Ako sa účtuje o poplatkoch v banke v jednoduchom a podvojnom účtovníctve? Kedy sú poplatky banke daňovo uznateľný výdavok?
V súvislosti s využívaním bankového účtu v banke sú obvykle spojené rôzne poplatky. Bežné sú poplatky za vedenie účtu, poplatky za výber hotovosti z bankomatu, poplatky za bankové výpisy, prípadne poplatky za bankové transakcie či vklad hotovosti. Poplatky banke sa v účtovníctve účtovnej jednotky zaraďujú medzi náklady (výdavky).
Povinnosť založenia bankového účtu v podnikaní
Podnikateľom zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť založiť si bankový účet, avšak, ak by podnikateľ bankový účet nemal, určite by mu to spôsobilo v praxi množstvo komplikácií. Jednou z nich je aj obmedzenie platieb v hotovosti. Tie sú možné len do sumy 5 000 EUR, čo vyplýva zo zákona 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Upozorňujeme, že v súčasnosti platí výnimka z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu, resp. mimoriadnej situácie. Limit platieb v hotovosti sa totiž nevzťahuje na hotovostné platby vykonané v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Viac o hotovostných platbách v čase pandémie si môžete prečítať v článku Neobmedzené platby v hotovosti počas núdzového stavu či mimoriadnej situácie?.
Ďalšie komplikácie by mohli nastať napríklad pri platení daní, odvodov, miezd či faktúr, ale aj so samotným prijímaním platieb. Preto je bežnou praxou, že podnikatelia bankové účty majú. V prípade živnostníkov (SZČO) býva obvykle otázkou, či si založia podnikateľský účet alebo budú používať svoj osobný účet, ak je takáto možnosť v súlade s obchodnými podmienkami banky.
Založenie bankového účtu živnostníka (SZČO) má množstvo výhod, napríklad:
- oddelenie výdavkov (nákladov) na podnikateľskú činnosť, od výdavkov (nákladov) na osobnú potrebu,
- väčšie oddelenie daňovo uznateľných nákladov (týkajúcich sa výlučne podnikania), od tých, ktoré nie sú daňovo uznateľné,
- nižšia náročnosť účtovania – pri oddelení podnikateľských financií od osobného bankového účtu, nemusí účtovník skúmať každú transakciu osobitne a určovať, či je daná transakcia spojená s podnikateľkou činnosťou, alebo osobnou spotrebou (obvykle si SZČO prevedie určitú sumu na svoj osobný účet a následne súkromné platby platí z tohto účtu). To má zároveň vplyv aj na náklady na účtovníctvo, ak je vedené externe, ktoré sa zabezpečením jednoduchosti účtovania môžu znižovať.
Účtovanie bankových poplatkov v jednoduchom účtovníctve
V súlade s Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74 sa o výdavkoch na účtoch v bankách účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách, podľa bankových výpisov. Účtovná jednotka zaúčtuje poplatok banke, v ktorej má vedený podnikateľský účet v peňažnom denníku, medzi výdavky v časti Služby v sume uvedenej na výpise z bankového účtu. Ide o daňový výdavok.
Príklad na zaúčtovanie bankového poplatku v jednoduchom účtovníctve
Živnostník Matej prijal dňa 30.4.2021 výpis z podnikateľského bankového účtu za mesiac apríl. Na bankovom výpise je uvedený poplatok za vedenie účtu v sume 4 eurá. Na základe bankového výpisu bude mať živnostník po zaplatení poplatku na bankovom účte zostatok 1 210 eur. Poplatok bude zaúčtovaný v peňažnom denníku nasledovne:
| Dátum | Doklad | Text | Peňažné prostriedky | Výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov | ||
| na bankovom účte | ||||||
| Príjem | Výdavok | Zostatok | Služby | |||
| 30.4.2021 | VBÚ | Poplatok banke | - | 4 EUR | 1 210 EUR | 4 EUR |
Účtovanie bankových poplatkov v podvojnom účtovníctve
O bankových poplatkoch sa účtuje výsledkovo, teda majú vplyv na výsledok hospodárenia.
V súlade opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sa o bankových poplatkoch bude účtovať na účte 568 - Ostatné finančné náklady, kde sa účtujú najmä náklady z peňažného styku, napríklad bankové výdavky, poistné a ďalšie.
S bankovými poplatkami je spojený úbytok peňažných prostriedkov na bankovom účte, keďže bankové poplatky si banka zrazí priamo z bankového účtu jej klienta. O tejto transakcií bude účtovník účtovať na základe bankového výpisu nasledovne:
| MD | D |
|---|---|
| 568 – Ostatné finančné náklady | 221 – Bankové účty |
Príklad na zaúčtovanie bankového poplatku v podvojnom účtovníctve
Účtovná jednotka ALFA, s.r.o. prijala dňa 30.4.2021 výpis z bankového účtu za mesiac apríl. Na bankovom výpise je uvedený poplatok za výber hotovosti z bankomatu v sume 4 eurá. Poplatok bude zaúčtovaný nasledovne:
| Dátum | Doklad | Text | Suma | MD | D |
|---|---|---|---|---|---|
| 30.4.2021 | VBÚ 4/21 | Bankové poplatky | 4 EUR | 568 | 221 |
Sú bankové poplatky daňovo uznateľný výdavok?
U právnickej osoby, ktorá vedie podvojné účtovníctvo (ide výlučne o podnikateľský účet firmy) budú poplatky banke daňovo uznateľným výdavkom.
U živnostníka (SZČO), ktorý vedie jednoduché účtovníctvo alebo uplatňuje daňovú evidenciu a má v banke vedený podnikateľský účet, výdavky na poplatky banke budú daňovo uznateľné. Avšak, ak živnostník má len osobný účet, ktorý využíva aj na podnikanie, nastáva problém s daňovou uznateľnosťou bankových poplatkov. Ak by šlo napríklad o poplatok za vklad tržby na účet, tento je možné priradiť priamo k zdaniteľným príjmom. Ak však ide napríklad o poplatok za vedenie účtu, jeho uznanie do daňových výdavkov v plnej výške by nemuselo byť správne. Zákon o dani z príjmov zjednodušene upravuje, že daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť len tie výdavky, ktoré boli vynaložené v súvislosti s podnikaním. Za daňový výdavok tak daňovník môže považovať len tú časť poplatku banke, ktorá sa vzťahuje na podnikanie, čo je v praxi veľmi ťažko preukázateľné. V tejto súvislosti by pravdepodobne bolo možné využiť prvý bod § 19, ods. 2 písm. t), ktorý upravuje, že daňovým výdavkom sú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje zdaňovanie vstupnej ceny automobilu zamestnancovi, a to:
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
