Kedy má zamestnanec nárok na (platené) voľno – prekážky v práci na strane zamestnanca

Kedy musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi voľno v práci? V ktorých prípadoch je voľno v práci platené a kedy, naopak, nie?

V živote zamestnanca sa občas vyskytnú udalosti, ktoré mu bránia v tom, aby mohol vykonať prácu. Takéto udalosti nazývame prekážky v práci a sú upravené v § 136 a nasledujúcich Zákonníka práce.

Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:

1. prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
4. dôležité osobné prekážky v práci,

Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje. Preto nemá právo ani na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však zamestnanec má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou - napr. materskou. Prinášame vám prehľad udalostí, kedy má zamestnanec nárok na voľno vrátane toho, koľko dní pracovného voľna patrí zamestnanci pri týchto príležitostiach a či v danom prípade má nárok na náhradu mzdy alebo nemá nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu Zákonník práce zaraďuje výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Z týchto dôvodov zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom však môže určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorých má zamestnanec nárok na voľno sa delia na štyri skupiny:

1. výkon verejnej alebo odborovej funkcie,
2. občianska povinnosť,
3. iné úkony vo všeobecnom záujme,
4. výkon dobrovoľníckej činnosti.

Výkon verejnej alebo odborovej funkcie je výkon poslanca NR SR, mestského zastupiteľstva, primátora, starostu a pod. – pracovné voľno sa poskytuje dlhodobo na výkon tejto funkcie. Ak je funkcia vykonávaná popri práci, tak zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno maximálne v rozsahu 30 pracovných dní v kalendárnom roku, a to vždy bez náhrady mzdy.

Medzi prekážky v práci, kvôli ktorým má zamestnanec nárok na voľno z dôvodu občianskej povinnosti patrí najmä činnosť:

• svedka, tlmočníka, znalca,
• pri poskytnutí prvej pomoci,
• pri povinných lekárskych prehliadkach pri opatreniach proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
• občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
• pri mimoriadnych udalostiach,
• pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

V týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno vždy len na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy sa poskytuje len pri účasti na rekondičných pobytoch alebo pri poskytnutí prvej pomoci.

Iné úkony vo všeobecnom záujme sú najmä:

• darovanie krvi a aferéza,
• darovanie ďalších biologických materiálov,
• výkon funkcie v odborovom orgáne,
• činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka,
• účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní, činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady SR a referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR,
• činnosť horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii,
• činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre veci hospodárske a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,
• činnosť člena poradného orgánu vlády SR,
• činnosť člena rozkladovej komisie,
• činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,
• činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady SR prezidenta SR a do orgánov územnej samosprávy.

Prečítajte si tiež

Pracovné voľno zamestnancov (platené, neplatené)

Aj v týchto prípadoch zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi len pri darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a účasti zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Výkon dobrovoľníckej činnosti – v takomto prípade zamestnávateľ má zamestnávateľ na výber, či poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy.

Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti

Ďalším dôvodom na poskytnutie pracovného voľna je výkon brannej povinnosti. Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Zamestnávateľovi túto zaplatenú náhradu mzdy preplatí okresný úrad v sídle kraja.

Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.

Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
• 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
• 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
• 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.

Prečítajte si tiež

Kedy má zamestnanec nárok na voľno – prekážky v práci na strane zamestnávateľa

V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci

Do tejto skupiny prekážok patria spravidla udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:

1.dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V týchto prípadoch zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy, ale je hmotne zabezpečený počas PN nemocenskou dávkou, počas materskej dovolenky materskou dávkou, počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.

Prečítajte si tiež

Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára

2. vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času. Pri pracovnom voľne nad 7 dní už zamestnávateľ nemusí poskytnúť náhradu mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.

3. narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

4. sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie:

• poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní,
• pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní

5. úmrtie rodinného príslušníka:

• pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
• pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
• pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.

6. svadba:

• vlastná svadba – poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň,
• svadba dieťaťa alebo rodiča – poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.

7. znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím – poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.

8. nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

9. presťahovanie zamestnanca – v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

10. hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní ako ustanovuje zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.

V akých situáciách musí byť poskytnuté voľno zamestnancovi zo strany zamestnávateľa sa dočítate v článku Kedy má zamestnanec nárok na voľno - prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Prehľad situácií, kedy má zamestnanec nárok na voľno - prekážok v práci na strane zamestnanca