Zamestnávanie na dohodu v roku 2015

Prehľad základných informácií o práci na dohodu o vykonaní práce, pracovnej činnosti alebo brigádnickej práci študenta, ktoré by podnikatelia mali vedieť.

Podnikatelia často potrebujú zamestnaneckú výpomoc len pre konkrétnu úlohu, na kratšie obdobie, či pár hodín týždenne. Právna úprava preto umožňuje v takýchto prípadoch zamestnávať aj bez pracovnej zmluvy, a to na tzv. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Každá z týchto dohôd je odlišná a prináša pre zamestnávateľa rôzne výhody a nevýhody. Tie najdôležitejšie z nich zhrnieme v nasledujúcom článku.

Aké typy dohôd existujú?

Zákonník práce rozoznáva tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to:

  • dohodu o vykonaní práce,
  • dohodu o pracovnej činnosti, a
  • dohodu o brigádnickej práci študentov.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len so stredoškolákom alebo študentom denného štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov. Ostatné dohody je možné uzatvoriť s akýmkoľvek zamestnancom.

Pre všetky dohody je určujúce, že nesmú slúžiť ako náhrada pracovnej zmluvy u tých zamestnancov, ktorých pracovnú silu hodlá zamestnávateľ využívať dlhodobo a v plnom rozsahu. Dohody slúžia len ako výnimočný nástroj, po ktorom je možné siahnuť, ak vyvstane potreba jednorazovej či príležitostnej práce. Opačný postup by bol obchádzaním zákonníka práce, za ktorý hrozí zamestnávateľovi udelenie pokuty od inšpektorátu práce (až do výšky 200 000 EUR).

Spoločným znakom všetkých dohôd je zároveň to, že s jednotlivým zamestnancom ich zamestnávateľ nesmie uzatvoriť na dlhšie než 12 mesiacov.

Dohody z pohľadu odmeňovania

Na odmeňovanie u všetkých typov dohôd sa vzťahuje hranica minimálnej mzdy, teda v r. 2015 patrí aj takýmto zamestnancom minimálne 2,184 EUR na hodinu, respektíve v prípade stanovenej mesačnej odmeny minimálne 380 EUR na mesiac. V prípade kratšej pracovnej doby zamestnancovi patrí pomerná minimálna mesačná mzda.

Z pohľadu splatnosti odmeny je pre zamestnávateľa najvýhodnejšie uzatvoriť dohodu o vykonaní práce. Odmenu môže zamestnancovi vyplatiť až v momente skutočného dokončenia dohodnutej práce - zamestnávateľ tak nie je nútený vyplácať mzdu pravidelne.

Pokiaľ kvalita zamestnancom vykonanej práce nezodpovedá dohodnutým podmienkam, môže zamestnávateľ odmenu primerane znížiť.

V prípade ostatných dohôd je zamestnávateľ nútený vyplácať odmenu pravidelne na mesačnej báze, teda rovnako ako pri riadnom pracovnom pomere.

Koľko hodín môžu dohodári odpracovať?

Dohoda o vykonaní práce môže byť uzatvorená maximálne na 350 pracovných hodín ročne. Obmedzenie týždennej pracovnej doby však stanovené nie je, takýto zamestnanec tak môže mať aj 40-hodinový pracovný úväzok.

U dohody o pracovnej činnosti je strop nastavený na 10 hodín týždenne, u brigádnickej práci študenta na 20 hodín týždenne v priemere. Priemer sa pritom vypočíta z celého obdobia, na ktorú bola dohoda o brigádnickej práci študenta uzatvorená (niekedy môže študent odpracovať viac, inokedy zas menej).

Zamestnávateľ by si vždy mal „spočítať“, či bude zamestnanca potrebovať skôr nárazovo a po kratšiu dobu, alebo skôr zriedkavejšie po dobu dlhšiu. Ak totiž napríklad potrebuje pracovnú silu zamestnanca rozložiť rovnomerne na celý rok, v prípade dohody o vykonaní práce by v priemere zamestnanca mohol „použiť“ len na necelých 7 hodín týždenne. V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že v dohode o vykonaní práce by mal byť vymedzený určitý výsledok (napr. upratanie skladu). Na rozdiel od ostatných 2 dohôd preto nie je tento typ vhodný na dlhodobú a sústavnú činnosť.

Článok pokračuje pod reklamou

Aké sú odvody dohodárov?

Najzaujímavejším nástrojom je z tohto pohľadu dohoda o brigádnickej práci študenta. V prípade uzatvorenia takejto dohody totiž zamestnávateľ (a ani zamestnanec) prakticky neplatia žiadne odvody. Len v prípade, že mesačný (hrubý) príjem študenta prevyšuje 200 EUR, je povinný zamestnávateľ z čiastky presahujúcej 200 EUR odviesť dôchodkové poistenie a príspevok do rezervného fondu solidarity. Študent - dohodár však túto odvodovú výnimku môže využiť iba pre jednu dohodu. O odvodoch a dani z príjmov študentov v roku 2015 sa dozviete viac v tomto článku.

Zaujímavou môže byť pre zamestnávateľa aj dohoda o vykonaní práce, ak sa so zamestnancom dohodne na jednorazovej splatnosti celej odmeny. V takom prípade je totiž zamestnanec vyňatý z nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Celkové odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa tak znižuje o 2,4 % hrubej odmeny.

U dohody o pracovnej činnosti je odvodové zaťaženie v zásade identické ako pri pracovnom pomere.

Ako ukončiť dohodu o vykonaní práce, pracovnej činnosti alebo brigádnickej práci študenta?

V úprave dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študenta je daná široká voľnosť v otázke toho, akým spôsobom si strany dohodnú podmienky pre ukončenie zamestnania. Pokiaľ si však strany žiadne zvláštne podmienky nedohodnú, je tieto dohody možné ukončiť písomnou výpoveďou bez udania dôvodu v lehote 15 dní.

Dôvody pre okamžité ukončenie dohody sú totožné, ako v prípade pracovného pomeru (napr. pre závažné porušenie pracovnej disciplíny).

Pozor však na dohodu o vykonaní práce, ktorej úprava je značne odlišná. Zo strany zamestnávateľa je možné ju ukončiť len v prípade, že zamestnanec nevykoná dohodnutú prácu načas. Na druhej strane, ani zamestnanec nemá voľnosť ukončiť dohodu kedykoľvek - odstúpiť môže len pokiaľ mu zamestnávateľ nevytvorí dohodnuté pracovné podmienky pre vykonanie práce (napr. pokiaľ by mu zamestnávateľ odmietol odovzdať potrebné pracovné nástroje).

Je potrebné dodať, že všetky dohody je možné ukončiť aj vzájomnou dohodou zamestnávateľa a zamestnanca k určitému dňu.

Predpisy upravujúce problematiku dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

  • §§ 223 – 228a zákona č. 311/2001 Z.z., zákonník práce
  • Zákon č. 580/2004 Z.z., o zdravotnom poistení
  • Zákon č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení
  • Zákon č. 663/2007 Z.z., o minimálnej mzde
  • Nariadenie vlády SR č. 297/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Oliver Uraz
Oliver Uraz

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných záležitostí a komplexnú správu pohľadávok. Absolvoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátsky koncipient v kancelárii Havel, Holásek & Partners.


Otváracie hodiny počas veľkonočných sviatkov 2024

Prehľad otváracej doby jednotlivých reťazcov počas Veľkej noci - od 29.3.2024 do 1.4.2024. Kto (ne)musí prevádzku zatvoriť?

Dôchodok a práca: aký je vplyv zamestnania na jeho výšku?

Kedy môže dôchodca pracovať, aké sú obmedzenia a na čo dať pozor, ak nechce o výplatu dôchodku prísť? Praktické informácie aj príklady.

Pracovná zmluva – náležitosti a informovanie o pracovných podmienkach

Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?

Prvý zamestnanec: povinnosti zamestnávateľa

Aké povinnosti čakajú podnikateľa, ak sa rozhodne prijať do firmy prvého zamestnanca? Prehľad úkonov súvisiacich so začatím zamestnávania nájdete v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky