Odpočet (umorovanie) straty v daňovom priznaní za rok 2016

Norbert Seneši | 21.03.2017
Odpočet (umorovanie) straty v daňovom priznaní za rok 2016

Odpočítavanie daňovej straty vedie k zníženiu základu dane a k zníženiu daňovej povinnosti. Má však isté pravidlá, ktoré sa v minulosti častokrát menili a dosah majú aj na rok 2016. Prečítajte si o podmienkach odpočítavania daňovej straty v roku 2016.

Kedy u daňovníka vzniká daňová strata

Spravidla každý rok dochádza k bilancovaniu úspešnosti alebo neúspešnosti podnikania, ktorá sa hodnotí predovšetkým tým, či podnikateľ dosiahol zisk alebo stratu. V tomto slova zmysle slovo „zisk“ a slovo „strata“ predstavujú skôr výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve. V daňovom ponímaní sa však namiesto pojmu zisk a strata používajú pojmy „základ dane“ a „daňová strata“. Medzi ziskom a základom dane je určitá súvislosť, ale nie vždy ide o rovnakú sumu. Podobne je to aj so spojitosťou medzi stratou a daňovou stratou.

Dôvodom prípadných rozdielov medzi účtovným ziskom a základom dane, či medzi účtovnou stratou a daňovou stratou, je skutočnosť, že nie každý výnos/príjem je z daňového hľadiska považovaný za zdaniteľný príjem a podobne, nie každý náklad/výdavok je považovaný za daňový výdavok. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa základ dane a daňová strata vypočítavajú porovnaním zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov. Daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňová strata teda vzniká vtedy, ak bola suma daňových výdavkov vyššia ako suma zdaniteľných príjmov.

Zisťovanie výšky daňovej straty za rok 2016

Podľa § 17 ods. 22 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní daňovej straty postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane z príjmov. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Následne sa tento rozdiel príjmov a výdavkov alebo výsledok hospodárenia upravuje o tzv. „pripočítateľné a odpočítateľné položky“. Až výsledkom takýchto úprav je základ dane alebo daňová strata (podľa toho, či je výsledkom kladné alebo záporné číslo).


Daňovú stratu môžu dosiahnuť všetky právnické osoby a fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), ktoré si uplatňujú preukázateľné výdavky vedením daňovej evidencie, jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva.

Daňovú stratu nemôžu vykázať všetci daňovníci.

Daňovníci, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, daňovú stratu vykázať nemôžu. Zákon o dani z príjmov tiež hovorí, že ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (príjmy podľa § 6 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov) sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Daňová strata tiež nie je možná ani pri príjmoch zo závislej činnosti (príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov), príjmoch z kapitálového majetku (príjmy podľa § 7 zákona o dani z príjmov) a ostatných príjmoch (príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov).

Odpočet (umorovanie) daňovej straty od základu dane z príjmov za rok 2016

Keď sa podnikateľovi nedarí a dosiahne daňovú stratu (a častokrát aj účtovnú stratu), je spravodlivé, aby si o jej výšku mohol v budúcnosti v úspešnejších obdobiach znížiť základ dane z príjmov. Takýto princíp je zakomponovaný aj v zákone o dani z príjmov a je upravený v jeho § 30. Daňovú stratu možno odpočítať od základu dane z príjmov daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Odpočtu daňovej straty od základu dane z príjmov sa zvykne hovoriť aj ako umorovanie daňovej straty a predstavuje legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým pádom aj na znižovanie daňovej povinnosti.

V súčasnosti platí, že daňovú stratu je možné od základu dane z príjmov odpočítavať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Daňovú stratu možno odpočítavať počas štyroch zdaňovacích období.

Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Znamená to, že ak napríklad živnostník zruší živnosť v januári, má za toto zdaňovacie obdobie trvajúce necelý mesiac tiež nárok na odpočítanie celej výšky daňovej straty. Alebo ak s.r.o. zmení od februára zdaňovacie obdobie na hospodársky rok, má za toto zdaňovacie obdobie trvajúce mesiac tiež nárok na odpočítanie celej výšky daňovej straty.

Prehľad pravidiel odpočítavania daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2016

Pre prehľadnosť si základné podmienky odpočítavania daňových strát zhrnieme:

  • daňovú stratu je možno odpočítať jedine od základu dane, tzn. nie je možné o daňové straty z predchádzajúcich zdaňovacích období zvýšiť daňovú stratu súčasného zdaňovacieho obdobia a podobne, suma odpočítavanej daňovej straty nemôže byť vyššia ako výška základu dane z príjmov;
  • daňovú stratu možno odpočítavať od základu dane rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období, tzn. že daňovú stratu nemožno odpočítať jednorazovo, na dva krát alebo na trikrát, ale možno odpočítať vždy najviac len jednu jej štvrtinu;
  • daňovú stratu možno odpočítavať od základu dane len počas bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, tzn. nie je možné si ľubovoľne zvoliť zdaňovacie obdobia na odpočet daňovej straty, ale musí ísť o najbližšie štyri zdaňovacie obdobie po vykázaní daňovej straty;
  • od základu dane z príjmov v jednom zdaňovacom období možno odpočítať aj daňové straty alebo ich časti za viac ako jedno zdaňovacie obdobie za predpokladu, že spolu nepresiahnu výšku základu dane z príjmov.

Ako je možné vidieť a ako si v článku ukážeme na príkladoch, pri odpočítavaní daňovej straty sa môže stať aj to, že nárok na odpočet daňovej straty v príslušnom zdaňovacom období vznikne, ale nebude možné ju uplatniť a časť daňovej straty daňovníkovi takpovediac „prepadne“ a ostane neuplatnená. Neuplatnená daňová strata alebo jej časť sa už do nasledujúcich zdaňovacích období neprenáša a tým nárok na jej odpočítanie definitívne zaniká. Dochádza k tomu najčastejšie vtedy, ak je jedna štvrtina odpočítavanej daňovej straty (alebo ich súčet) vyššia ako základ dane v príslušnom zdaňovacom období alebo ak daňovník aj v príslušnom zdaňovacom období dosiahne daňovú stratu.

Príklad na odpočet (umorovanie) daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2016

Predpokladajme, že daňovník má zdaňovacie obdobie kalendárny rok a začal podnikať v roku 2014, v ktorom dosiahol daňovú stratu 4 000 eur. Daňovú stratu dosiahol aj v roku 2015, pričom jej výška bola 2 000 eur. Keďže daňovník dosiahol v roku 2015 daňovú stratu, nemohol si od nej odpočítavať daňovú stratu z roku 2014 a preto 1/4 daňovej straty z roku 2014 zostane navždy neuplatnená. V roku 2016 daňovník dosiahol základ dane 2 000 eur. V daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie si odpočíta 1/4 daňovej straty z roku 2014 (1 000 eur) a 1/4 daňovej straty z roku 2015 (500 eur). Pre nasledujúce zdaňovacie obdobia daňovníkovi zostáva takýto nárok na odpočítanie daňových strát: v dvoch zdaňovacích obdobiach po 1 000 eur z daňovej straty z roku 2014 a v troch zdaňovacích obdobiach po 500 eur z daňovej straty z roku 2015.

Zdaňovacie obdobie 2014 2015 2016
Vykázaný základ dane (v eur) - - 2000
Vykázaná daňová strata (v eur) 4000 2000 -
Nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 1 000 (z roku 2014) 1 000 (z roku 2014) + 500 (z roku 2015)
Uplatnený nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 0 1 000 (z roku 2014) + 500 (z roku 2015)
Základ dane znížený o odpočítanú daňovú stratu - - 500
Neuplatnený nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 1 000 (z roku 2014) 0
Zostatok daňových strát na neskoršie odpočítanie (v eur) 4 x 1 000 (z roku 2014) 3 x 1 000 (z roku 2014) a 4 x 500 (z roku 2015) 2 x 1 000 (z roku 2014) a 3 x 500 (z roku 2015)

Odpočet daňových strát vykázaných podľa starších znení zákona o dani z príjmov

Podmienky odpočítavania daňových strát sa v zákone o dani z príjmov častokrát menili vo všetkých aspektoch – počet rokov, rovnomernosť/nerovnomernosť, základy dane, z ktorých bolo možné daňové straty odpočítavať. Pre daňové straty odpočítavané v daňovom priznaní podávanom za rok 2016 má dosah ešte úprava daňových strát podľa zákona o dani z príjmov účinného do konca roka 2013. V tejto súvislosti je dôležitý § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014. Znamená to, že, ak bude mať daňovník zdaňovacie obdobie kalendárny rok, z celkovej sumy neodpočítaných daňových strát za roky 2010 až 2013 sa môže v každom z rokov 2014 až 2017 odpočítavať od základu dane len jedna jej štvrtina.

Príklad na odpočet daňových strát za roky 2010 až 2013 v daňovom priznaní za rok 2016

Predpokladajme, že daňovník má zdaňovacie obdobie kalendárny rok a začal podnikať v roku 2012, v ktorom dosiahol daňovú stratu 400 eur a daňovú stratu vo výške 2 800 eur dosiahol aj v roku 2013. Keďže daňovník dosiahol aj v roku 2013 daňovú stratu, nemohol si od nej odpočítavať daňovú stratu z roku 2012. Pre nasledujúce štyri zdaňovacie obdobia sa bude brať do úvahy súčet daňových strát z rokov 2012 a 2013 (3 200 eur) a vždy možno odpočítať len jednu štvrtinu z tohto súčtu (800 eur). V roku 2014 daňovník dosiahol daňovú stratu 4 000 eur a z tohto dôvodu si nemohol daňové straty z rokov 2012 a 2013 odpočítať a preto 1/4 daňových strát z rokov 2012 a 2013 zostane navždy neuplatnená. V roku 2015 daňovník dosiahol základ dane 8 000 eur. V daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie si odpočíta 1/4 daňových strát z rokov 2012 a 2013 (800 eur) a 1/4 daňovej straty z roku 2014 (1 000 eur). Rovnaký postup ako v roku 2015 uplatní aj v roku 2016, v ktorom dosiahol základ dane 6 000 eur. Pre nasledujúce zdaňovacie obdobia daňovníkovi zostáva takýto nárok na odpočítanie daňových strát: v jednom zdaňovacom období 800 eur z daňových strát za roky 2012 a 2013 a v dvoch zdaňovacích obdobiach po 1 000 eur z daňovej straty z roku 2014.

Zdaňovacie obdobie 2012 2013 2014 2015 2016

Vykázaný základ dane (v eur)

- - - 8000 6000
Vykázaná daňová strata (v eur) 400 2800 4000 - -
Nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 400 (z roku 2012) 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 1 000 (z roku 2014) 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 1 000 (z roku 2014)
Uplatnený nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 0 0 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 1 000 (z roku 2014) 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 1 000 (z roku 2014)
Základ dane znížený o odpočítanú daňovú stratu - - - 6200 4200
Neuplatnený nárok na odpočítanie daňovej straty (v eur) - 400 (z roku 2012) 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) 0 0
Zostatok daňových strát na neskoršie odpočítanie (v eur) 400 (z roku 2012) 400 (z roku 2012) + 2 800 (z roku 2013) 3 x 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 4 x 1 000 (z roku 2014) 2 x 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 3 x 1 000 (z roku 2014) 1 x 800 (z rokov 2012 a 2013 spolu) + 2 x 1 000 (z roku 2014)

 

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: