Náhrada škôd spôsobených koronavírusom (COVID-19) a karanténnymi opatreniami – Česko a Slovensko

Aké možnosti náhrady škody a kompenzácie finančných strát v dôsledku karanténnych opatrení kvôli koronavírusu majú podnikatelia na Slovensku a v Česku?

Česká republika nahradí firmám mzdové náklady cez program Antivirus

Dňa 19.3.2020 bol v Českej republike schválený návrh Ministerstva práce a sociálnych vecí (tzv. program Antivirus), na základe ktorého môžu podnikatelia od štátu požadovať kompenzáciu na úhradu mzdových nákladov v dvoch prípadoch:

1. Kompenzácia mzdových nákladov, ktoré firmám vznikli v súvislosti s povinným uzavretím niektorých predajní

Podnikateľom, ktorí boli nútení uzavrieť svoje predajne a ktorí pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa museli preplatiť svojim zamestnancom celú mzdu bez participácie štátu, bude preplatených 80 % mzdových nákladov. Tento nárok môžu uplatniť teda aj slovenskí podnikatelia, ktorí majú v Českej republike zriadenú pobočku

Príklad: Slovenská spoločnosť má v Českej republike zriadenú organizačnú zložku, tzv. odštepný závod, ktorý prevádzkuje kamennú predajňu v Prahe a zamestnáva českých zamestnancov. Keďže pobočka bola nútená svoju predajňu uzavrieť kvôli karanténnym opatreniam na zabránenie šírenia koronavírusu a svojím zamestnancom musela preplatiť 100 % náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa, môže sa zapojiť do programu Antivirus a požadovať kompenzáciu 80 % vynaložených nákladov.

2. Kompenzácia mzdových nákladov firmám, ktoré museli hradiť mzdy zamestnancov na povinnej karanténe (napr. osoby po návrate zo zahraničnej pracovnej cesty)

Podnikateľom, ktorí museli hradiť časť mzdy zamestnancov na povinnej karanténe, bude preplatených 100 % vynaložených mzdových nákladov. Zamestnanec na povinnej karanténe má podľa českých právnych predpisov nárok na rovnakú náhradu mzdy ako počas pracovnej neschopnosti, t. j. počas prvých 14 dní mu zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy vo výške 60 % redukovaného denného vymeriavacieho základu. Práve spomínaných 60 % bude zamestnávateľovi preplatených v rámci programu Antivirus. Aj v tomto prípade sa do spomínaného programu môžu zapojiť aj české pobočky slovenských firiem.

Prečítajte si tiež

Príklad: Slovenská spoločnosť má v Českej republike zriadenú organizačnú zložku, tzv. odštepný závod, ktorý prevádzkuje kamennú predajňu v Prahe a zamestnáva českých zamestnancov. Jeden z týchto zamestnancov musel kvôli návratu zo služobnej cesty v zahraničí zostať v domácej karanténe po dobu 14 dní, kedy nevykonával žiadnu prácu. Keďže v takomto prípade ide o podobnú situáciu ako pri pracovnej neschopnosti, česká pobočka je povinná takémuto zamestnancovi preplatiť náhradu mzdy vo výške 60 % počas 14-dňovej karantény. Celú túto sumu si zamestnávateľ bude môcť nárokovať v rámci programu Antivirus.

Bezúročné úvery a bankové záruky COVID v Českej republike

V Českej republike bol zároveň spustený program Úver COVID I, ktorý má malým a stredným podnikom umožniť buď získanie bezúročného úveru od Českomoravskej záručnej a rozvojovej banky, alebo garancie vystavenej pre inú komerčnú banku poskytujúcu úver na prevádzkové účely.

Prvá fáza tohto programu, v rámci ktorej Českomoravská záručná a rozvojová banka prijala 3200 žiadostí o bezúročný úver, bola pozastavená pre enormný záujem podnikateľov a obmedzené zdroje financovania. Vybavené budú v priebehu nasledujúcich 14 dní.

V súčasnosti sa pripravuje už iba druhá fáza programu (COVID II), v rámci ktorej sa firmy môžu u Českomoravskej záručnej a rozvojovej banky uchádzať o poskytnutie záruky, ktorú by následne využili v komerčných bankách spoločne s príspevkom na úhradu úrokov. Objem pomoci bude 5 mld. českých korún.

Zaručované úvery naviazané na program COVID II by mali podporiť okolo 10 000 podnikateľských subjektov v objeme približne 30 mld. Kč. Program sa bude týkať úverov od 10 000 Kč do 15 mil. Kč.

Presné podmienky zapojenia sa do druhej fázy programu COVID v súčasnosti nie sú známe, avšak možnosť zapojenia sa českých pobočiek slovenských firiem by nemala byť limitovaná.

V Českej republike možno využiť aj zákonom priznávanú náhradu škody za zatvorené prevádzky

Vyššie uvedené opatrenia predstavujú možnosti nad rámec zákonom garantovanej náhrady škody, ktorú môžu požadovať všetci podnikatelia, ktorým vznikla preukázateľná škoda spôsobená v príčinnej súvislosti s implementáciou vládnych opatrení, bez ohľadu na to, či takéto opatrenia boli vyvolané povodňou alebo vírusom.

Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 240/2000 Sb. (tzv. krízový zákon), ktorý v Českej republike platí už od roku 2000, no doteraz sa o ňom veľmi nehovorilo.

Podľa tejto legislatívy majú automatický nárok na 100 % kompenzáciu od štátu tie fyzické a právnické osoby, ktorým v dôsledku krízových opatrení vznikla škoda.

Príklad: Podnikateľ prevádzkujúci kamennú predajňu v Prahe, musel svoju prevádzku dočasne uzavrieť kvôli dočasnému zákazu maloobchodného predaja kvôli kraranténnym opatreniam na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom. Keďže adresátom vládneho opatrenia bol samotný podnikateľ, ktorý sa nerozhodol uzavrieť predajňu dobrovoľne a s tým spojenú škodu si teda nespôsobil sám, podľa krízového zákona sa môže uchádzať o náhradu škody a požadovať napr. preplatenie mzdových nákladov, ušlý zisk a pod.

Tento zákonný nárok si podnikatelia (vrátane českých pobočiek slovenských firiem) musia uplatniť najneskôr do 6 mesiacov, odkedy sa o vzniku škody dozvedeli, a to u príslušného orgánu krízového riadenia.

Prečítajte si tiež

K úspešnému uplatneniu nároku na náhradu škody by si podnikatelia mali uchovávať doklady, ktoré ich nárok preukazujú, napr. pracovné zmluvy, výpisy z účtov, evidenciu tržieb, fotografie či znalecké posudky (pre účely stanovenia škody). Dôležité je všetky škody, ktoré vznikajú čo najpodrobnejšie dokumentovať. Aby ste si neskôr mohli nárok na ich náhradu uplatniť. Podnikateľ totiž bude musieť výšku spôsobených škôd preukázať.

Zároveň treba poznamenať tiež poznamenať, že okrem skutočnej škody je možné požadovať aj náhradu ušlého zisku.

Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú využiť takúto možnosť, majú síce šancu získať 100 % náhradu škody mimo programu Antivirus a mimo úverového programu COVID, no predpokladá sa, že štát sa poskytovaniu týchto náhrad bude vyhýbať s odvolávkou na spomínané špeciálne programy.

Podnikatelia, ktorí sa budú domáhať náhrady škody v režime krízového zákona, budú preto s veľkou pravdepodobnosťou odkázaní na dlhoročné súdne spory so štátom, ktorých výsledkom však môže byť omnoho vyššia suma, než akú si podnikatelia od štátu budú nárokovať na začiatku (úroky z omeškania či trovy konania).

Portál Česká justice upozornil ešte na jeden dôležitý faktor. V pondelok 23. marca vláda ČR na svojom zasadnutí schválila zmenu režimu karanténnych opatrení a zatvorenia prevádzok. Kým do 24. marca 2020 obmedzenia odkazovali na krízový zákon (ktorý umožňuje náhradu škody), po novom sa riadia zákonom o ochrane verejného zdravia a vláda iba zobrala na vedomie mimoriadne opatrenia Ministerstva zdravotníctva. Vecne sa nemení nič zásadné, ale z hľadiska úhrady škôd podľa krízového zákona môže ísť o úplne odlišnú situáciu. Napriek tomu, že podľa vyjadrení vlády ČR podnikatelia od 24. marca 2020 nemôžu požadovať náhradu škody od štátu, podľa niektorých právnych výkladov ide o účelové obchádzanie zákona, pri ktorom sa podnikatelia aj naďalej môžu odvolávať na krízový zákon a ním garantovanú možnosť požadovať náhradu škody.

Článok pokračuje pod reklamou

Kompenzačné opatrenia na Slovensku  

Slovenský právny poriadok bohužiaľ neobsahuje žiadnu obdobu českého krízového zákona, ktorá by podnikateľom garantovala náhradu škody od štátu podobne ako v Českej republike.

Zatiaľ čo v Českej republike stačí podnikateľovi podľa zákona doložiť skutočnosť, že mu vznikla škoda (vrátane stanovenia konkrétnej výšky), že táto škoda bola zapríčinená implementáciou vládneho opatrenia a že jej vznik si podnikateľ nezavinil sám, na Slovensku žiaden podobný právny predpis v súčasnosti neexistuje. Slovenský právny poriadok síce pozná zákon č. 514/2003 Z. z., zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak tento zákon predpokladá, že škoda bola podnikateľovi spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu či nezákonného rozhodnutia, a v súvislosti s vládnymi opatreniami proti koronavírusu sa teda nedá uplatniť.

Vládni predstavitelia na Slovensku doposiaľ predstavili ekonomický balíček obsahujúci prvých 13 opatrení, ktoré majú podnikateľom pomôcť prekonať korona krízu, no väčšina z nich musí prejsť ešte legislatívnym procesom.

Prečítajte si tiež

Nový minister hospodárstva Richard Sulík nad rámec spomínaných 13 opatrení avizuje takmer trojnásobok ďalších, ktoré by mohli nasledovať. Má ísť najmä o odpustenie zamestnaneckých odvodov dotknutým firmám, zatraktívnenie krátkodobých a nízkoúročených úverov či alokovanie financií na podporu investovania v súkromnom sektore prostredníctvom Slovenského investičného holdingu alebo Európskej investičnej banky.

Na konkrétnu podobu opatrení na podporu podnikateľov a nástrojov možného priameho financovania firiem si teda na Slovensku budeme musieť ešte počkať.

Základný prehľad opatrení prijatých v iných európskych krajinách nájdete v článku: Štátna podpora firiem zasiahnutých koronavírusom (COVID-19) v Európe.    

Vláda SR predstavila prvých 7 opatrení s cieľom podporiť podnikateľov, živnostníkov a zamestnávateľov zasiahnutých koronakrízou. O aké opatrenia ide, nájdete v článku Podpora pre firmy, živnostníkov a zamestnávateľov počas koronakrízy.

Parlament schválil návrh zákona "lex korona", ktorý upravuje lehotu na podanie daňových priznaní, hlásení o vyúčtovaní dane a mnoho ďalších. Viac informácií nájdete v článku Lex korona - mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Prvá pomoc plus: SOS dotácia, COVID príplatok a podpora v cestovnom ruchu

SOS dotácia a COVID príplatok čakajú zmeny, podnikateľom v cestovnom ruchu bude poskytnutých 100 miliónov eur. Aké sú podrobnosti a podmienky schválených nástrojov podpory?

Pandemický rodičovský príspevok bude od novembra opäť v platnosti

Vláda schválila opätovné zavedenie pandemického rodičovského príspevku od 1. novembra 2020. Cieľom je podporiť v čase zhoršenej epidemiologickej situácie rodičov, ktorí by si po ukončení vyplácania rodičovského príspevku nemohli zabezpečiť príjem vlastným úsilím.

Prvá pomoc plus pre podnikateľov kvôli koronavírusu od októbra 2020

Vláda SR schválila predĺženie poskytovania korona príspevkov pre SZČO a zamestnávateľov do marca 2021, pričom dochádza k zmene podmienok a súm pri jednotlivých príspevkoch.

Účtovanie dotácií na nájomné v koronakríze

Možnosť žiadať o dotácie na nájomné bola predĺžená do 31. mája 2021. Ako zohľadniť prijatú dotáciu na nájomné u nájomcu i prenajímateľa, sa dopĺňa do postupov účtovania.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky