Uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 paušálne výdavky alebo skutočné výdavky? Kedy sa mi oplatí uplatniť skutočné výdavky? Aké sú daňové riziká pri uplatnení paušálnych a skutočných výdavkoch? Stiahnite si zadarmo pomôcku a prepočítajte si, ktorý spôsob je pre Vás výhodnejší.
Mnohí živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) uvažujú, aký spôsob uplatnenia daňových výdavkov je pre nich najvýhodnejší. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) majú na výber z dvoch možností uplatnenia výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov, a to:
- paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov (pričom maximálna výška je limitovaná),
- skutočné výdavky v zdokladovanej a uplatniteľnej výške.
Skutočné výdavky možno uplatniť vedením daňovej evidencie alebo účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného). U živnostníka alebo inej SZČO prichádzajú do úvahy v zásade len daňová evidencia a jednouché účtovníctvo, nakoľko podvojné účtovníctvo je vhodné skôr pre obchodné spoločnosti. Tieto v ňom účtujú povinne. Pre živnostníka alebo inú SZČO môže mať vedenie podvojného účtovníctva zmysel napríklad vtedy, ak má podnikateľská činnosť väčší rozsah a nedošlo z rôznych dôvodov k zmene právnej formy podnikania (napr. zo živnosti na s.r.o.).
Daňová evidencia a jednoduché účtovníctvo majú z pohľadu zisťovania základu dane z príjmov a dane z príjmov množstvo spoločných postupov a líšia sa predovšetkým v technike vedenia. Základ dane sa zisťuje ako rozdiel medzi skutočne inkasovaným zdaniteľnými príjmami a skutočne zaplatenými daňovými výdavkami. V obidvoch prípadoch môžu ešte nastať úpravy o položky znižujúce alebo zvyšujúce zdaniteľné príjmy a daňové výdavky, ktoré vyžaduje zákon o dani z príjmov.
Medzi daňovou evidenciou a jednoduchým účtovníctvom je jeden zásadný rozdiel. Ak živnostník alebo iná SZČO vedie jednoduché účtovníctvo, stáva sa účtovnou jednotkou a musí plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a z naň nadväzujúcich postupov účtovania. Vedenie jednoduchého účtovníctva je tak administratívne náročnejšie, čo sa prenáša aj do ceny tejto služby, ak je vedené externe (dodávateľsky) účtovnou firmou. Ide napríklad o zostavenie účtovnej závierky či vykonanie inventarizácie. Zároveň, ak je jednoduché účtovníctvo vedené neodborne a daňový úrad v ňom zistí nedostatky, živnostníkovi a inej SZČO hrozia pokuty v nemalej výške. Do vedenia účtovníctva sa niekedy pustí aj sám živnostník, pričom ani nemusí vedieť, že porušuje právne predpisy a za tieto porušenia hrozia vysoké sankcie.
Ak živnostníka alebo inú SZČO nezaväzujú k vedeniu jednoduchého účtovníctva zmluvy alebo iné právne predpisy (napr. môže ísť o požiadavku definovanú v zmluve o poskytnutí dotácie), je zvyčajne výhodnejšie uplatňovať skutočné výdavky vedením daňovej evidencie.
Pre živnostníka alebo inú SZČO sú za bežných okolností relevantné len dva spôsoby uplatňovania daňových výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016, a to buď paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedením daňovej evidencie. Budeme sa preto ďalej venovať porovnaniu len týchto dvoch spôsobov uplatňovania daňových výdavkov.
Rozhodnutie o spôsobe uplatňovania daňových výdavkov si množstvo živnostníkov a iných SZČO necháva na koniec kalendárneho roka, prípadne sa touto témou zaoberajú až keď kalendárny rok skončí. V praxi je možné stretnúť sa aj so situáciou, kedy pár dní pred lehotou na podanie daňového priznania živnostník ešte nie je rozhodnutý, či v daňovom priznaní k dani z príjmov uplatní paušálne alebo skutočné výdavky. Na otázku, akým spôsobom uplatniť daňové výdavky v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016, by živnostník alebo iná SZČO mal mať jasnú odpoveď už počas kalendárneho roka 2016. Zároveň je potrebné brať na vedomie aj to, že ide o plánovanie a môžu nastať (spravidla neočakávané) skutočnosti, ktoré donútia živnostníka alebo inú SZČO plánovaný spôsob uplatňovania daňových výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 prehodnotiť.
Aké sú výhody a nevýhody uplatnenia paušálnych a skutočných (preukázateľných) výdavkov pre živnotníkov v roku 2020 približujeme v článku Paušálne alebo skutočné výdavky živnostníka – čo sa viac oplatí?
Paušálne výdavky alebo daňová evidencia v roku 2016
Na tému paušálnych výdavkov a daňovej evidencie nájdete na portáli Podnikajte.sk niekoľko článkov. Niektoré sú staršieho dátumu, avšak obsahujú informácie aktuálne aj pre rok 2016.
O paušálnych výdavkoch si prečítajte napríklad:
- Paušálne výdavky v roku 2020
- Výpočet paušálnych výdavkov za rok 2015
- Komu sa oplatia paušálne výdavky v roku 2020 (príklady)
K daňovej evidencii nájdete užitočné informácie napríklad v článkoch:
- Čo je daňová evidencia
- Porovnanie jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie a paušálnych výdavkov za rok 2015
Poznámka: Novela zákona o dani z príjmov, ktorá má platiť od roku 2017 zatiaľ priame zmeny v týchto oblastiach nepredpokladá. O novele zákona o dani z príjmov čítajte viac v článku Zmeny v zákone o dani z príjmov od rokov 2017 a 2018.
Na tomto mieste zhrnieme len kľúčové fakty, ktoré sú pre živnostníka a SZČO rozhodujúce pri rozhodovaní, ktorý zo spôsobov uplatňovania výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 bude pre neho výhodnejší.
| Paušálne výdavky | Daňová evidencia | |
| Živnostník alebo iná SZČO je platiteľ DPH (registrácia podľa § 4 zákona o DPH). | Ak je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, je možné uplatniť paušálne výdavky. Ak je platiteľom DPH celý kalendárny rok, nie je možné uplatniť paušálne výdavky. | Nie je rozhodujúce, či je živnostník alebo iná SZČO platiteľom DPH. Daňovú evidenciu môže viesť v prípade, ak je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, ale aj celý kalendárny rok. |
| Živnostník alebo iná SZČO je zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH – má tzv. registráciu podľa § 7, resp. § 7a zákona o DPH. | Nie je rozhodujúce, či živnostník alebo iná SZČO je zdaniteľnou osobou identifikovanou pre DPH, t. j. či má/nemá registráciu podľa § 7 alebo podľa § 7a zákona o DPH. Môže uplatniť tak paušálne výdavky, ako aj daňovú evidenciu. | |
| Živnostník alebo iná SZČO zamestnáva zamestnancov. V pracovnom pomere a/alebo brigádnikov. | Nie je rozhodujúce či živnostník alebo iná SZČO zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere (na tzv. TPP) alebo brigádnikov (napr. študentov). Môže uplatniť tak paušálne výdavky*, ako aj daňovú evidenciu. *V prípade paušálnych výdavkov sú všetky mzdové výdavky súčasťou paušálnych výdavkov. | |
| Výška zdaniteľných príjmov | Výška zdaniteľných príjmov je v obidvoch prípadoch rovnaká. | |
| Výška výdavkov o ktoré možno znížiť zdaniteľné príjmy (daňových výdavkov) | Najviac 40 % z úhrnu zdaniteľných príjmov, najviac 420 eur za každý kalendárny mesiac, v ktorom bola aspoň jeden deň vykonávaná živnosť alebo iná samostatná zárobková činnosť. | Vo výške, ktorá bude zdokladovaná a ktorá môže byť uplatnená podľa zákona o dani z príjmov, čo môže byť viac alebo menej ako 40 % z úhrnu zdaniteľných príjmov. |
| Odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne | Odvody sa do daňových výdavkov zahrnú vo výške, ktorá bola príslušnej poisťovni v roku 2016 skutočne zaplatená. Do daňových výdavkov sa zahrnú nad rámec paušálnych výdavkov. Celkové výdavky uplatnené v daňovom priznaní sú paušálne výdavky + odvody. | Odvody sa do daňových výdavkov zahrnú vo výške, ktorá bola príslušnej zdravotnej poisťovni zaplatená. Do daňových výdavkov sa zahrnú spolu s ostatnými zdokladovanými a uplatniteľnými daňovými výdavkami. |
| Môže živnostník alebo iná SZČO vykázať daňovú stratu? | Nie | Áno |
| Existuje obmedzenie súvisiace s výškou zdaniteľných príjmov? | Nepriamo áno. Ak je úhrn zdaniteľných príjmov vyšší ako 12 600 eur za kalendárny rok, paušálne výdavky dosiahnu maximálnu sumu (5 040 eur). | Nie. Obmedzenie vo výške 170 000 eur existovalo v minulosti. Od roku 2014 bolo zrušené. |
Ako zistím, či sú výhodnejšie paušálne výdavky alebo skutočné výdavky (daňová evidencia)?
Živnostníci a iné SZČO sa často zameriavajú na sumu dane, ktorú musia v konečnom dôsledku zaplatiť daňovému úradu. Spôsob uplatnenia výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov si vyberú na základe toho, v ktorom prípade bude táto suma nižšia. Ide o logický prístup, avšak do rozhodovania je potrebné zahrnúť aj ďalšie skutočnosti, a to výdavky:
- súvisiace so spracovaním daňového priznania a súvisiacej evidencie (evidenciu je potrebné viesť aj v prípade uplatnenia paušálnych výdavkov),
- na odvody do Sociálnej poisťovne (ak vznikne povinnosť platiť sociálne odvody) a príslušnej zdravotnej poisťovne (preddavky na odvody do zdravotnej poisťovne platí takmer každý živnostník či iná SZČO).
Odvody do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne nie je potrebné pri rozhodovaní zohľadňovať napríklad v prípade, ak v obidvoch prípadoch živnostník alebo iná SZČO bude platiť minimálne odvody. V takejto situácii je rozhodujúca cena za daňové priznanie a vypracovanie súvisiacej evidencie.
Príklad: Živnostník má za rok 2016 zdaniteľné príjmy 15 000 eur. Skutočné výdavky 6 000 eur. Odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zaplatil v roku 2016 vo výške 2 100 eur. Za daňové priznanie s paušálnymi výdavkami zaplatí 100 eur. Ak sa rozhodne pre daňovú evidenciu, za ňu a daňové priznanie zaplatí 350 eur. Oplatí sa mu v daňovom priznaní uplatniť paušálne výdavky alebo viesť daňovú evidenciu a uplatniť skutočné daňové výdavky?
Ak by uplatnil paušálne výdavky, daň z príjmov v daňovom priznaní bude 770,76 eura. Ak by sa rozhodol pre skutočné výdavky, daň z príjmov by sa znížila na 588,36 eura. Úspora na dani z príjmov vychádza 182,40 eura. Avšak za daňové priznanie s daňovou evidenciou zaplatí o 250 eur viac ako za daňové priznanie s paušálnymi výdavkami, čo je o 67,60 eura viac ako úspora na dani z príjmov.
Keď bude Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa vychádzať pri výpočte príslušných odvodov z daňového priznania, v ktorom živnostník uplatní skutočné výdavky na základe daňovej evidencie, odvody budú spolu vyčíslené o 304,68 eura nižšie, ako by bola suma vyčíslená z daňového priznania s paušálnymi výdavkami.
Ak vezme živnostník do úvahy aj úsporu na odvodoch, daňové priznanie s daňovou evidenciou je pre neho výhodnejšie o 237,08 eura. Výdavky na daňové priznanie a vypracovanie daňovej evidencie (350 eur) sú pre živnostníka daňovými výdavkami, ktoré si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za nasledujúci kalendárny rok, ak sa opäť rozhodne pre uplatnenie skutočných daňových výdavkov.
Zároveň by mal živnostník alebo iná SZČO zohľadniť aj riziká vyplývajúce z prípadnej daňovej kontroly v budúcnosti, nakoľko výdavky evidované v daňovej evidencii môžu byť predmetom daňovej kontroly. V ideálnom prípade je daňová kontrola ukončená bez nálezu a živnostníkovi alebo inej SZČO môžu vzniknúť dodatočné výdavky súvisiace s prípadným zastupovaním pri daňovej kontrole. Ak živnostník alebo iná SZČO zahrnie do daňových výdavkov aj výdavky, ktoré môže daňový úrad považovať za problematické, môže mu daň z príjmov aj dorubiť.
Preto by si živnostník alebo iná SZČO mal vždy objektívne odpovedať, či sa mu oplatí viesť daňovú evidenciu a uplatniť v daňovom priznaní k dani z príjmov skutočné výdavky. Riešenie nie je v niektorých prípadoch jednoduché a závisí od niekoľkých faktorov, preto odporúčame konzultovať túto tému s odborníkom.
Na odhadované prepočty a porovnanie uplatnenia paušálnych alebo skutočných výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 môžete použiť aj tabuľku, ktorú nájdete v prílohe.
