Sú za rastom cien ochranných pomôcok, dezinfekcií či liekov proti horúčke v čase pandémie koronavírusu objektívne faktory alebo chamtivosť podnikateľov?
Nemorálne obohacovanie sa alebo nevyhnutné zdražovanie? Túto otázku si v období koronakrízy kladie veľa ľudí. Mnohých rozčuľuje, keď vidia niekoľkonásobne vyššie ceny v obchodoch a lekárňach za ochranné pomôcky ako sú rúška či respirátory a dezinfekčné prostriedky. Ešte pred pár mesiacmi stáli len pár centov, počas masívneho šírenia nového koronavírusu za ne obchodníci pýtajú aj desať násobne viac. Chcú sa podnikatelia priživiť na nešťastí iných, alebo sú za rastom cien seriózne dôvody?
Pandémiu využili špekulanti, odniesli si to aj obchodníci
Krátko po vypuknutí pandémie v Európe začali ľudia vykupovať najmä dezinfekčné gély, rúška či lieky na zníženie teploty. Toto šialenstvo sa odrazilo na prázdnych skladoch lekrání, ale aj obchodov, kde by v normálnej situácii tieto tovary bežný človek nikdy nehľadal. Netrvalo dlho a našlo sa niekoľko špekulantov, ktorí v predstihu ochranné pomôcky vykúpili a pri ohlásenom nedostatku na trhu ich chceli predať v on-line bazároch či na sociálnych sieťach. Avšak nie za cenu, ktorú za ne zaplatili oni sami, nehanbili sa pýtať za obyčajné rúško hoci aj 40 eur. Zvyčajne šlo o špekulantov a nelegálne podnikanie. Tento efekt v ľuďoch vyvolal spravodlivý nával zlosti. Keď potom videli vyššie ceny ako pred koronakrízou aj v obchodoch a lekárňach, ozývala sa v nich krivda, že aj podnikatelia sa chcú len „nabaliť“ a zarobiť na nešťastí svojich zákazníkov. Ako to ale je v skutočnosti?
Prečo ceny počas pandémie rástli aj niekoľkonásobne?
Dôvodov je viacero. Základný dôvod poznáme z ekonomických poučiek. Ak dopyt prevyšuje ponuku, ceny rastú, aby sa ponúkané množstvo vyrovnalo tomu, ktoré požadujú zákazníci.
Martin Vlachynský z inštitútu INESS upozorňuje na to,
že nakupujeme na medzinárodnom trhu. „Ak vidíte, že lekáreň predáva rúško za 20
€, je vysoko pravdepodobné, že z toho majú maržu rovnako vysokú v
minulosti, ale ceny narástli niekde
oveľa skôr v dodávateľskom reťazci,“ hovorí. Navyše dodáva, že „v súčasnosti sa niektoré tovary,
po ktorých je vysoký dopyt nekupujú za nejaké cenníkové sumy, ale konajú sa aukcie napr. v Indii alebo
Číne. Prídu tam zástupcovia rôznych štátov a firiem a kto dá viac, ten
berie.“ A nejde len o ceny samotných výrobkov, ale aj o ceny
materiálu a základných surovín potrebných na ich výrobu.
Dôsledkom rastu cien je to, že za vyššiu cenu si ich kúpi iba ten, kto ich skutočne potrebuje. Nie niekto, kto kúpi viac len preto, že stojí pre neho zanedbateľnú sumu. „Drahšie tovary ľudia využívajú efektívnejšie. Respirátor, ktorý by za iných okolností po jednorazovom použití vyhodili, použijú napríklad opakovane pri nákupoch v potravinách,“ dodáva Vlachynský.
Firmy zásoby vypredali už vo februári
Podobne situáciu opisuje aj Martin Solík z rodinnej firmy SOLÍK SK, ktorá už vo februári zažila nárast záujmu o respirátory o tisícky percent. Na takýto prudký nárast predajov neboli pripravení a zrazu nestíhali doskladňovať. Panika však nezavládla len u nás, a tak bol veľký problém na medzinárodnom trhu vôbec ochranné pomôcky zohnať. „Dopyt bol enormný. Boli sme nútení tlmiť marketingové aktivity, nakoľko nebola v našich skladoch taká kvantita respirátorov, akú si trh žiadal,“ opisuje situáciu v prvých mesiacoch tohto roka Martin Solík.
V pozore bola aj firma ŠK Spektrum, ktorá je zameraná na výrobu priemyselnej a bytovej chémie. Ich ponuku tvoria okrem iného aj liehové produkty, ktoré sú podľa WHO súčasťou receptu na výrobu dezinfekcie. Okamžite po zverejnení receptu na stránkach WHO zaznamenali v ŠK Spektrum obrovský dopyt po potrebných chemikáliách. „Rýchlo sme vypredali, čo sme mali za normálne ceny,“ hovorí Stanislav Kallo, konateľ spoločnosti.
Jedným z opatrení, ktorým sa snažili seriózni obchodníci vyjsť zákazníkom v ústrety bolo dočasné zníženie kvantity predaja objednaných kusov. Ak si niekto objednal 100 respirátorov alebo dezinfekcií, dostal iba časť. Niektoré obchody zas regulovali množstvo tovaru na jedného človeka. Napríklad lekárne začali vydávať lieky proti horúčke jedno balenie na zákazníka, rovnako pár rukavíc alebo jedno rúško pre jedného človeka.
Faktorov, ktoré zapríčinili prudký nárast cien je viacero
Zmena cien sa prejavila vo viacerých zložkách, ktoré tvoria cenu výrobkov. Ide o suroviny potrebné na ich výrobu, doprava, ale aj ľudská práca.
Výrobcovia respirátorov, liehovary či rafinérie bojovali s nedostatkom surovín. Ceny tak často zvýšili aj šesťnásobne a výrobcovia boli nútení ich akceptovať. Martin Solík konštatuje, že napríklad cena netkanej látky, z ktorej sa respirátory vyrábajú, stúpla až 40-násobne.
Ďalším faktorom, ktorý prispel k zvyšovaniu konečných súm v obchodoch bola doprava. „Respirátory objednané z Číny ovplyvnila cena dopravy, ktorá bola niekoľkonásobne vyššia. Lietadlá prestali lietať alebo lietali podstatne menej. Keďže všetci chceli tovar rýchlo, lacnejšia lodná doprava neprichádzala do úvahy. Využívali sa teda súkromné expresné letecké spoločnosti,“ vysvetľuje Martin Solík.
Ďalší dôvod pridáva aj Stanislav Kallo z ŠK Spektrum: „Pre obrovský nápor objednávok často zamestnanci pracovali nadčasy, víkendy či sviatky. Aj to sa do istej miery premietlo do konečnej sumy našich produktov.“ Treba si uvedomiť, že vyššiu cenu práce mali nielen výrobcovia, ale napríklad aj e-shopy, ktoré vybavovali objednávky, často aj počas víkendov. V úvodných dňoch prísnych karanténnych opatrení museli niektoré firmy dokonca finančne motivovať zamestnancov, aby prišli do práce. Ľudia sa báli, že sa nakazia, a tak cena ich práce stúpala. „Zákazníci zvyčajne nemajú problém súhlasiť, ak sa hovorí o tom, že zamestnanci si zaslúžia za nadčasy či rizikovú prácu vyšší plat. No často zabúdajú na druhú stranu mince. Ten vyšší plat sa prejaví v cene,“ konštatuje M. Vlachynský.
Niektorí dodávatelia pýtali platbu hneď pri prevzatí tovaru, resp. vopred. A keďže aj peniaze majú svoju cenu, tak šlo o ďalší faktor zvyšujúci náklady.
Ak predajcovia respirátorov, dezinfekcií či iných pomôcok v boji proti koronavírusu nechceli byť stratoví, museli zvýšiť cenu aj na pultoch svojich predajní. Enormné zisky však mnohí nemali, pretože marže nechali nastavené rovnako ako pred koronakrízou. Boli aj takí, ktorí sa chceli vyhnúť hnevu zákazníkov a reputačným rizikám a tovar radšej za vysoké ceny na medzinárodnom trhu nenakupovali. Jednoducho nemali skladom.
Firmy čelia pre vysoké ceny sťažnostiam zákazníkov
Mnohí zákazníci sa pri pohľade na zvýšené ceny ochranných pomôcok a dezinfekčných prostriedkov počas koronakrízy rozhorčili. Za vinu to však kládli najmä podnikateľom, u ktorých tovar kupovali. Obchodníkov považovali alebo považujú za chamtivcov, ktorí sa chcú obohatiť na nešťastí iných.
Málokto si uvedomil, že napriek násobnému rastu cien sa netopia v peniazoch, pretože narástli ceny väčšiny vstupov. Stanislav Kallo spomína, že sa mu dokonca ozývali pohoršení zákazníci, ktorí situácii nerozumeli a on sám im musel vysvetľovať, ako to v skutočnosti je.
Rovnaké sťažnosti mali aj vo firme Solík SK. „Týchto
prípadov boli desiatky. Keď nám ešte na začiatku, tak trochu nechtiac, bežali
remarketingové reklamy, ľudia nevedeli
pochopiť, že je cena zrazu výrazne vyššia, ako pred pár dňami. Nielen my, ale ani žiadna iná firma, ani
vláda akéhokoľvek štátu však nedokázala ochranné pomôcky nakúpiť za ceny, ktoré
platili pred koronakrízou. Bohužiaľ, bol
taký celosvetový trend,“ spomína Martin Solík.
Je cenová regulácia riešením na enormné zdražovanie?
Vyššie ceny sa mnohým ľuďom nepozdávali, a tak padali aj návrhy, aby štát reguloval predajné ceny ochranných pomôcok a dezinfekčných prostriedkov. Martin Vlachynský tento prístup nepokladá za dobrý nápad. „Pokiaľ by boli regulované len ceny koncového predaja, obchodníci by mohli byť stratoví. Nastaviť pevnú cenu by bolo potrebné všetkým vstupom, ktoré sa do výrobného procesu daných výrobkov pridávajú, ako sú liehy do dezinfekcií či látka na respirátory a neustále tak reguláciu v ekonomike rozširovať. Keďže mnohé z nich je potrebné kupovať v zahraničí, nie je to reálne.“
Avšak Stanislav Kallo z firmy ŠK Spektrum vníma reguláciu cien pozitívne: „Ak by bola nastavovaná cena len koncových výrobkov, myslím si, že aj naši dodávatelia by boli nútení znížiť ceny. Inak by sme od nich neboli ochotní kúpiť tovar za tak vysoké ceny.“ S tým nesúhlasí M. Vlachnyský. „Ak by sa štát začal montovať do cien vstupov, v medzinárodných aukciách by ich kúpili firmy z krajín, kde takáto regulácia nie je. Slovensko by pri nízko nastavených cenách pre zahraničných dodávateľov nebolo zaujímavé.“
Trh sa mení, obchodníci sa dostávajú do nevýhodnej pozície
Napätá situácia okolo nedostatku a vysokých cien respirátorov, rúšok či dezinfekcií sa pomaly otáča. Zatiaľ čo v marci boli dané veci drahšie a kvôli nedostatku boli obmedzované aj množstvá, ktoré bolo možné kúpiť, v apríli sa sklady postupne napĺňajú. Avšak dopyt už nie je taký vysoký, ako bol pred mesiacom.
V oblasti respirátorov bol dopyt okresaný reguláciou na základe nového zákona č. 69/2020 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti 6. apríla tohto roku. Ten zakazuje predávať respirátory kategórie FFP2 a FFP3 bežnému užívateľovi. Kúpiť si ho môžu len osoby uvedené v prílohe zákonu, ako napríklad zdravotníci, pracovníci s nebezpečnými látkami alebo strojári. Obchodníci, ktorí teda respirátory za zvýšené ceny nakúpili zo zahraničného trhu ešte v období najvyššieho dopytu, teraz majú vysoké zásoby a nevedia sa ich zbaviť. Doručenie zásobovacích objednávok totiž z dôvodu pandémie trvali oveľa dlhšie ako zvyčajných 7 dní a tovar im prišiel až v apríli, kedy vstúpil do platnosti spomínaný zákon.
Záujem o respirátory tiež klesol z dôvodu rýchlej adaptácie slovenských domácností, ktoré si začali vo veľkom šiť vlastné rúška. Tie napokon po prijatí povinnosti nosiť ochranu nosa a úst na verejnosti ľuďom úplne stačia. „Trh sa veľmi rýchlo presýtil. Vo februári respirátory neboli. Firmy ich objednávali z Ázie a prišli im až o mesiac neskôr. Navyše ich zaradili do ponuky aj obchody a e-shopy, ktoré majú zameranie na úplne iný sortiment. Sklady obchodov na Slovensku tak zrazu majú stovky kusov respirátorov na sklade, majú v nich investované veľké sumy peňazí a nevedia čo s nimi,“ uvádza Martin Solík.
Rovnakú situáciu pociťujú aj predajcovia dezinfekcií. Firma ŠK Spektrum síce na začiatku pandémie predávala len chemikálie využívané pri výrobe dezinfekčných prostriedkov, v apríli však prešli aj na vlastnú tvorbu takýchto dezinfekčných prostriedkov. Konateľ Stanislav Kallo pozitívne hodnotí rýchlosť registrácie ich novej dezinfekcie, ktorá namiesto mesiacov trvala len pár dní. Avšak draho nakúpené suroviny na jej výrobu, ktorých cena sa premietla aj do hodnoty ich dezinfekčného prostriedku, sú teraz pre nich ťažkým orieškom. Situácia sa upokojuje, panika u ľudí opadá a ponuka aj konkurencia na trhu stúpa. Aj v tomto prípade je teda zrazu problém predať prípravky za sumy, ktoré by pre podnikateľov neboli stratové.
