Dane a účtovníctvo
Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2013
V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne uplatňovať na účely zistenia základu dane z príjmov preukázateľné výdavky, je jednou z možností vedenie jednoduchého účtovníctva. Vedenie jednoduchého účtovníctva sa zabezpečuje účtovaním účtovných prípadov v účtovných knihách, ktorými sú peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a v prípade potreby ďalšie pomocné knihy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednoduché účtovníctvo je z hľadiska náročnosti jednoduché. Nie je to však vždy pravda. Kedy môže podnikateľ (napr. živnostník) viesť jednouché účtovníctvo a ako sa vysporiadať so základnými skutočnosťami počas podnikania, ktoré je potrebné zaúčtovať, sa dočítate v tomto článku.
Účtovanie o priebežných položkách v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).
Účtovanie o službách, mzdách a osobnej spotrebe v peňažnom denníku v roku 2013
Zmenou „postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účinnou od 1. 1. 2013 bolo do peňažného denníka vložené nové druhové členenie daňovo uznaných výdavkov – služby. V tomto druhovom členení sa účtujú výdavky, ktoré boli do účinnosti novely postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve súčasťou prevádzkovej réžie. Ide najmä o výdavky na bankové činnosti (bankové poplatky, úroky z úverov), spotrebu energií, telefónne služby, internet, správne poplatky, vedenie účtovníctva, poradenstvo.
Obeh a archivácia účtovných a daňových dokladov
Účtovné doklady preukazujú, že účtovný prípad nastal, sú prostriedkom pri zisťovaní základu dane z príjmov a niektoré slúžia pre účely dane z pridanej hodnoty. Ich nesprávnosť, strata alebo zničenie môže mať pre účtovnú jednotku (podnikateľa) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sankčné dôsledky až do výšky 100 00 eur zvýšené o dodatočné dorubenia daní. Náležitá starostlivosť venovaná obehu účtovných dokladov, dôkladnej kontrole, dostatočnej ochrane a dodržanie predpisov pri ich archivovaní minimalizuje riziko pokút alebo dodatočných odvodov daní. Rozširujúca sa elektronizácia vedenia účtovníctva a obchodnej komunikácie ovplyvňuje účtovné a daňové doklady. Slovenské právne predpisy upravujú aj oblasť elektronických účtovných dokladov, daňových dokladov a archiváciu elektronických účtovných a daňových dokladov.
Čo s dokladmi po uplynutí doby archivácie
V priebehu podnikateľskej činnosti a v súvislosti s jej výkonom generuje podnikateľský subjekt dokumenty a taktiež prijíma dokumenty z externého prostredia. Vytvárajú registratúru. Tieto dokumenty, resp. dokumentáciu je povinný istý čas uchovávať a uplynutí lehoty ich uchovávania časť vyradí. Nemožno ich však vyradiť svojvoľne ale je potrebné dodržať legislatívou stanovený postup. Podnikatelia v tejto súvislosti musia byť pripravení na množstvo byrokracie. V tomto článku sa dočítate viac.
Pokladničná kniha a kniha elektronickej registračnej pokladnice
Operácie s hotovosťou patria k rutine pri podnikaní a je potrebné ich správne zaznamenať (zaúčtovať). Podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva majú podnikatelia na výber dve sústavy účtovníctva, a to podvojné alebo jednoduché účtovníctvo, ktoré ukladajú odlišné požiadavky na účtovné knihy a účtovné zápisy v nich, účtovanie o hotovosti nevynímajúc.
Účtovanie o predanom tovare a poskytnutých službách v peňažnom denníku v roku 2013
Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).
Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013
V nasledujúcom článku uvádzame výpočty nezdaniteľných častí základu dane – na daňovníka, na manželku / manžela a ďalšej vyplývajúcej z dobrovoľných príspevkov do II. piliera za zdaňovacie obdobie 2013.
Zmena účtovného obdobia a daňová optimalizácia
Zmena účtovného obdobia je často využívanou metódou daňovej optimalizácie v prípade daňovníkov, pre ktorých je typická sezónnosť ich podnikateľských aktivít. Posun hodnotenia dvanástich mesiacov počas hospodárskeho roka dáva reálnejší výsledok hospodárenia týchto podnikateľských subjektov, a teda aj základ dane je vykázaný v objektívnejšej hodnote.
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov a ich vplyv na základ dane z príjmov
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.
Daňová optimalizácia s využitím tvorby opravných položiek a rezerv
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.
Komponentné odpisovanie a jeho využitie pri daňovej optimalizácii
Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.
Daňová optimalizácia pri obstaraní majetku (kúpou alebo finančným prenájmom)
Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.
Technické zhodnotenie majetku a možnosti daňovej optimalizácie
Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.
Daňová optimalizácia alternatívnym uplatňovaním nákladov do vstupnej ceny hmotného majetku
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkom v niektorých prípadoch výber z viacerých alternatív uplatňovania daňových výdavkov. Možnosť voľby existuje aj v prípade uplatňovania úrokov z úveru na obstaranie dlhodobého majetku a uplatňovania neodpočítanej DPH pri kúpe dlhodobého majetku, ak daňovník uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom. Výberom vhodnej alternatívy môže daňový subjekt optimalizovať daňový základ vo svoj prospech.
Voľba spôsobu odpisovania dlhodobého nehmotného majetku ako nástroj daňovej optimalizácie
Výdavky na obstaranie nehmotného majetku, ktorý si podnikateľ zaobstaral, a ktorého cena je vyššia ako 2 400,- € a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nemôžu byť do daňových výdavkov zahrnuté jednorazovo, ale postupne, a to vo forme odpisov. Ako pristupovať k odpisovaniu dlhodobého nehmotného majetku tak, aby sme na optimalizovali daňovú povinnosť sa dozviete v nasledovnom článku.