Zmena výšky minimálnej mzdy - aký je ideálny spôsob?

O výške minimálnej mzdy rozhoduje vláda. A to aj vtedy, ak sa na nej dohodnú sociálni partneri. Aké sú iné možnosti mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy?

V článku sa pozrieme na to, aký mechanizmus každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy platí v súčasnosti na Slovensku. Vzhľadom na to, že tento mechanizmus nie je v praxi celkom účinný, v kruhu ekonómov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov sa čoraz viac diskutuje aj o alternatívnych spôsoboch valorizácie minimálnej mzdy, ktoré by sa mohli na Slovensku uplatňovať. O každom z týchto spôsobov si povieme niečo viac.

Aktuálny spôsob určovania minimálnej mzdy (zákon o minimálnej mzde)

Minimálna mzda je legislatívne upravená v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“ v príslušnom tvare). Konkrétnu sumu minimálnej mzdy na príslušný rok už ale nájdeme v každoročne vydávanom nariadení vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy. V zákone o minimálnej mzde je ale zakotvený aj mechanizmus valorizácie minimálnej mzdy, resp. spôsob, akým sa minimálna mzda pre každý rok ustanovuje (viď nasledujúca schéma).

Schéma ustanovenia minimálnej mzdy
Schéma ustanovenia minimálnej mzdy

Podľa zákona o minimálnej mzde spočiatku o úprave sumy minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov (spolu sa im hovorí aj „sociálni partneri“).

Tieto rokovania sa musia začať najneskôr na začiatku apríla. Od výsledkov týchto rokovaní medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov – či sa dohodnú alebo nedohodnú na novej sume minimálnej mzdy – potom závisí ďalší postup v procese stanovovania minimálnej mzdy.

Ak sa zamestnávatelia a zamestnanci spolu dohodnú na minimálnej mzde

Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov dohodnú na novej sume minimálnej mzdy do 15. júla, uzatvorenú dohodu predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“ v príslušnom tvare).

Ministerstvo práce následne do 15. septembra predloží na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „hospodárska a sociálna rada“ v príslušnom tvare) a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne suma minimálnej mzdy vo výške dohodnutej medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov.

Prednostne môže novú minimálnu mzdu určiť dohoda zamestnávateľov a zamestnancov.

Uvedené teda znamená to, že ak sa zamestnávatelia a zamestnanci dohodnú na minimálnej mzde, vláda bude rozhodovať o nimi dohodnutej výške minimálnej mzdy.

Poznámka: Hospodársku a sociálnu radu tvoria siedmi zástupcovia vlády, siedmi zástupcovia zamestnávateľov a siedmi zástupcovia zamestnancov. Niekedy sa zvykne hospodárskej a sociálnej rade hovoriť aj „tripartita“.

Ak sa zamestnávatelia a zamestnanci spolu nedohodnú na minimálnej mzde

Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na novej sume minimálnej mzdy do 15. júla, sú povinní predložiť ministerstvu práce svoje individuálne návrhy na úpravu minimálnej mzdy pre nasledujúci rok.

Následne ministerstvo práce predloží svoj vlastný návrh minimálnej mzdy na nasledujúci rok na rokovanie hospodárskej a sociálnej rady do 31. júla. Hospodárska a sociálna rada potom najdlhšie do 31. augusta rokuje a buď sa dohodne alebo nedohodne na sume minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom práce.

Dohoda hospodárskej a sociálnej rady vzniká vtedy, ak majú súčasne zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov k predloženému materiálu zhodné stanoviská. Ak s navrhovanou výškou minimálnej mzdy nesúhlasia napríklad len zamestnávatelia, dohoda hospodárskej a sociálnej rady nevznikla.

Výsledkom rokovania hospodárskej a sociálnej rady môže byť:

  1. dohodne sa suma minimálnej mzdy navrhnutá ministerstvom práce – v tom prípade ministerstvo práce do 30. septembra predloží na rokovanie hospodárskej a sociálnej rady a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje sumu minimálnej mzdy v dohodnutej výške,
  2. nedohodne sa suma minimálnej mzdy navrhnutá ministerstvom práce – v tom prípade ministerstvo práce do 30. septembra predloží na rokovanie hospodárskej a sociálnej rady a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy najmenej vo výške súčinu platnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.

Alternatívne spôsoby určovania minimálnej mzdy (automatický mechanizmus)

Mechanizmus valorizácie minimálnej mzdy na Slovensku, ktorý je zakotvený v zákone o minimálnej mzde, je zjednodušene založený na tom, že ak sa zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov nedohodnú, výšku minimálnej mzdy určí ministerstvo práce. Ak ide o minimálnu mzdu platnú pre roky 2009 až 2019, ešte nikdy sa nestalo, že by sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov dohodli na jej výške. Za posedných 11 rokov teda výšku minimálnej mzdy vždy stanovovalo ministerstvo práce.

Jej výška sa nezdá byť objektívne stanovená ani pre zamestnancov a ani pre zamestnávateľov. Ministerstvo práce podľa zákona o minimálnej mzde navrhuje sumu minimálnej mzdy najmenej vo výške súčinu platnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy. V predchádzajúcej vete je dôležité slovo „najmenej“. Vďaka nemu zákon o minimálnej mzde stanovuje len spodnú hranicu minimálnej mzdy určovanej ministerstvom práce.

Preto môže ministerstvo práce navrhnúť aj omnoho vyššiu sumu minimálnej mzdy, než by bola suma stanovená týmto vzorcom a väčšinou to tak aj je. Ďalším problémom uvedeného mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy je to, že neumožňuje pokles minimálnej mzdy tak, ako sa to v časoch recesie deje napríklad v krajinách V4 (Vyšehradskej štvorky).

Minimálna mzda je v konečnom dôsledku určená politikmi, preto sa navrhujú alternatívy.

Kvôli spomínaným nedostatkom spôsobu stanovovania minimálnej mzdy sa v kruhoch verejnosti, zamestnávateľov i zamestnancov čoraz častejšie diskutuje o odpolitizovaní témy minimálnej mzdy. Cieľom týchto návrhov je vložiť do zákona o minimálnej mzde taký spôsob valorizácie minimálnej mzdy, ktorý by minimálnu mzdu zvyšoval automaticky na základe vzorca založeného na objektívnych a kvantifikovateľných štatistických ukazovateľoch.

Minimálna mzda naviazaná na priemernú mzdu

Jedným z alternatívnych spôsobov určovania minimálnej mzdy je ten, aby minimálna mzda bola každý rok stanovovaná na úrovni určitého percenta z priemernej mzdy zamestnanca.

S podobným návrhom novely zákona o minimálnej mzde prišla aj strana SMER – sociálna demokracia. Navrhuje, aby bola naďalej ponechaná možnosť zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dohodnúť sa na sume minimálnej mzdy. Ak sa ale sociálni partneri nedohodnú, tak podľa tohto návrhu by mal platiť vzorec, že suma minimálnej mzdy na nasledujúci rok bude 60 % priemernej mesačnej nominálnej (hrubej) mzdy zamestnanca za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje suma minimálnej mzdy. 

Návrh SMERu na septembrovej parlamentnej schôdzi posunuli poslanci do druhého čítania, definitívne sa o ňom bude rozhodovať na októbrovom zasadnutí. Ak bude schválený, mal by sa začať uplatňovať pri stanovovaní minimálnej mzdy na rok 2021.

Koalícia Progresívne Slovensko/Spolu tiež hovorí o naviazaní minimálnej mzdy na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ale zároveň dodáva aj to, že tento spôsob zvyšovania minimálnej mzdy by sa nemal aplikovať počas výraznejšej recesie.

Článok pokračuje pod reklamou

Minimálna mzda naviazaná na medián mzdy

Vzorec, podľa ktorého by sa suma minimálnej mzdy odvíjala od sumy mediánu mzdy, je ďalším z alternatívnych spôsobov každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy. Medián (tiež nazývaný ako stredná hodnota) je tá hodnota, ktorá rozdeľuje postupnosť hodnôt zoradených podľa veľkosti na dve rovnako početné skupiny. Inými slovami povedané, polovica hodnôt je nižších alebo sa rovná mediánu a polovica hodnôt je vyšších alebo sa rovná mediánu.

Ak by sme hovorili o mediáne v súvislosti so mzdami, mediánom by bola zjednodušene tá mzda, v porovnaní s ktorou by polovica miezd všetkých ľudí na Slovensku bola nižšia alebo rovnaká ako táto mzda a polovica miezd všetkých ľudí na Slovensku by bola vyššia alebo rovnaká ako táto mzda. Napríklad pre mzdy siedmich ľudí zarábajúcich mzdu vo výške 550 eur, 590 eur, 620 eur, 780 eur, 880 eur, 1 130 eur a 1 970 eur by bola mediánom mzda 780 eur (priemerná mzda týchto miezd by bola 931,43 eura). Výhodou mediánu ako strednej hodnoty je to, že ho neovplyvňujú extrémne nízke a ani extrémne vysoké hodnoty.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky je práve toho názoru, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od mediánu mzdy. V Európskej únii, v rámci témy určenia európskej minimálnej mzdy, sa tiež hovorí o vzorci, ktorý by počítal s minimálnou mzdou určenou vo výške nejakého percenta z mediánu mzdy. Napríklad podľa odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva by mala byť suma minimálnej mzdy na úrovni 60 % mediánu mzdy.

Minimálna mzda naviazaná na produktivitu práce

Ďalším názorom na spôsob valorizácie minimálnej mzdy je ten, že minimálna mzda by mala byť naviazaná na zmenu produktivity práce (množstvo vyprodukovaných produktov na jednotku vynaloženej práce za určité obdobie).

Tento mechanizmus úpravy súm minimálnej mzdy vzišiel z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Tento prieskum bol uskutočnený na vzorke 146 podnikateľov z rôznych odvetví. Z jeho záverov vyplýva, až 95,90 % podnikateľov nesúhlasí s tým, aby výšku minimálnej mzdy určovala vláda. Na otázku, akým spôsobom by sa mala minimálna mzda určovať, až 55,60 % podnikateľov odpovedalo, že na základe vzorca naviazaného na produktivitu práce.

Ideálny model nastavenia minimálnej mzdy – existuje vôbec?

K téme minimálnej mzdy a jej nastavenia sme oslovili piatich odborníkov zo strany zamestnancov, zamestnávateľov a ekonómov. Odpovedali na otázku: Aký mechanizmus na stanovenie/výpočet minimálnej mzdy by bol podľa vás ideálny?

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ klubu 500

V princípe je „akýkoľvek“ vzorec lepší ako súčasný stav, v ktorom sa rozhoduje politicky, bez akýchkoľvek reálnych a ekonomických ukazovateľov. Vzorec by mal vychádzať najmä z výkonnosti ekonomiky, vývoja produktivity práce, vývoja priemernej mzdy.

Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska

Ideálnym je vnútrofiremný mechanizmus: vyjednávanie zamestnávateľa a jeho zamestnancov v konkrétnej firme nielen o mzde, ale aj o pracovných podmienkach pre zamestnancov. Výhodou je, že obe strany majú detailné poznatky o tom, o čom vyjednávajú.

Táto detailná znalosť podmienok sa stráca, keď sa vyjednávania presunú z firmy na centrálnu úroveň. Vláda a odborári si stále neuvedomujú, že bohorovne rozhodujú o kľúčových cenových vstupoch pre firmy bez toho, aby mali čo i len tušenia o konkrétnej situácii, problémoch, výkonnosti a možnostiach konkrétnej firmy. Rozum, zodpovednosť a fakt ustupujú a do popredia sa dostáva čistá politika. Nanešťastie, vláda aj odborári sa snažia takmer všetko zabetónovať do Zákonníka práce a inej pracovno-právnej legislatívy, čím de facto zrušili význam sociálneho dialógu.

Prečítajte si tiež

Ideálne by preto bolo vrátiť mzdové vyjednávania naspäť do firiem. Druhé najlepšie riešenie, ak má zostať aj vyjednávanie na centrálnej úrovni, je tzv. automat, ktorý minimalizuje politikárčenie. Ale automat by musel znamenať taký vzorec, ktorý "vypočíta" minimálnu mzdu ako výsledok vývoja ekonomiky, bude ruka v ruke s jej kondíciou, konkurenčnou výkonnosťou a produktivitou.   

Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky

KOZ SR sa pri stanovení minimálnej mzdy už niekoľko rokov odvoláva na odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv k revidovanej Európskej sociálnej charte, ktoré bolo vydané v januári 2015, a podľa ktorého by podiel minimálnej mzdy na priemernej mal dosahovať 50 – 60 % v čistom vyjadrení.

Po absolvovaných rokovaniach o sume mesačnej minimálnej mzdy KOZ SR chápe potrebu vytvorenia predvídateľného mechanizmu valorizácie sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorý by mal vychádzať z verifikovaných údajov. Minimálna mzda sa ustanovuje na nasledujúci rok po roku, v ktorom je ustanovená. Verifikovaná priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve je určená vždy za rok predchádzajúci roku, v ktorom je minimálna mzda ustanovená, takže dostupnosť verifikovaných údajov je s istým časovým odstupom.

Pre upresnenie: Priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve bola za rok 2018 1 013 €, teda minimálna mzda pre rok 2020 z verifikovanej priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2018) by mala byť 607,8 €.

Martin Kahanec, expert na trh práce zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce

Navrhujem ustanoviť nezávislú radu zloženú zo zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a nezávislých odborníkov a vedcov s mandátom  konsenzuálne sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy a navrhnúť ju vláde. Takáto rada expertov by dávala predpoklad na odbornú debatu o minimálnej mzde na základe analýz. Keďže návrh rady by reprezentoval konsenzus medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a odborníkmi, vláda by ho spravidla schválila. Toto riešenie funguje vo Veľkej Británii a mnohých ďalších krajinách. 

Výhodami tohto spôsobu stanovovania minimálnej mzdy by bolo, že by pomohlo debatu o minimálnej mzde odpolitizovať, garantovalo by adekvátnu úlohu vlády ako aj reprezentáciu záujmov zamestnancov a zamestnávateľov,  umožnilo by prispôsobiť minimálnu mzdu aj menej štandardnému vývoju ekonomiky a zabezpečilo by viac odbornosti v debate o minimálnej mzde.

Robert Chovanculiak, analytik INESS

Ideálny spôsob stanovovania minimálnej mzdy by bolo ponechať toto rozhodnutie na samotných zamestnancov. Každý človek má inak stanovenú minimálnu mzdu, pod ktorú nie je ochotný pracovať. Každý človek sa totižto nachádza v inej situácii, v inej oblasti, v iných podmienkach, ktoré ovplyvňujú to, za koľko je ochotný nastúpiť do práce.

Ak už ale majú politici potrebu centrálne a plošne určovať koľko bude minimálna mzda pre všetkých, je dôležité, aby toto rozhodnutie nemohlo byť využívané na politický marketing. A stopli sa tak preteky v politickom populizme, kto má väčší návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Najlepší spôsob ako tohto dosiahnuť je naviazať rast minimálnej mzdy na nejaký makroekonomický ukazovateľ alebo ich kombináciu. Takýmto ukazovateľom môže byť napríklad rast produktivity práce v hospodárstve. Tá plus-mínus koreluje s vývojom ekonomiky. Ak nerastie produktivita práce, je extrémne ťažké zvyšovať mzdy.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Minimálna mzda v roku 2020 - tabuľka

Prehľad minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce, hodinovej minimálnej mzdy a čistej mzdy pri minimálnej mzde v prehľadných tabuľkách.

Pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca v roku 2020 – povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Na čo má zamestnanec nárok počas PN od zamestnávateľa a kedy sa vypláca nemocenské zo Sociálnej poisťovne? Aké sú povinnosti zamestnávateľa a ako sa postupuje pri kontrole liečebného režimu?

Mzdové daňové dokumenty aj elektronicky od roku 2020

Od roku 2020 bude medzi zamestnancom a zamestnávateľom umožnené zasielanie niektorých mzdových dokumentov elektronicky. Vyhlásenie na zdanenie príjmov už nebude treba každoročne podpisovať.

Alkohol na pracovisku - kontrola a sankcie

Ako má zamestnávateľ postupovať, keď zamestnanec príde do práce pod vplyvom alkoholu? Aké sú sankcie za alkohol na pracovisku?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky