Registrácia a evidencia rodinných podnikov očami odborníkov

Čo podnikajúcim rodinám prináša začlenenie rodinných firiem do zákona o sociálnej ekonomike? Má zmysel registrovať či evidovať rodinnú firmu?

Od 1.7.2023 je účinná časť novely zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch týkajúca sa rodinných firiem. Okrem zavedenia definície rodinného podniku či inštitútu rodinnej rady, taktiež prináša možnosť získať osobitný status – evidovaný alebo registrovaný rodinný podnik. Čo na novú právnu úpravu hovoria odborníci z praxe či samotní podnikatelia?

Začlenenie rodinných firiem do zákona o sociálnej ekonomike je vnímané skôr kriticky

V názore na novelu zákona č. 112/2018 Z. z. sa odborníci zhodujú – hoci oceňujú, že sa problematike rodinného podnikania a rodinných firiem (ktoré podľa odhadov tvoria väčšinu z celkového počtu slovenských malých a stredných firiem) začali zákonodarcovia venovať, na aktuálne schválené znenie nazerajú skôr kriticky. Vítajú zavedenie definície rodinného podniku do zákona, čo môže uľahčiť prípadné prijímanie súvisiacej právnej úpravy. Ako uvádza Martin Mičák z advokátskej kancelárie MCL, s. r. o., bude vďaka zavedeniu legislatívneho pojmu „rodinný podnik“ v budúcnosti možné rodinné podnikanie viac podporovať. Na druhej strane experti negatívne vnímajú prijatie takejto legislatívnej úpravy do zákona o sociálnej ekonomike. Ide podľa nich o nekoncepčné riešenie.

Dušan Tomka z advokátskej kancelárie DT LEGAL, s. r. o. uvádza: „Oceňujeme snahu zákonodarcu zakotviť úpravu rodinných podnikov do slovenského právneho poriadku, avšak zvolený spôsob nepovažujeme za najvhodnejší, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade by táto problematika podľa nášho názoru nemala byť zakomponovaná do zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ako vhodnejšie sa javí zaradenie rodinných podnikov do Obchodného zákonníka, resp. do Občianskeho zákonníka, ako je to v Českej republike.“

Zároveň dodáva, že problémom v praxi bude aj to, že táto téma spadá skôr do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR a nie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort práce podľa neho totiž aktuálne nazerá na rodinné podniky len z administratívneho, resp. sociálneho uhla pohľadu, bez riešenia skutočných potrieb rodinných firiem a praktických problémov. Tými sú napríklad generačná výmena a nástupníctvo, problematika dedenia či správa majetku rodinného podniku. Tieto témy aktuálna právna úprava vôbec nerieši. „Klienti tak potreby svojich firiem ako rodinných podnikov riešia naďalej na úrovni korporátnych dokumentov či vzájomných dohôd medzi členmi rodiny, alebo biznis plánov a výhľadov,“ dodáva Tomka.

Podpora v zmysle úpravy zákona o sociálnej ekonomike je zameraná na sociálne podniky alebo podniky so sociálnym dosahom. „Zaradenie definície rodinných podnikov do uvedeného zákona považujeme za nesystematické, keďže väčšina rodinných podnikov jednoducho nebude oprávnená prijímať pomoc v zmysle tohto predpisu,“ uvádza Dagmar Yoder, partnerka a advokátka zo spoločnosti Deloitte Legal, s. r. o.

Kritický postoj k schválenej novele nemajú len nami oslovení experti, ale dlhodobo túto novelu  kritizovalo aj Združenie podnikateľov Slovenska a výhrady prišli aj zo strany zamestnávateľských organizácií zastúpených v tripartite. Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy apelovali na stiahnutie návrhu zákona pred jeho schválením.

Evidencia a registrácia rodinných podnikov zatiaľ nemá hlbší význam

Experti nateraz pozitívne nevnímajú ani zavedenie možnosti evidencie a registrácie rodinného podniku. Aj tu podľa nich najmä absentuje význam či prínos pre podnikajúce rodiny, akási motivácia k tomuto kroku. D. Yoder uvádza, že vymedzenie rodinného podniku či už vo forme registrácie, alebo evidencie, môže byť v súčasnej dobe prínosom v hospodárskej súťaži, pri označovaní produktov, v rámci boja proti klamlivej reklame a celkovo tzv. social washingu. Nastavené kritériá by mohli byť aj kvalifikačným kritériom na prístup k vybraným druhom pomoci, pričom by mohli umožniť adresnejšiu pomoc a zníženie administratívnej záťaže pri žiadaní o ňu. Avšak dodáva, že akým spôsobom bude v budúcnosti zaradenie podľa kvalifikačných kritérií využívané a aké výhody budú s jednotlivými rodinnými podnikmi spojené, zatiaľ vôbec nie je zrejmé.

„Nakoľko novela rodinným podnikom nepriznáva žiadne hmatateľné výhody, prínosy evidencie/registrácie rodinného podniku bude možné posúdiť až následne vo svetle ďalšej legislatívy,“ hodnotí aj Dušan Tomka.

Záujem o evidenciu a registráciu podnikatelia nejavia, odporúčať ju nemajú dôvod ani odborníci

Registrovať alebo evidovať sa ako rodinný podnik je možné od 1.7.2023. No nami oslovení experti zatiaľ u svojich klientov neevidujú výraznejší záujem o tento krok. Podnikateľov odrádzajú nielen absentujúce benefity, ktoré sú pre nich v rozhodovaní kľúčové, ale tiež povinnosti, ktoré majú najmä registrované rodinné podniky. Patrícia Jamrišková a Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS, s. r. o. potvrdzujú, že klienti registráciu a evidenciu vnímajú do budúcna ako administratívnu záťaž, ktorá im na konci dňa pridá skôr povinnosti ako výhody. Evidovať/registrovať sa ako rodinný podnik je totiž možné vyplnením príslušného formulára zverejneného na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a jeho zaslaním spolu s požadovanými prílohami, ktorých práve pri registrácii nie je málo, na uvedenú adresu.

Podobne situáciu vidí aj D. Tomka, ktorý uvádza: „Vo všeobecnosti vnímame nespokojnosť klientov s administratívnou záťažou spojenou s podnikaním, ktorá je neustále predmetom často nepredvídateľných zmien, napríklad na úrovni účtovníctva (vrátane povinností spojených so mzdovou a personálnou agendou). Preto akékoľvek zvyšovanie administratívy a povinností, s ktorými je evidovanie alebo registrácia rodinného podniku spojená, bez jasnej koncepcie výhod, nebude zrejme aktuálnou témou pre našich klientov.“

Okrem toho registrovaným rodinným podnikom hrozí riziko kontroly zo strany štátu - či si ako registrované rodinné podniky plnia stanovené povinnosti, na čo používajú 12 % zisku po zdanení a čo sa prerokováva na rodinnej rade. „Pritom fungovanie rodinných rád, kde sa preberajú aj citlivé osobné témy, je často súkromnou a intímnou záležitosťou rodiny,“ dodáva P. Jamrišková a Š. Štarha. Navyše registrované rodinné podniky majú zákonnú povinnosť zavedenia inštitútu rodinnej rady s minimálne tromi členmi, čo môže byť problémom pre menšie rodinné firmy.

Pre administratívnu záťaž a chýbajúce výhody nemajú ani odborníci dôvod svojim klientom registráciu či evidenciu rodinného podniku odporúčať. Prípadne navrhujú ako prvý krok evidenciu rodinného podniku, ktorá je z hľadiska povinností flexibilnejšia a menej prísna. Evidovaný rodinný podnik totiž musí spĺňať iba základné definičné znaky rodinného podniku (zatiaľ čo pri registrácii je vyžadované splnenie viacerých zákonných podmienok, ako vykonávanie hospodárskej činnosti, nemať na majetok vyhlásený konkurz a podobne) a predložiť zákonom vyžadované dokumenty. Následne je oprávnený v písomnom styku používať označenie „rodinný podnik“ či „r. p.“ (v marketingovom styku to o sebe však môže aj naďalej tvrdiť aj neevidovaný rodinný podnik) a toto označenie môže mať uvedené aj v obchodnom registri.

Nami oslovení odborníci sa zhodujú na tom, že evidencia môže mať prínos v zistení reálneho počtu rodinných firiem na Slovensku. Podľa Eriky Matwij, expertky na ľudské zdroje a rodinné firmy, je teraz počet takýchto firiem len odhadom a domnienkou, pričom zistenie presného počtu by mohlo mať dopad napríklad na podporu z EÚ.

P. Jamrišková z advokátskej kancelárie HAVEL & Partners, s. r. o. zasa vidí význam v evidencii a zistení počtov rodinných podnikov na Slovensku v tom, že štát bude vidieť, koľkí podnikatelia sa k tomuto statusu hrdo hlásia a že im je potrebné venovať zaslúženú pozornosť.

Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) je aj pri týchto očakávaniach skeptické a naopak poukazuje na to, že ani presnejšie dáta o počtoch rodinných podnikov nebudú výsledkom schválenej novely, pretože možnosti, ktoré legislatíva ponúka využije iba minimum rodinných firiem. Združenie argumentuje skúsenosťou z Česka, kde takáto možnosť existuje už niekoľko rokov, benefity sú hmatateľnejšie a v dvojnásobne väčšej krajine ju využilo približne 1200 firiem. Aj naďalej sa tak podľa ZPS budeme musieť spoliehať na odborné odhady.

Aktualizácia k 10.11.2023: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre ZPS uviedlo, že ku dňu 2.11.2023 neeviduje ani jednu žiadosť o zaradenie do evidencie rodinných podnikov ani žiadosť o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku. Záujem zo strany firiem teda ani po štyroch mesiacoch od umožnenia registrovania/evidovania rodinného podniku nie je.

Čo sa od evidencie a registrácie rodinných podnikov očakáva v budúcnosti?

V prvom rade by podľa odborníkov mali byť definované jasné pravidlá a konkrétne praktické výhody každej z možností, prípadne uvedenie presných postupov pre získanie dotácií či štátnej pomoci pre evidované/registrované podniky. „Rodinné podniky sú totiž najviac zraniteľnou formou podnikania, keďže väčšina členov rodiny pracuje spolu v jednej firme. V prípade (aj dočasného) podnikateľského neúspechu rodinného podniku tak nejde o čiastočný výpadok príjmu domácnosti, ale nepriaznivá ekonomická situácia firmy v podstate ohrozuje celú rodinu,“ vysvetľuje D. Tomka.

Zároveň by podľa neho bolo vhodné, aby sa právna úprava zaoberala aj praktickými problémami, s ktorými sa rodinné podniky stretávajú. Tomka potvrdzuje to, čo dlhodobo hovorí aj Združenie podnikateľov Slovenska. Odborník uvádza, že problémy vznikajú najmä v súvislosti s neohybným konceptom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ďalej v súvislosti s dedením, najmä v prípadoch neočakávaných úmrtí, na ktoré nemala rodina priestor sa pripraviť (napríklad prevodom obchodného podielu v s. r. o. na nástupcov). „Rýchlosť dedičského konania je pre ďalšie fungovanie podniku kľúčová,“ dodáva. Rovnako podľa neho problémy spôsobujú aj situácie, keď medzi jednotlivými dedičmi nie sú dobré vzťahy. Predlžovanie dedičského konania totiž ohrozuje plynulosť a chod rodinného podniku, a teda nielen členov rodiny, ale aj istotu zamestnancov. „Taktiež by sme uvítali možnosť zavedenia pravidiel nástupníctva v rodinnom podniku, otázku zamestnávania rodinných príslušníkov a prípadne aj ďalšie pracovnoprávne, obchodnoprávne a daňové otázky,“ dodáva D. Tomka.

Martin Mičák by v budúcnosti od právnej úpravy rodinného podnikania očakával napríklad daňovo výhodnejší režim pri transferoch majetku v rámci rodiny či zníženie daňovo-odvodovej záťaže pre rodinné firmy. Nesmie to však podľa neho byť podmienené zvýšenými nákladmi za registráciu v nových registroch a administratívnymi povinnosťami voči štátu.

Odborníci sa zhodujú, že majetková otázka, dedenie a nástupníctvo sú v prípade rodinných firiem kľúčové. A práve tieto témy mala riešiť legislatívna zmena, ktorá mohla podľa D. Yoder z Deloitte Legal, s. r. o. prispieť k rozvoju rodinného podnikania – novela zákona o nadáciách. „Tou mali byť zavedené súkromné nadácie ako obdoba tzv. trustu, ktorý je bežne využívaný v zahraničí. Mala byť rozšírená možnosť zriadenia nadácie o súkromnoprávny účel, ktorým sa rozumelo aj zabezpečenie potrieb rodiny a blízkych osôb zakladateľa (napr. vzdelávanie alebo liečenie takýchto osôb). Práve súkromná nadácia mohla predstavovať užitočný nástroj správy rodinných podnikov a umožniť lepšiu flexibilitu v prevádzke a využívaní výnosov,“ vysvetľuje a dodáva: „Návrh tiež predpokladal zlepšenie kontinuity podnikania rodinných podnikov, najmä prostredníctvom určenia osoby spravujúcej majetok vložený do súkromnej nadácie. Tým by sa napríklad predchádzalo problémom súvisiacim s určením správcu dedičstva v dedičskom konaní. Predmetná novela však Národnou radou SR schválená nebola.“

Aby nešlo len o kritiku, P. Jamrišková a Š. Štarha veria, že zavedenie definície rodinného podniku a ich čiastočná úprava, aj keď nie úplne vhodne umiestnená v Zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, je prvou lastovičkou k postupnej ucelenej právnej úprave, ktorá bude riešiť legislatívne bariéry, s ktorými sa rodinné podniky stretávajú. Taktiež je avizované, že na zavedené definície budú v budúcnosti naviazané aj rôzne formy finančných podpôr, hoci rodinné firmy podľa odborníkov často takú podporu nevyhľadávajú a skôr preferujú zjednodušenie administratívnych povinností a zníženie byrokracie, na ktorú veľakrát nemajú dostatočne veľký aparát.

Združenie podnikateľov Slovenska vo svojom stanovisku zdôraznilo, že rodinné firmy nepotrebujú výnimky a úľavy. Potrebujú to, čo akákoľvek iná firma - stabilné a predvídateľné podmienky, minimum byrokracie, jednoduché, zrozumiteľné a vymáhateľné pravidlá a moderné školstvo, ktoré bude zodpovedať potrebám 21. storočia.  Zároveň vyriešenie niekoľkých špecifických problémov, aby im štát pri generačnej výmene, tak ako pri akejkoľvek inej časti podnikania, nezavadzal a nevytváral zbytočné prekážky komplikujúce už beztak náročný medzigeneračný transfer.

Čo na novinky v zákone hovoria rodinné podniky?

Slová právnikov či poradcov sa potvrdzujú aj v praxi. Kristína Lang z rodinnej firmy Medeko zameranej na výrobu zliatin z farebných kovov, polotovarov a hotových odliatkov, uvádza: „Témou registrácie rodinného podniku sa aktívne nezaoberáme, pretože nás veľmi zarazila podmienka použiť najmenej 12 % zo zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov. Považujeme to za veľmi obmedzujúce - za registráciu nedostaneme nič extra, ale následne musíme použiť 12 % čistého zisku podľa pravidiel, ktoré nám určil niekto iný.“

Podobne Beata Liščíková, spoluzakladateľka rodinnej cukrárne Floril, pre Podnikajte.sk uvádza, že ich podnikanie, hoci ide o rodinnú firmu, nekomplikujú nejaké vzájomné spory, ale skôr legislatíva. Efekt v registrácii nevidí a nie je jej nateraz jasné, čo to má ich rodinnému biznisu v praxi priniesť, resp. znamenala by pre nich iba nové povinnosti. A tých už v súčasnosti majú viac než dosť. Situáciu im nezjednodušila ani novela zákona o nelegálnej práci, ktorá je účinná od 1.1.2023. Tá rozšírila výnimku z nelegálnej práce/zamestnávania rodinných príslušníkov. No týka sa len firiem s najviac dvomi spoločníkmi v rodinnom vzťahu. Keďže Floril je trojosobová s.r.o.-čka, a všetci traja sú v rodinnom vzťahu, táto legislatívna zmena ich obišla. Vo firme pritom zamestnávajú viac ako 20 príbuzných. „Ak by niekto z nich odišiel napríklad na dôchodok, no chcel by nám bez nároku na odmenu vypomáhať, povedzme že s rozvozom zákuskov, išlo by o nelegálne zamestnávanie.“ Podnikateľka si nemyslí, že by v tomto prípade mal byť určujúcim kritériom počet spoločníkov v rámci firmy.  Rovanký názor zastáva aj Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré dlhodobo poukazuje na potrebu zrušenia tohto obmedzenia.