Prvá pomoc plus pre zamestnávateľov od októbra 2020

Prvá pomoc plus ponúka zamestnávateľom tri rôzne typy príspevkov na udržanie pracovných miest. O ktoré opatrenia ide, aká je ich výška a podmienky nároku?

Ako sme vás informovali už v článku Prvá pomoc plus pre podnikateľov kvôli koronavírusu od októbra 2020 vláda SR dňa 28.10.2020 schválila predĺženie podpory zamestnávateľov a SZČO. Projekt s názvom Prvá pomoc, ktorým štát pomáhal nielen živnostníkom nahradiť ich príjem, ale aj zamestnávateľom udržať pracovné miesta, sa mení na projekt „Prvá pomoc plus“. Tento pokračujúci projekt v podpore zamestnávateľov a SZČO počas koronakrízy mení niektoré podmienky nároku na jednotlivé opatrenia, ako aj zvyšuje sumu jednotlivých príspevkov.

V tomto článku sa budeme venovať opatreniam projektu „Prvá pomoc plus“, o ktoré môžu požiadať zamestnávatelia (vrátane SZČO – zamestnávateľov). Prehľad zmien, ktoré nastali v jednotlivých opatreniach zavedením projektu „Prvá pomoc plus“ pre SZČO spolu s praktickými príkladmi na výpočet príspevku nájdete v článku Prvá pomoc plus pre SZČO od októbra 2020.

O aké príspevky podľa jednotlivých opatrení projektu Prvá pomoc plus môžu požiadať zamestnávatelia (vrátane SZČO – zamestnávateľov) od októbra 2020?

Opatrenia, ktorými štát chce pomôcť zamestnávateľom udržať pracovné miesta zamestnancov sa projektom „Prvá pomoc plus“ sa oproti starému projektu nemenia. Pokračujúci projekt však mení niektoré podmienky nárokov na jednotlivé príspevky a zvyšuje sumu jednotlivých príspevkov.

Zamestnávateľ môže požiadať o nasledovné príspevky podľa opatrení z projektu Prvá pomoc plus:

  1. opatrenie č. 1 – príspevok na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov (vrátane SZČO – zamestnávateľov), ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ“) zatvorili alebo obmedzili prevádzky,
  2. opatrenie č. 3A a 3B – príspevok na mzdu zamestnanca pre zamestnávateľov (vrátane SZČO – zamestnávateľov), ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti alebo v prípade poklesu tržieb najmenej o 20 % počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Od kedy môžu zamestnávatelia predkladať žiadosti o príspevky podľa podmienok projektu Prvá pomoc plus?

Zamestnávatelia (vrátane SZČO – zamestnávateľov), môžu požiadať o príspevky z projektu Prvá pomoc plus prvýkrát za mesiac október 2020, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade starého projektu, napr. cez pomahameludom.sk.

Prečítajte si tiež

Tí zamestnávatelia, ktorí žiadajú ešte o príspevky podľa starého projektu, môžu tak poslednýkrát urobiť, a to za mesiac september 2020 do 30. novembra 2020. Týmto existujúcim žiadateľom o príspevok, začal úrad od 2. novembra 2020 posielať dodatky k dohodám.

Zamestnávatelia, ktorí chcú požiadať o príspevok po prvýkrát, a to za mesiac október 2020, môžu tak urobiť a požiadať o pomoc, až v týždni od 9. novembra 2020.

Príspevok na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť – opatrenie č. 1

Na príspevok na náhradu mzdy zamestnanca podľa opatrenia č. 1 má nárok zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu udrží pracovné miesta aj v prípade, ak musela svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, a to na základe Opatrenia ÚVZ (alebo rozhodnutia iného príslušného orgánu).

Na príspevok na náhradu mzdy zamestnancov podľa opatrenia č. 1 nemá nárok zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy.

V podmienkach projektu Prvá pomoc plus nastali tieto dôležité zmeny:

  1. o príspevok podľa opatrenia č. 1 môže požiadať aj ten zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť aj po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020,
  2. o príspevok podľa opatrenia č. 1 môže požiadať zamestnávateľ aj za tých zamestnancov s dňom nástupu do práce po 01.03.2020, najneskôr však 02.09.2020,
  3. zamestnávateľ sa zaväzuje, že jeden kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný a v ktorom je vyhlásený núdzový stav, neukončí pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou.

Poznámka: ak núdzový stav vyhlásený nie je, zamestnávateľ sa zaväzuje, že so zamestnancom neukončí pracovný pomer dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný.

Prečítajte si tiež

Upozorňujeme, že stále platí, že nárok na príspevok na náhradu mzdy zamestnanca môže zamestnávateľ požiadať len za zamestnanca v pracovnom pomere (t. j. nie za zamestnanca pracujúceho na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, či konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu a pod.).

Príspevok na náhradu mzdy zamestnanca nie je možné podľa opatrenia č. 1 poskytnúť zamestnávateľovi:

  • za zamestnancov, ktorí sú ku dňu podania žiadosti a výkazu pre priznanie príspevku vo výpovednej dobe,
  • za čas, za ktorý zamestnanec poberá dávky sociálneho zabezpečenia (ako je PN, či OČR) alebo čerpá dovolenku.

Výška poskytovaného príspevku podľa opatrenia č. 1 je 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, kedy mal tento zamestnanec prekážku v práci na strane zamestnávateľa, najviac však vo výške 1 100 €.  Celkovú cenu práce zamestnanca pritom vypočítame ak sumu náhrady mzdy za čas, kedy mal prekážku na strane zamestanávateľa, zvýšime o odvody zamestnávateľa vo výške 35,2 %. Ide o novinku, nakoľko v pôvodnom projekte sa žiadalo o 80 % z hrubej mzdy, zvýšila sa tiež maximálna suma príspevku z 880 € na 1100 € (platí tiež po novom aj pre príspevky podľa opatrenia 3A).

Prečítajte si tiež

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napr. ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, ktorý mal v mesiaci október 2020 prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy v sume 500 €, celková cena práce z tejto náhrady mzdy je 676 € (500 € * 1,352) a zamestnávateľ má nárok na príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 540,80 € (80 % z 676 €). Pozor však, ak by náhrada mzdy bola vo výške 1 200 €, celková cena práce tohto zamestnanca z náhrady mzdy by bola 1 622,40 € a zamestnávateľ by mal nárok na príspevok len vo výške 1 100 €, napriek tomu, že 80 % z 1 622,40 € je 1 297,92 €.

Viac príkladov si pozrite v článku Prvá pomoc plus pre zamestnávateľov - príklady.

Článok pokračuje pod reklamou

Príspevok na mzdu zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti – opatrenie č. 3A a 3B

Na príspevok na mzdu zamestnanca podľa opatrenia č. 3A, resp. 3B má nárok zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovný miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb najmenej o 20 % (t. j. zamestnávateľ, ktorý nemusel uzatvoriť svoje prevádzky v čase mimoriadnej situácie, ale mal zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa).

Na príspevok na náhradu mzdy zamestnancov podľa opatrenia č. 3A, resp. 3B nemá nárok zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy.

V podmienkach projektu Prvá pomoc plus nastali tieto dôležité zmeny:

  1. o príspevok podľa opatrenia č. 3A, resp. 3B môže požiadať aj ten zamestnávateľ, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť aj po 01.02.2020, najneskôr však k 02.09.2020,
  2. o príspevok podľa opatrenia č. 3A, resp. 3B môže požiadať zamestnávateľ aj za tých zamestnancov s dňom nástupu do práce po 01.03.2020, najneskôr však 02.09.2020,
  3. zamestnávateľ sa zaväzuje, že jeden kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný a v ktorom je vyhlásený núdzový stav, neukončí pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou alebo dohodou.

Poznámka: ak núdzový stav vyhlásený nie je, zamestnávateľ sa zaväzuje, že so zamestnancom neukončí pracovný pomer dva kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný.

Aj v prípade opatrenia č. 3A, resp. 3B platí, že nárok na príspevok na mzdu zamestnanca má zamestnávateľ len za zamestnancov:

  • v pracovnom pomere (t. j. nie za zamestnanca pracujúceho na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, či konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu a pod.), a
  • za zamestnancov, ktorí nie sú ku dňu podania žiadosti a výkazu pre priznanie príspevku vo výpovednej dobe,
  • ktorí nepoberajú dávky sociálneho zabezpečenia (ako je PN, či OČR) alebo nečerpajú dovolenku (platí len pre opatrenie č. 3A),
  • ktorí nemali viac ako 50 % ich fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca (PN, či OČR) alebo nečerpali dovolenku (platí len pre opatrenie č. 3B).

Výška poskytovaného príspevku podľa opatrenia č. 3A je 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, kedy mal tento zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa, najviac však vo výške 1 100 €.  Celkovú cenu práce zamestnanca pritom vypočítame ak sumu náhrady mzdy za čas, kedy mal prekážku na strane zamestanávateľa, zvýšime o odvody zamestnávateľa vo výške 35,2 %.

Prečítajte si tiež

Ako môžeme vidieť, výška poskytovaného príspevku podľa opatrenia č. 1 a opatrenia č. 3A je rovnaká, ako aj iné podmienky nároku. Hlavný rozdiel medzi zamestnávateľom, ktorý žiada o príspevok podľa opatrenia č. 1 a opatrenia č. 3A je v tom, že o príspevok podľa opatrenia č. 1 môže požiadať zamestnávateľ, ktorý musel zatvoriť svoju prevádzku/prevádzky z dôvodu rozhodnutia ÚVZ a o príspevok podľa opatrenia č. 3A môže požiadať ten zamestnávateľ, ktorého prevádzka/prevádzky mohli zostať otvorené.

Výška poskytovaného príspevku pre zamestnávateľov podľa opatrenia č. 3B  je 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb, ktorý uvádzame v nasledovnej tabuľke:

Výška príspevku na mzdu zamestnanca podľa Opatrenia č. 3B pre zamestnávateľov, ktorým poklesli tržby o najmenej 20 %
Pokles tržieb v % Výška príspevku podľa Opatrenia č. 3B v €
Od 20 % do 39,99 % 270 €
Od 40 % do 59,99 % 450 €
Od 60 % do 79,99 % 630 €
Od 80 % a viac 810 €

Zamestnávateľ si môže pri výpočte poklesu tržieb vybrať jeden zo štyroch spôsobov výpočtu, a to nasledovne:

  • porovnaním vykazovaného mesiaca s rovnakým mesiacom roku 2019 (napr. tržba za október 2020 porovnáva s tržbou za október 2019) - iba oprávnená osoba, ktorá vykonávala zárobkovú činnosť minimálne od októbra 2019,
  • porovnaním priemeru tržby v roku 2019 (t. j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac (napr. priemer tržieb za rok 2019 s tržbou za október 2020) – iba oprávnená osoba, ktorá vykonávala zárobkovú činnosť celý rok 2019,
  • porovnaním tržby za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac (napr. tržba za február 2020 s tržbou za október 2020) – iba oprávnená osoba, ktorá vykonávala zárobkovú činnosť len časť roka 2019 alebo len časť roka 2020, najneskôr k 01.02.2020,
  • porovnaním tržby za september 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac (napr. tržba za september 2020 s tržbou za október 2020) – iba oprávnená osoba, ktorá vykonávala zárobkovú činnosť len časť roka 2019 alebo len časť roka 2020, najneskôr k 02.09.2020.

Spôsob, ktorým bude zamestnávateľ počítať pokles tržieb, je možné v rámci jednotlivých mesiacoch meniť.

Ako si má zamestnávateľ správne vybrať opatrenie?

Zamestnávateľ by mal okrem podmienok jednotlivých opatrení a výšky súm príspevkov vedieť aj nasledovné, a to, že:

  • v prípade, ak má viacero prevádzok a spĺňa podmienky nároku na všetky opatrenia, môže v rámci toho istého mesiaca na časť prevádzok uplatniť opatrenie č. 1, opatrenie č. 3A, a aj na poslednú časť prevádzok si môže uplatniť opatrenie č. 3B ,
  • v prípade, ak sa rozhodne uplatniť viaceré opatrenia na prevádzky, pokles tržieb pri opatrení č. 3B posudzuje za celého zamestnávateľa, nie len za časť prevádzok,
  • v prípade, ak má zamestnávateľ jednu prevádzku, môže v rámci jedného mesiaca požiadať o príspevok len v rámci jedného opatrenia.

Ak ide o zamestnávateľa, ktorý svoje prevádzky nemusel zatvoriť na základe rozhodnutia ÚVZ, ale musel obmedziť svoje prevádzkovanie alebo mu poklesli tržby o najmenej 20 %, pri výbere opatrenia medzi 3A a 3B prihliada na to, že:

  • opatrenie č. 3A bude pre neho výhodnejšie, ak ide o zamestnávateľa (resp. prevádzky) u ktorého bol v príslušnom kalendárnom mesiaci veľký počet zamestnancov na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, resp. ak má zamestnávateľ malý (resp. žiadny) pokles tržieb,
  • opatrenie č. 3B bude pre neho výhodnejšie, ak ide o zamestnávateľa (resp. prevádzky), u ktorého naopak v príslušnom kalendárnom mesiaci bol malý počet zamestnancov na prekážkach v práci, resp. ak má zamestnávateľ väčší pokles tržieb (napr. 40 % a viac, kedy je suma príspevku vyššia).

Príklady na výpočet príspevkov podľa jednotlivých opatrení nájdete v článku Prvá pomoc plus pre zamestnávateľov - príklady.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Dotácie na nájomné pre zasiahnuté podniky druhou vlnou pandémie

Podnikatelia, ktorých prevádzky zasiahla druhá vlna pandémie koronavírusu, budú môcť získať dotácie na nájomné. Parlament schválil novelu zákona o poskytovaní dotácií, čo sa mení?

Dotácie pre ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle: aké sú podmienky?

Kultúra a kreatívny priemysel sa dočká pomoci na zníženie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Koho sa pomoc týka, aké sú podmienky a aká je výška ponúkaných dotácií?

O dotáciu na nájomné je možné požiadať aj za september

Obdobie, kedy môžu podnikatelia získať dotáciu na nájomné sa rozširuje. Kto na ňu má nárok a dokedy je potrebné podávať žiadosti?

Prvá pomoc plus pre zamestnávateľov – príklady

Ako si zamestnávateľ vypočíta výšku príspevku z opatrenia č. 1, opatrenia č. 3A alebo opatrenia č. 3B? Ktorý príspevok sa mu viac oplatí, ak má možnosť výberu? Prinášame praktické príklady.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky