Dane a účtovníctvo
Účtovné a daňové doklady
V dôsledku vykonávania rôznych aktivít sú podnikatelia, ktorí vedú účtovníctvo, povinní zaúčtovať vzniknuté účtovné prípady v účtovných knihách. Účtovné zápisy v účtovných knihách možno vykonať len na základe účtovných dokladov. Účtovný doklad je listinná písomnosť (elektronický dokument), ktorým podnikateľ (účtovná jednotka) preukazuje, resp. dokladuje priebeh a výsledky svojej činnosti na účely zaúčtovania. Pre podnikateľa (účtovnú jednotku) sú účtovné doklady aj dôkazným prostriedkom napríklad pri daňovej kontrole, pri uplatnení právnych nárokov alebo kontrole (oprave) účtovníctva.
Obeh a archivácia účtovných a daňových dokladov
Účtovné doklady preukazujú, že účtovný prípad nastal, sú prostriedkom pri zisťovaní základu dane z príjmov a niektoré slúžia pre účely dane z pridanej hodnoty. Ich nesprávnosť, strata alebo zničenie môže mať pre účtovnú jednotku (podnikateľa) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sankčné dôsledky až do výšky 100 00 eur zvýšené o dodatočné dorubenia daní. Náležitá starostlivosť venovaná obehu účtovných dokladov, dôkladnej kontrole, dostatočnej ochrane a dodržanie predpisov pri ich archivovaní minimalizuje riziko pokút alebo dodatočných odvodov daní. Rozširujúca sa elektronizácia vedenia účtovníctva a obchodnej komunikácie ovplyvňuje účtovné a daňové doklady. Slovenské právne predpisy upravujú aj oblasť elektronických účtovných dokladov, daňových dokladov a archiváciu elektronických účtovných a daňových dokladov.
Čo s dokladmi po uplynutí doby archivácie
V priebehu podnikateľskej činnosti a v súvislosti s jej výkonom generuje podnikateľský subjekt dokumenty a taktiež prijíma dokumenty z externého prostredia. Vytvárajú registratúru. Tieto dokumenty, resp. dokumentáciu je povinný istý čas uchovávať a uplynutí lehoty ich uchovávania časť vyradí. Nemožno ich však vyradiť svojvoľne ale je potrebné dodržať legislatívou stanovený postup. Podnikatelia v tejto súvislosti musia byť pripravení na množstvo byrokracie. V tomto článku sa dočítate viac.
Účtovanie o priebežných položkách v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).
Pokladničná kniha a kniha elektronickej registračnej pokladnice
Operácie s hotovosťou patria k rutine pri podnikaní a je potrebné ich správne zaznamenať (zaúčtovať). Podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva majú podnikatelia na výber dve sústavy účtovníctva, a to podvojné alebo jednoduché účtovníctvo, ktoré ukladajú odlišné požiadavky na účtovné knihy a účtovné zápisy v nich, účtovanie o hotovosti nevynímajúc.
Účtovanie o predanom tovare a poskytnutých službách v peňažnom denníku v roku 2013
Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).
Účtovanie o zásobách v peňažnom denníku v roku 2013
Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje v súvislosti so zásobami v peňažnom denníku realizované úhrady v hotovosti alebo bezhotovostne. Ako zásoby účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje najmä materiál, tovar, hmotný majetok, o ktorom sa rozhodla neúčtovať ako o dlhodobom majetku, služby spojené s obstaraním materiálu a tovaru, ktoré vstupujú do ocenenia zásob, poskytnuté preddavky na nákup zásob (materiálu, tovaru, drobného majetku a pod.), pohonné látky, obaly, náhradné dielce, kancelárske potreby a iné veci potrebné na zabezpečenie prevádzky účtovnej jednotky (podnikateľskej činnosti). O zásobách účtuje účtovná jednotka aj v knihe zásob (knihe zásob sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať), okrem tých zásob, o ktorých účtovná jednotka vo vnútornom predpise určila, že sa budú účtovať priamo do spotreby.
Skončenie podnikania (živnosti) – účtovné a daňové aspekty
Ak sa podnikateľ rozhodne zmeniť právnu formu podnikania alebo skončí podnikanie úplne, je potrebné postupovať v súlade s viacerými zákonmi. Skončenie podnikania je mimoriadnou udalosťou, ktorá si vyžaduje osobitný prístup z hľadiska účtovníctva, zisťovania základu dane z príjmov alebo je nevyhnutné dávať pozor, aby podnikateľ nezostal „dlžný“ na dani z pridanej hodnoty.
Účtovanie v peňažnom denníku v roku 2013
V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne uplatňovať na účely zistenia základu dane z príjmov preukázateľné výdavky, je jednou z možností vedenie jednoduchého účtovníctva. Vedenie jednoduchého účtovníctva sa zabezpečuje účtovaním účtovných prípadov v účtovných knihách, ktorými sú peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a v prípade potreby ďalšie pomocné knihy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednoduché účtovníctvo je z hľadiska náročnosti jednoduché. Nie je to však vždy pravda. Kedy môže podnikateľ (napr. živnostník) viesť jednouché účtovníctvo a ako sa vysporiadať so základnými skutočnosťami počas podnikania, ktoré je potrebné zaúčtovať, sa dočítate v tomto článku.
Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013
V nasledujúcom článku uvádzame výpočty nezdaniteľných častí základu dane – na daňovníka, na manželku / manžela a ďalšej vyplývajúcej z dobrovoľných príspevkov do II. piliera za zdaňovacie obdobie 2013.
Zmena účtovného obdobia a daňová optimalizácia
Zmena účtovného obdobia je často využívanou metódou daňovej optimalizácie v prípade daňovníkov, pre ktorých je typická sezónnosť ich podnikateľských aktivít. Posun hodnotenia dvanástich mesiacov počas hospodárskeho roka dáva reálnejší výsledok hospodárenia týchto podnikateľských subjektov, a teda aj základ dane je vykázaný v objektívnejšej hodnote.
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov a ich vplyv na základ dane z príjmov
Vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov možno považovať za nástroj daňovej optimalizácie z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane. Daňový subjekt sa za určitých podmienok môže rozhodnúť, že kurzové rozdiely, ktoré nevznikli z dôvodu inkasa pohľadávok alebo úhrady záväzkov nebudú súčasťou základu dane v čase ich zaúčtovania, ale až v čase pohybu peňažných prostriedkov.
Daňová optimalizácia s využitím tvorby opravných položiek a rezerv
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov umožňuje zohľadniť v daňových výdavkoch zafixovanie určitej výšky financií na krytie rizík plynúcich z budúcich strát z podnikania vo forme opravných položiek a rezerv. Ich tvorbu je možné využívať ako nástroj daňovej optimalizácie, avšak musí byť v súlade s uvedeným zákonom a nesmie dôjsť k zámernému nadhodnoteniu týchto položiek, čo by hraničilo s nelegálnou daňovou optimalizáciou.
Komponentné odpisovanie a jeho využitie pri daňovej optimalizácii
Možnosť komponentného spôsobu odpisovania je v účtovnej legislatíve zakotvená od roku 2007. Pre podnikateľské subjekty znamená možnosť osobitne odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti majetku v prípade, že ich doba životnosti a priebeh opotrebenia sú rozdielne.
Daňová optimalizácia pri obstaraní majetku (kúpou alebo finančným prenájmom)
Pri obstarávaní dlhodobého majetku v súvislosti s finančnými možnosťami účtovnej jednotky a s prihliadnutím na optimalizáciu daňových povinností je zo strany daňového subjektu potrebné zvažovať formu financovania obstarania dlhodobého majetku. Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov nemá daňovník inú možnosť, ako financovanie zabezpečiť z cudzích zdrojov, a to formou úveru alebo finančného prenájmu.
Technické zhodnotenie majetku a možnosti daňovej optimalizácie
Daňovník môže vykázaný základ dane ovplyvniť uplatnením alternatívnych postupov pri realizácií technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Plánovaným a postupným vykonávaním technického zhodnotenia je možné zabezpečiť uplatňovanie daňových výdavkov na jeho realizáciu už v čase ich vynaloženia, čím sa nezvýši obstarávacia cena majetku a ani doba jeho odpisovania.