BOZP povinnosti podnikateľov - koho sa týkajú

Norbert Seneši | 10.08.2015
BOZP povinnosti podnikateľov - koho sa týkajú

Kedy sa na podnikateľa vzťahujú povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP), aké výnimky tu platia a aká legislatíva túto oblasť upravuje.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a jej legislatívna úprava v SR

Povinnosť podnikateľa sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (BOZP) je zakotvená v základnom predpise upravujúcom pracovnoprávne vzťahy – v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Potom Zákonník práce hovorí, že ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon. Konkrétne je tak bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci legislatívne upravená až v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zákon o BOZP upravuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zámerom dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je eliminovať riziká a faktory podmieňujúce vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Vykonávacie predpisy zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)

Okrem samotného zákona o BOZP je potrebné k legislatíve upravujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zaradiť aj veľké množstvo vykonávacích predpisov k tomuto zákonu v podobe vyhlášok ministerstiev. Vyhlášky je potrebné tiež považovať za veľmi dôležité, pretože detailne popisujú niektorú z oblastí zákona o BOZP alebo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri špecifických druhoch prác.

Vyhlášky upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sú:

  1. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
  2. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
  3. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania,
  4. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti,
  5. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia,
  6. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci,
  7. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení,
  8. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností,
  9. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení.

Kedy sa na podnikateľa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP)

Zákon o BOZP sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov bez ohľadu na predmet práce, ktorú vykonávajú (úplne všetky odvetvia výrobnej sféry a nevýrobnej sféry). Znamená to, že od momentu, kedy sa podnikateľ stane zamestnávateľom, sa na neho začínajú vzťahovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP. A naopak, od momentu, kedy podnikateľ prestane byť zamestnávateľom, nebudú sa na neho žiadne povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia jeho zamestnancov pri práci vzťahovať.

Zamestnávateľom sa na účely zákona o BOZP rozumie:

  • fyzická osoba (napríklad živnostník) alebo právnická osoba (napríklad s.r.o.), ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo
  • uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa, žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

Zamestnancom sa na účely zákona o BOZP rozumie:

  • fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu alebo
  • žiak učilišťa, žiak odborného učilišťa, žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Podľa Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru . Od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody práci o vykonávanej mimo pracovného pomeru sa tak podnikateľ stane zamestnávateľom. Znamená to, žepovinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa vzťahujú na podnikateľa už vtedy, ak má aspoň jedného zamestnanca (na pracovnú zmluvu ) alebo zamestnanca - dohodára (na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru ). Ak podnikateľ zamestnávateľom je, ale neskôr ním prestane byť, pretože nemá žiadnych zamestnancov, povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa na neho už od tohto momentu nevzťahujú. Stane sa tak skončením pracovnoprávneho vzťahu rozviazaním pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s posledným zamestnancom (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe).

Podnikateľovi povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z obdobných pracovných vzťahov nevznikne, pretože sa nimi rozumejú najmä pracovné vzťahy medzi príslušným orgánom verejnej správy a príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu, colníkmi, vojakmi a podobne.

TIP: Problematika BOZP je komplexná téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie BOZP a požiarnej ochrany od overeného poskytovateľa BOZP.

 

Iné situácie, kedy sa na podnikateľa tiež vzťahuje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Na podnikateľa sa môže dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzťahovať aj z iných dôvodov ako z toho, že je povinný si tieto povinnosti plniť z pozície zamestnávateľa vo vzťahu k svojim zamestnancom. Povinnosti a opatrenia vyplývajúce zo zákona o BOZP v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa primerane vzťahujú aj na týchto podnikateľov a tieto osoby:

  • fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (živnostník, iná samostatne zárobkovo činná osoba, samostatne hospodáriaci roľník) a nie je zamestnávateľom,
  • na príbuzných v priamom rade (predkovia ako rodičia, starý rodičia a tak ďalej a potomkovia ako napríklad deti, vnúčatá a tak ďalej), súrodenca a manžela fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh,
  • fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore (napríklad návšteva výrobných priestorov podnikateľa jeho obchodnými partnermi),
  • organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: