Jednotná registrácia DPH, e-fakturácia či povinnosti pre platformy ponúkajúce krátkodobé ubytovanie. Čo čaká firmy v najbližších rokoch v súvislosti s novou smernicou EÚ?
Prečo dochádza k reforme DPH na úrovni EÚ?
Daň z pridanej hodnoty (DPH) predstavuje pre rozpočty členských štátov EÚ zásadný zdroj príjmov – každoročne prináša približne 1 bilión eur. Dáta uvádzané v predkladacej správe smernice hovoria, že v roku 2021 tvorila DPH 18 % všetkých vybraných daní v EÚ. Jej význam sa však medzi jednotlivými krajinami líši. V Chorvátsku napríklad DPH priniesla až 37 % daňových príjmov, zatiaľ čo Belgicko a Luxembursko na nej boli závislé najmenej – len po 15 %. Na Slovensku jej podiel dosiahol 21 % zo všetkých vybraných daní. DPH je aj kľúčovou zložkou zdrojov financovania rozpočtu EÚ, do ktorého prináša miliardy eur ročne.
Vzhľadom na to, akú dôležitú úlohu DPH zohráva pre národné aj európske rozpočty, prebieha intenzívna diskusia o tzv. „medzere DPH“ – rozdiele medzi tým, čo by sa malo vybrať, a tým, čo sa v skutočnosti vyberie. V roku 2020 dosiahli tieto straty v európskej dvadsať sedmičke približne 93 miliárd eur, čo predstavuje asi 9 % očakávaných príjmov z DPH. Hlavnými príčinami sú karuselové a domáce podvody s DPH, ktoré často organizujú zločinecké skupiny, ale aj administratívne chyby, bankroty a legálne formy daňovej optimalizácie.
Aj keď EÚ každú sekundu prichádza o približne 3 000 eur na nevybranej DPH, tento rozdiel sa v posledných rokoch znižuje – najmä vďaka zlepšenej spolupráci medzi krajinami. Príkladom je Európska prokuratúra (EPPO), ktorá od svojho vzniku v roku 2021 odhalila viacero rozsiahlych podvodov s DPH. V novembri 2022 pri koordinovaných zásahoch v 14 štátoch odhalila pravdepodobne najväčší doterajší podvod s DPH, s odhadovanou škodou 2,2 miliardy eur.
Pre firmy je však dodržiavanie pravidiel DPH administratívne náročné. Musia denne sledovať množstvo transakcií, viesť účtovníctvo, vystavovať faktúry a pravidelne podávať DPH priznania. Pri cezhraničnom predaji sa táto záťaž ešte zvyšuje. Štúdie ukazujú, že ročné náklady na dodržiavanie povinností sa pohybujú od približne 3 000 eur pre mikropodniky po takmer 6 000 eur pre veľké firmy. Európska komisia preto v rámci svojho akčného plánu na spravodlivejšie a jednoduchšie zdaňovanie, ktorý má podporiť oživenie ekonomiky, pripravila legislatívny balík „DPH pre digitálny vek“. Čo táto legislatíva prinesie a na aké zmeny sa musia podnikatelia pripraviť?
Čo je cieľom smernice Vat in the Digital Age (ViDA)?
Smernica ViDA (skratka z anglického „Vat in the Digital Age“), ktorú predstavila Európska Komisia v roku 2022 a finálne bola schválená inštitúciami EÚ v marci 2025, modernizuje pravidlá DPH pre firmy pôsobiace v Európskej únii. Spravodajcom návrhu v Europarlamente bol slovenský europoslanec za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor. Nestál však pri samotnom zrode smernice, nakoľko ju Komisia predstavovala v čase, kedy ešte nepôsobil ako europoslanec.
Hlavné ciele smernice sú:
- Znížiť podvody s DPH, najmä v rámci cezhraničných transakcií.
- Zjednodušiť dodržiavanie predpisov o DPH pre podniky, najmä v digitálnej ekonomike.
- Znížiť výpadok DPH, ktorý ročne stojí európske krajiny miliardy.
Komisia ich chce dosiahnuť prostredníctvom troch pilierov z ktorých sa celá legislatíva skladá:
- Požiadavky na digitálne podávanie správ a elektronická fakturácia;
- Zaobchádzanie s DPH v platformovej ekonomike;
- Jednotná registrácia pre DPH v celej EÚ.
Realizácia týchto troch pilierov bude prebiehať počas celého nasledujúceho desaťročia. To znamená, že prvé časti smernice začínajú platiť už tento rok a smernica by mala byť kompletne implementovaná do roku 2035. Nižšie v článku podrobne približujeme čo každý pilier v praxi znamená, kedy jednotlivé časti legislatívy začnú platiť a na čo sa musia podnikatelia pripraviť.
Elektronická fakturácia a digitálne podávanie správ
Najrozsiahlejším pilierom ViDA je prechod na povinnú elektronickú fakturáciu pri cezhraničných transakciách EÚ a digitálne podávanie správ pre DPH. Jednotlivé opatrenia sa budú realizovať v troch termínoch:
- Od 15.4.2025 (20 dní po oficiálnom zverejnení návrhu)
- Od 1.7.2030
- Od 1.1.2035
Najdôležitejším termínom je 1.7.2030 – odvtedy budú podniky registrované pre DPH musieť vydávať štruktúrovanú elektronickú faktúru pre cezhraničné dodávky medzi firmami („B2B“) či medzi firmami a vládou („B2G“) v rámci EÚ. Hoci sa môže zdať, že faktúry sa už aj dnes bežne odosielajú elektronicky, treba si uvedomiť, že po novom podnikateľ neodošle faktúru napríklad v PDF formáte mailom odberateľovi. Odošle ju v stanovenom formáte cez štátom alebo EÚ určenú platformu. Keďže na pozadí budú dáta v štruktúrovanej podobe, uľahčí to finančným správam prácu s nimi.
E-faktúru bude potrebné vystaviť do 10 dní od dodania tovaru alebo služby, prípadne od prijatia platby, ak nastane skôr (dnes na Slovensku platí 15 dní). Ide o zásadnú zmenu oproti pôvodne navrhovanej dvojdňovej lehote. Ide však len o lehotu pre cezhraničné transakcie, smernica neurčuje, že musí platiť aj v prípade e-faktúr pre domáce platby, ak sa ich krajina rozhodne zaviesť. V prípade, že by Slovensko zaviedlo e-faktúru pre všetkých platiteľov DPH, Slovensko tak pri vnútroštátnych platobných operáciách môže ponechať súčasnú 15-dňovú lehotu. Hoci zjednotenie lehôt na vystavovanie faktúr pôsobí logicky a mnohé firmy ho vítajú, sú aj také, ktorým by to mohlo komplikovať podnikanie.
Firmy taktiež budú musieť poskytovať údaje o DPH daňovým úradom v reálnom čase alebo takmer v reálnom čase, čím sa fragmentované vnútroštátne systémy nahradia jednotným prístupom EÚ. Tradičné súhrnné výkazy pre transakcie v rámci EÚ budú nahradené hláseniami v reálnom čase, čo umožní rýchlejšie odhaľovanie podvodov.
Zatiaľ, do 1.7.2030, však Komisia členským štátom umožnila zaviesť postupne e-fakturáciu pre domáce platby bez toho, aby museli získať výnimku (povolenie) od Rady EÚ. Dôrazne odporúča tento krok, pretože postupné zavedenie e-fakturácie do termínu, od ktorého bude povinnosťou pre cezhraničné dodávky B2C a B2G, môže pomôcť malým a stredným firmám adaptovať sa na zmenu (zavádzanie e-fakturácie pre domáce platby je možné zhruba od polovice apríla 2025)
Následným podstatným termínom je 1.1.2035, odkedy sa zavedie úplná harmonizácia povinností elektronickej fakturácie a digitálneho podávania správ v členských štátoch EÚ, a to aj v prípade domácich transakcií, ak je to relevantné. V praxi to znamená, že členské štáty, ktoré mali pred 1. januárom 2024 povinnosť podávať domáce digitálne správy o transakciách v reálnom čase, zosúladia svoj systém so systémom EÚ (napríklad Maďarsko, ktoré má e-fakturáciu zavedenú už niekoľko rokov).
Smernica od roku 2035 teda zavádza povinnú e-fakturáciu pre všetky transakcie, vrátane tých domácich.
Jednotná registrácia DPH od 1.7.2028
V Európskej únii existujú tri tzv. jednotné kontaktné miesta (OSS), ktoré firmám uľahčujú nahlasovanie a platenie DPH za predaj tovarov a služieb ľuďom v rôznych členských štátoch – všetko na jednom mieste a v jednom jazyku.
Nový systém ViDA rozširuje tieto možnosti: vďaka nemu sa bude môcť ešte viac firiem raz registrovať a spravovať svoje daňové povinnosti online, bez potreby registrácie v každej krajine zvlášť. Napríklad predaj plynu či elektriny, alebo presun tovaru medzi skladmi v rôznych krajinách EÚ, bude možné jednoducho nahlásiť cez tento jednotný systém.
Európska rada okrem toho rozhodla, že zodpovednosť pri transakciách B2B sa prenesie z dodávateľov na kupujúcich, ak sa títo nachádzajú v inom členskom štáte. To bolo v niektorých prípadoch možné už pred zavedením ViDA a rýchlo sa to stáva štandardom. Táto časť smernice bude plne zavedená do praxe 1.7.2028.
Dôsledky e-fakturácie a digitálneho podávania správ o DPH – vyššia efektivita, potreba investícií či riziko úniku dát
Prechod na elektronickú fakturáciu a digitálne podávanie správ o DPH je veľmi významná zmena, ktorá si vyžaduje, aby firmy preskúmali a aktualizovali svoje súčasné postupy. Dôsledky sa pravdepodobne prejavia v celom podnikateľskom prostredí. Hoci hlavná zmena, ktorá má byť účinná od 1. júla 2030, je ešte pomerne vzdialená, nadnárodné firmy musia monitorovať povinnosti týkajúce sa elektronickej fakturácie a digitálneho podávania správ v celej EÚ a mimo nej už teraz. Mnohé z nich totiž nadobudnú účinnosť pred týmto dátumom.
Taktiež prijatie smernice a možnosť skoršieho zavedenia e-fakturácie na národnej úrovni spelo k otvoreniu témy e-faktúry na Slovensku. Ministerstvo financií predstavilo zámer novelizovať príslušný zákon tak, aby bola elektronická fakturácia na Slovensku zavedená k 1.1.2027. Súčasťou reformy má byť aj povinnosť v reálnom čase poskytovať finančnej správe údaje z vystavených aj prijatých elektronických faktúr v rámci tuzemských obchodov.
Od tohto opatrenia si štát sľubuje lepšiu kontrolu nad výberom daní, zníženie priestoru pre daňové podvody a efektívnejší výber DPH. Priebežný prístup k dátam z faktúr by mal pomôcť finančnej správe rýchlejšie identifikovať nezrovnalosti a predchádzať podvodnému správaniu.
Pre podnikateľov môže elektronická fakturácia priniesť viacero výhod – jednoduchšie a efektívnejšie obchodné procesy, nižšie náklady či spoľahlivejšiu výmenu údajov. Vďaka štandardizácii by sa navyše mali znížiť chyby spôsobené nejednotnými systémami.
Na druhej strane, zavedenie systémov elektronickej fakturácie bude vyžadovať od podnikateľov nemalé investície do nových IT systémov a v niektorých prípadoch aj skomplikovanie súčasných procesov či nové výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Novinky aj pre platformovú ekonomiku
Oblasťou, na ktorú sa ešte smernica zameriava, sú taktiež online platformy v sektore osobnej dopravy a krátkodobého prenájmu ubytovania, ktoré umožňujú osobám konajúcim individuálne (živnostníci, jednoosobovky) alebo malým podnikom, vo všeobecnosti oslobodeným od povinnosti registrácie a účtovania DPH, spojiť sa s veľkým počtom spotrebiteľov. Ide napríklad o platformy ako Uber, Airbnb či Booking.
Prijatím balíka ViDA musia platformy, ktoré sprostredkúvajú služby osobnej dopravy a krátkodobého ubytovania, samy vyberať a odvádzať DPH od poskytovateľov, ktorí nie sú platcami dane.
Vzhľadom na možnosť prístupu k širokej spotrebiteľskej základni tento obchodný model (online platformy) stavia malých poskytovateľov služieb do priamej konkurencie s tradičnými podnikateľskými subjektmi, ktoré sa kvalifikujú ako zdaniteľné osoby na účely DPH, čím dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže. Cieľom tohto opatrenia je prispieť k rovnejším podmienkam medzi online a tradičnými službami. Uvedená časť smernice bude od 1. júla 2028 dobrovoľná a od 1. júla 2030 povinná.
