Nástupníctvo v rodinných firmách prináša otázky kompetencií, dôvery aj hraníc medzi prácou a súkromím. Ako zvládnuť generačné rozdiely a kedy je čas odovzdať vedenie?
Rodinné podnikanie má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Zároveň však so sebou prináša viaceré výzvy, ktorým iné firmy čeliť nemusia. Asi každému zakladateľovi/ke rodinnej firmy vo väčšej či menšej záleží, aby po „žezlo“ prebrali jeho/jej deti. Nástupníctvo si však vyžaduje svoj čas a často sa deje takým spôsobom, že sa obe generácie na chode firmy podieľajú súčasne. Postom sa napríklad stáva, že keď pri jednom stole sedia zakladatelia firiem a ich dospievajúce či dospelé deti, hranica medzi rodinnou večerou a správnou radou sa ľahko stiera.
Aké sú najčastejšie úskalia odovzdávania vedenia z jednej generácie na druhú? Ako reagujú zakladatelia na moderné trendy typu work-life balance či home office a kedy je ten správny čas úplne z firmy odísť? O svoje skúsenosti sa na septembrovej Trnavskej Business Konferencii podelili Bibiána Zdútová z odevnej značky NEHERA, Valentína Kasper Rosputinská zo skupiny nezávislých marketingových agentúr SO.lud a Jozef Zvolenský z rodinného vinárstva TERRA PARNA.
Deľba úloh a vymedzenie kompetencií: kto firme šéfuje?
Základom fungovania rodinnej firmy, ak v nej pôsobia obe generácie súčasne, je jasné rozdelenie úloh a kompetencií. V momente, keď sa do biznisu zapojí manžel/ka, dcéra či syn, je kľúčové definovať, kto má akú zodpovednosť – nielen voči sebe navzájom, ale aj voči ostatným zamestnancom.
Vo firme NEHERA, ktorú obnovil manžel Bibiány Zdútovej, dnes s nimi pracujú aj dve z ich troch detí. Bibána s manželom zastáva pozíciu CEO, zatiaľ čo napríklad ich dcéra má na starosti vizuálnu identitu značky.
Iné zastúpenie je vo firme SO.lud, kde pôsobí všetkých šesť členov rodiny. Valentína Kasper Rosputinská na konferencii priblížila, že svoje roly majú veľmi striktne rozdelené, pričom rodičia vystupujú ako podnikateľskí lídri celej skupiny. Valentína figuruje ako holdingová CEO pre marketingovú komunikáciu a zatiaľ je jediná zo súrodencov, ktorá má na starosti jednu celú oblasť. Na úrovni rodinnej rady to však majú tak, že každý má svoj hlas a kolektívne robia rozhodnutia za celú firmu.
U Zvolenských vo vinárstve TERRA PARNA roly vyplynuli prirodzene z toho, kto má čo na starosti. Podľa Jozefa Zvolenského skutočný vedúci v ich firme síce nie je nikto, no úlohy majú rozdelené tak, aby každý vedel, čo má robiť. Vizitku im potom vystavia samotní zákazníci.
Generačné rozdiely v rodinnej firme v praxi
Vstup mladšej generácie do podniku nevyhnutne znamená, že na seba budú narážať dva rôzne svety. Kým zakladatelia väčšinou stavajú na rokoch skúseností, sú opatrnejší a radi sa držia zabehnutých koľají, mladí prichádzajú s dravosťou, využívaním nových technológií a odlišnou predstavou o pracovnej kultúre.
Častým zdrojom nepochopenia u staršej generácie napríklad bývajú nové pracovné návyky. V. Kasper Rosputinská poukázala na to, že rodičia často nerozumejú frázam ako work-life balance alebo tomu, ako môže pracovať aj formou home office. Pokiaľ ale jej rozhodnutia nemajú negatívne dôsledky na finančné výsledky, má v tomto smere slobodu.
Zároveň zakladatelia – rodičia sa zhodli, že je pre nich neraz náročné potlačiť vlastné ego, nechať deti rozhodovať a ponechať im priestor na vlastné omyly. J. Zvolenský priznal, že vníma potrebu ustúpiť a uznať si, že mladí prinášajú nové veci a „starí“ ich neraz brzdia. Navyše si uvedomuje, že aj ich klientela je už vekovo bližšie jeho deťom, preto zákazníkom môžu lepšie rozumieť a naplniť ich potreby. Viac rozumejú tomu, čo očakávajú, ako sa majú cítiť a podobne.
B. Zdútová zdôrazňuje, že chyby sú nevyhnutnou podmienkou rozvoja: „S dcérou sme sa už na začiatku, keď začínala vo firme ako 19-ročná pracovať, dohodli, že ak urobí chybu, je to úplne v poriadku.“ Je podľa nej vždy lepšie, keď sa človek učí z vlastných ako z cudzích chýb. „Chyby sú nevyhnutná vec, bez nich sa fungovať nedá,“ dodala.
Pri strete generácií však môže dôjsť k paradoxným situáciám nielen medzi členmi rodiny, ale aj medzi manažmentom a zamestnancami. Valentína vysvetlila, že v rámci skupiny majú firmu, ktorá je už viac ako 30 rokov na trhu. Polovica zamestnancov tam pracuje viac ako 20 rokov a ju si pamätajú ešte ako dieťa. Vo svojej pozícii sa však dostáva do situácie, kedy „šéfuje“ ľuďom vo veku jej rodičov. Na jednej strane im má hovoriť, čo majú robiť, na druhej strane si ale uvedomuje, že ich seniorita a skúsenosti sú pre firmu veľmi cenné. „Všetko je o ochote – obidve strany sa musia chcieť počúvať a vedieť oceniť,“ vysvetlila a dodala, že ak niekto spadá do inej generácie, neznamená to, že je lepší či horší. Je podľa nej dôležité konkrétne situácie si vysvetľovať, riešiť ich, povedať si, prečo ich jeden vníma tak a druhý inak. „Iba cez porozumenie sa dá reálne vybudovať spolupráca.“
Ďalší príbuzní v rodinnej firme: ako prijať nevesty či zaťov?
Častou dilemou v rodinných podnikoch býva zapojenie do podnikania aj iných, nepokrvných príbuzných, ako sú nevesty, zaťovia či partneri. Môžu byť vnímaní aj ako prínos pre biznis, zároveň aj ako ohrozenie rodinného majetku. Veľa však závisí od nastavenia vzťahov v rodine a kompetencií vo firme.
Skúsenosť so spoluprácou s nevestou majú napríklad v spoločnosti NEHERA, kde namiesto syna, ktorý sa rozhodol uberať inou cestou, sa do fungovania firmy zapojila jeho manželka. „Nevesta k nám prišla po tom, čo syn odišiel. V podstate sa prestriedali. Nevidím v tom ale rozdiel – ide o rodinného príslušníka a súčasť komunity, ako sú ostatní,“ opísala B. Zdútová a dodala príklad známej značky Luis Vuitton, kde sa vystriedali generácie synov, vnukov aj zaťov. „Bol to práve zať, ktorý posunul celú značku do retailu, čo dovtedy neexistovalo. Nezáleží na tom, či ide o syna, či o zaťa, ale čo dokáže priniesť.“
V. Kasper Rosputinská dodala príklad zo svojho súkromia, kde sa hranice biznisu a súkromia prepletali od samého začiatku: „Môjho manžela som spoznala tak, že sme ho oslovili s kúpou podielu v našej firme. Takže naše vzťahy boli od prvých momentov podnikateľsky prepojené. Opäť je to však len o profesionálnych kompetenciách a otvorenej komunikácii.“
Podnikajúca rodina v súkromí: ako nastaviť hranice?
Jedným z rizík rodinného podnikania je, že sa o práci budú rodinní príslušníci rozprávať nielen vo firme, no tiež v súkromí. Biznisové záležitosti sa prenesú k nedeľnému obedu, na prechádzky či k vianočnému stolu. Hroziť tak môže vyhorenie, ponorková choroba či poškodenie osobných vzťahov, najmä ak sú účastní členovia rodiny, ktorí vo firme nepôsobia.
Každá rodina si však hľadá vlastný spôsob, ako týmto rizikám predísť. Napríklad B. Zdútová sa snaží o striktné oddeľovanie práce od súkromia a keď sa prekročí prah domu, snaží sa pracovné záležitosti neotvárať. Avšak podnikateľka v diskusii doplnila, že tieto hranice fungujú dovtedy, kým nepríde na návštevu dcéra, ktorá sa o biznise v súkromí s otcom baviť dokáže bez problémov – či je nedeľa, či pracovný deň. Podľa podnikateľky je to o tom, čo kto unesie. Zároveň pre Podnikajte.sk ešte dodala, že dôležitá je aj očista – nájsť si spoločný koníček, niečo, čomu sa vo voľnom čase venujú a na podnikanie nemyslia.
V. Kasper Rosputinská zasa spomenula špeciálny zvyk, ktorý v rodine zaviedli. „Neustále si pripomíname, že pokiaľ nemáme dobré rodinné vzťahy, už to nie je rodinné podnikanie ale biznis, ako každý iný. Investujeme preto do spoločne stráveného času, aby to nebolo len o práci. Napríklad máme súrodenecký zvyk, hoci každý v rámci firemnej štruktúry robíme niečo iné, že aspoň jeden alebo dvakrát chodíme na spoločné raňajky, aby sme boli stmelení aj na tejto úrovni,“ opisuje. Zároveň ale pre Podnikajte.sk dodala, že úplne oddeliť rodinu od podnikania sa v prípade vedenia rodinnej firmy nedá. „Ide o dva svety, ktoré sú prepojené, a treba to akceptovať,“ doplnila.
J. Zvolenský zasa upozornil na druhú stranu mince. Doma sa totiž stretáva skôr s výčitkami, že je na rodinných príslušníkov oveľa prísnejší ako na ostatných zamestnancov. Rolu otca a šéfa je občas ťažké oddeliť.
Nástupníctvo a otázka „Kedy je čas odísť?“
Generačnú výmenu mnohé rodinné firmy „neprežijú“. Odovzdanie podniku nie je jednorazový akt, ale dlhodobý proces. A jedným zo základných momentov je rozoznať vhodný čas, kedy by zakladateľ mal „uvoľniť stoličku“. V. Kasper Rosputinská vníma ako varovný moment, keď človek stráca energiu, a nezáleží pritom na veku ani pozícii danej osoby. Akonáhle človek v danej roli cíti, že začína vyhorievať alebo sa nudiť, je čas skúsiť niečo iné, lebo kolektívu už podľa nej nemá čo odovzdať. Na tom, či ide o správny moment na nástupníctvo, by sa ale podľa nej mali zhodnúť všetci, ktorých sa to týka.
Podobne to vníma aj J. Zvolenský, ktorý však zatiaľ odísť neplánuje, hoci je už na dôchodku. Svoju prácu má veľmi rád, preto zostane, kým ho neprestane baviť. B. Zdútová zároveň zdôraznila, že odchod zakladateľa je citlivá záležitosť. Keď jej prvýkrát napadla myšlienka, že by odišla, hneď ďalšia bola, že to nemôže dcére urobiť. Pochopila, že ešte je veľa vecí, ktoré musí dotiahnuť a doriešiť pre hladký prechod z generácie na generáciu.
Prečo sa oplatí budovať rodinný podnik?
Hoci sú rodinné podniky pevnou súčasťou slovenskej ekonomiky, doposiaľ chýbala ich výraznejšia legislatívna opora. Potvrdzuje to aj B. Zdútová, ktorá pre Podnikajte.sk uviedla, že podporu zo strany štátu nevníma žiadnu a určite by pomohla, nakoľko rodinné podniky sú prirodzený organizmus, ktorý môže pomôcť ekonomike či zamestnanosti a ďalším oblastiam.
Poznámka: V rámci nového občianskeho zákonníka bol schválený aj pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza inštitút súkromných fondov (súkromných nadácií). Združenie podnikateľov Slovenska to označilo za zásadný krok pre rodinné firmy).
Napriek viacerým úskaliam sa všetci zhodli, že možnosť budovať rodinnú firmu je veľkým privilégiom. „Ja som to vždy brala ako česť, že môžem podnik rozvíjať ďalej, inak by šlo premrhanie niečoho vzácneho,“ uviedla V. Kasper Rosputinská.
Pre B. Zdútovú sa s rodinným podnikaním spája slovo „hrdosť“. „Ponúka situácie, kedy máte možnosť spoznať svojho najbližšieho partnera či svoje deti v situáciách, v ktorých by ste ich za normálnych okolností nevideli. Keď vidíte, ako bojujú s rôznymi výzvami, ako uspejú alebo neuspejú, čo si z toho zoberú a podobne, sú to vzácne chvíle a hrdosť.“
