnenia len časť pracovného dňa tak tieto časti sa mu sčítajú. Čiže ak zamestnanec nepríde do práce za kalendárny rok 2 celé pracovné dni a 3 x pol dňa (celkovo 4,5 dňa), zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku až o 8 dní.

Zamestnanec však nemôže ostať úplne bez dovolenky. Aj pri krátení mu musí zostať minimálne jeden týždeň dovolenky a mladistvému zamestnancovi minimálne dva týždne dovolenky.

Čerpanie dovolenky zamestnancov

Zamestnanci sa mylne domnievajú, že sú to oni, kto určuje, kedy budú mať dovolenku, a nie zamestnávateľ. Zamestnávateľ ich predsa nemôže nútiť vyčerpať si dovolenku, keď ju nepotrebujú. Tento názor je však mylný.

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ s ohľadom na jeho potreby a záujmy zamestnanca.

Čerpanie dovolenky totiž určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca príslušného kalendárneho roka. Zjednodušené povedané, to kedy zamestnanec bude čerpať dovolenku, určuje zamestnávateľ. Pri čerpaní dovolenky sa však má prihliadať jednak na potreby zamestnávateľa, ale aj záujmy zamestnanca. Zároveň je zamestnávateľ povinný určiť zamestnancovi v kalendárnom roku čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky, ak tomu nebránia prekážky na strane zamestnanca (napr. materská dovolenka, PN).

Zamestnávateľ môže taktiež určiť aj hromadné čerpanie dovolenky pre všetkých zamestnancov alebo väčšinu, ak je to potrebné z prevádzkových dôvodov Hromadné čerpanie dovolenky však môže byť maximálne v rozsahu 2 týždňov a musí byť vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Pri vážnych prevádzkových dôvodov môže zamestnávateľ určiť čerpanie 3 týždňov dovolenky, avšak musí to oznámiť najmenej 6 mesiacov vopred.

Pri čerpaní dovolenky v niekoľkých častiach by zamestnanec mal mať dovolenku aspoň raz najmenej 2 týždne nepretržite. Zamestnanec sa však môže so zamestnávateľ dohodnúť inak, napr. že si vyčerpá dovolenku v 4 častiach po jednom týždni.

Pri určení čerpania dovolenky musí zamestnávateľ dodržiavať určité pravidlá. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej 14 dní vopred. Nemôže teda prísť ku zamestnancom a povedať im, že zajtra máte dovolenku. Ďalej zamestnávateľ nemôže určiť čerpanie dovolenky na obdobie, kedy je zamestnanec na PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke. Do dovolenky nemožno započítať ani deň, na ktorý pripadne sviatok, ak v tento deň zamestnanec obvykle pracuje.

Zamestnanec si môže vyčerpať dovolenku aj v prípade, že mu ešte nevznikol nárok na dovolenku, ale predpokladá sa u neho, že tieto podmienky splní. To znamená, že zamestnanec si môže napr. všetky štyri týždne dovolenky vyčerpať v auguste, aj keď celý rok u zamestnávateľa ešte neodpracoval, ak sa predpokladá, že bude celý rok pracovať.

Dovolenku by si mal zamestnanec vyčerpať v danom kalendárnom roku. Ak ju však nevyčerpá, prenáša sa mu do ďalšieho roka. Čerpanie takejto prenesenej dovolenky by zamestnávateľ mal určiť najneskôr do 30.6 tak, aby si túto prenesenú dovolenku zamestnanec vyčerpal do konca roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky do 30.6., môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám ako uzná on za vhodné. Je však povinný oznámiť zamestnávateľovi čerpanie dovolenky najmenej 30 dní vopred.

V prípade, že si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, PN-ky alebo výkonu verejnej funkcie, táto nevyčerpaná dovolenka mu neprepadáva. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, PN-ky alebo po skončení výkonu verejnej funkcie.

Nároky zamestnanca pri čerpaní dovolenky

Čerpanie dovolenky neznamená, že zamestnanec príde o svoju mzdu. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku, táto sa mu prenáša do ďalšieho roka. Ak zamestnanec nevyčerpá prenesenú dovolenku ani v ďalšom roku, tak táto dovolenka zamestnancovi prepadne (predanú však maximálne 4 týždne dovolenky).

Iba v prípade, že si zamestnanec dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku, teda za prenesenú dovolenku a zároveň za nevyčerpanú dovolenku za kalendárny rok, v ktorom skončil pracovný pomer

Príklad na čerpanie dovolenky z predošlého roka a náhradu mzdy

Denisa má základnú výmeru 5 týždňov dovolenky. V roku 2017 si nevyčerpala ani jeden deň dovolenky a celá dovolenka sa jej preniesla do roku 2018. Predpokladajme, že ani v tomto roku nevyčerpá ani jeden deň dovolenky. V roku 2019 je v takomto prípade za základné 4 týždne dovolenky jej náhrada mzdy nepatrí a táto časť dovolenky prepadne. Iba časť, ktorá prevyšuje 4 týždne dovolenky môže Denisa v roku 2019 dočerpať. Denisa tak má v roku 2019 nárok na náhradu mzdy za jeden týždeň dovolenky z roku 2017.

Príklad na čerpanie dovolenky zamestnancom, ktorý dostal výpoveď a nepracoval u zamestnávateľa celý rok

Denisa má základnú výmeru 5 týždňov dovolenky. V roku 2017 si nevyčerpala ani jeden deň dovolenky. K 1.7. 2018 dostala výpoveď. Má teda 5 týždňov dovolenky za kalendárny rok 2017 a ešte 2,5 týždňa dovolenky za rok 2018. Ak si ju nevyčerpá do konca pracovného pomeru, má nárok na náhradu mzdy za 7,5 týždňa dovolenky, vrátane základnej výmery 4 týždňov, pretože si ju nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

V prípade, že si zamestnanec vyčerpá dovolenku, a neskôr mu nárok na dovolenku zanikne (napr. ak si celú dovolenku vyčerpá v mesiaci júl a následne dostane výpoveď k 31.10), musí zamestnanec vrátiť vyplatenú mzdu za tú časť dovolenky, za ktorú mu zanikol nárok. V tomto prípade musí vrátiť vyplatenú mzdu za dve dvanástiny základnej výmery, keďže mu zanikol nárok na dovolenku za mesiace november a december.


O autorovi

JUDr. Tomáš Bartko

Absolvent odboru právo na Univerzite Komenského v Bratislave. V minulosti pôsobil v advokátskej kancelárii, v súčasnosti pôsobí ako vyšší súdny úradník na krajskom súde

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.