Živnosť popri materskej dovolenke v roku 2017

Norbert Seneši | 08.03.2017
Živnosť popri materskej dovolenke v roku 2017

Prehľad daňových a odvodových aspektov živnostenského podnikania matiek počas materskej dovolenky. Má živnosť vplyv na poberanie materského?

Živnostníčka nemá materskú dovolenku, voľno si určuje sama

Materská dovolenka a materská dávka navzájom spolu súvisia, ale neznamená to, že ak niekto nie je na materskej dovolenke, tak nemôže poberať materskú dávku. Potvrdzuje sa to práve v prípade ženy, ktorá je zároveň živnostníčkou. Materská dovolenka je upravená v § 166 až 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Zákonník práce sa však v súvislosti s materskou dovolenkou vzťahuje len na ženu v postavení zamestnanca. Žena ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník) nárok na materskú dovolenku nemá, pretože nie je zamestnancom. Že živnostníčka pred pôrodom nechce podnikať, si určuje sama a rovnako si určuje aj sama, kedy podnikať prestane. Z tohto dôvodu sa bližším podrobnostiam materskej dovolenky v tomto článku venovať nebudeme.

Materská dávka – podmienky na jej poberanie

Aj keď žena v postavení živnostníčky nemá nárok na materskú dovolenku, neznamená to, že nemá ani nárok na materskú dávku. Materské je dávka poskytovaná z nemocenského poistenia, na ktoré má po splnení určitých podmienok nárok aj žena-živnostníčka. Materská dávka je upravená v § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Živnostníčka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak mala živnostníčka v tomto období napríklad pozastavenú živnosť a neplatila sociálne odvody (mala sociálne poistenie prerušené), tak toto obdobie sa do potrebných 270 dní nemocenského poistenia nezapočítava.

Živnostníčka nemá materskú dovolenku, ale nárok na materské áno.

Živnostníčky teda budú mať nárok na materskú dávku len vtedy, ak si počas posledných dvoch rokov pred pôrodom platili buď dobrovoľne nemocenské poistenie alebo im povinnosť platiť nemocenské poistenie vzniklo z dôvodu prekročenia príjmov zo živnosti. Osobitnou podmienkou na to, aby samostatne zárobkovo činným osobám mohlo byť poskytnuté materské, je, že nesmú mať dlžoby na nemocenskom poistení za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (toleruje sa suma dlhu na nemocenskom poistení v úhrne nižšia ako 5 eur).

Ako si uplatniť vyplácanie materského a aká je dĺžka jeho poberania

Tehotnej živnostníčke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (ak porodila skôr, tak nárok vzniká odo dňa pôrodu). Materská dávka sa vypláca 34 týždňov od vzniku nároku na materské. Iná dĺžka vyplácania materskej dávky sa vzťahuje na tie ženy, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí alebo sú osamelé. Osamelá žena má nárok na poberanie materského počas 37 týždňov od vzniku nároku na materské a žena, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na poberanie materského počas 43 týždňov od vzniku nároku na materské.

Živnostníčka môže poberať materské 34 týždňov.

Ak živnostníčka splnila podmienku na poberanie materskej dávky, musí o jej vyplácanie požiadať miestne príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Žiadosť o vyplácanie materského tehotnej živnostníčke vystaví lekár (nie je voľne k dispozícii) spravidla na začiatku ôsmeho až šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Materská dávka bude následne vyplácaná mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa materské vypláca.

Výška materskej dávky v roku 2017

Výška materského je 70 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (vláda schválila návrh, aby sa od 1. mája 2017 výška materského zvýšila na 75 %, pričom túto zmenu musí ešte odhlasovať parlament). Materské sa poskytuje za konkrétne dni, za ktoré mala žena naň nárok. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie živnostníčky na účely materského upravujú ustanovenia § 54 zákona o sociálnom poistení a jeho určenie závisí od mnohých faktorov, predovšetkým od toho, či išlo o povinné alebo dobrovoľné nemocenské poistenie, kedy vzniklo a ako dlho trvalo. Zjednodušene je však možné povedať, že výška materského sa živnostníčke vypočítava približne so sumy určenej nasledovne: priemerný denný základ dane z príjmov zo živnosti neznížený o zdravotné a sociálne odvody v určitom rozhodujúcom období / 1,486.

Poberanie materského sa z prevádzkou živnosti nevylučuje

Podnikanie matky počas poberania materského je z hľadiska nevyhnutnosti nepretržitej starostlivosti o dieťa do istej miery náročné. Poberanie materskej dávky však trvá pomerne dlhú dobu, počas ktorej si niektoré matky nemôžu dovoliť opustiť svoje podnikanie alebo naopak, práve počas materskej dovolenky zistia, že podnikať chcú. S podporou partnera, rodiny a blízkych podnikanie matky počas poberania materského možné je. Poberanie niektorých sociálnych dávok súbežne s dosahovaním príjmu častokrát v podmienkach legislatívy nie je možné. Materská dávka medzi tieto dávky nepatrí.

Zákon o sociálnom poistení vo všeobecných podmienkach nároku na nemocenské dávky povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a ani v časti venovanej materskej dávke medzi podmienkami poberania materského príspevku neuvádza podmienku, že by matka poberajúca materskú dávku nemohla mať počas tohto obdobia príjem z podnikania.

Počas poberania materského môže matka podnikať bez obmedzení.

Z uvedeného vyplýva, že žena poberajúca materskú dávku môže počas tohto obdobia neobmedzene prevádzkovať živnosť, nemusí ju pozastavovať ani zrušovať, na materskú dávku jej v žiadnom prípade siahnuté nebude. Odlišná situácia však nastáva u zamestnanca, ktorý nastupuje na materskú dovolenku a poberá materské. U neho je poberanie materského a poberanie mzdy počas materskej dovolenky u toho istého zamestnávateľa a na základe tej istej zmluvy vylúčené.

Zdravotné odvody živnostníčky počas poberania materského v roku 2017

Pred tým, než žena-živnostníčka začala poberať materskú dávku, mohla platiť preddavky na zdravotné poistenie buď v minimálnej výške, vo výške vypočítanej na základe ročného zúčtovania poistného alebo dobrovoľne vo výške určenej sebou. V tomto období bola živnostníčka platiteľom zdravotného poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) je za osobu, ktorá poberá materské, platiteľom zdravotného poistenia štát. Podľa § 16 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení živnostníčka počas poberania materskej dávky nemá povinnosť odvádzať preddavky na zdravotné poistenie bez ohľadu na to, či v tomto období ďalej podniká alebo nie. Pre ženy-živnostníčky to znamená, že ak pred poberaním materskej dávky platili minimálne zdravotné odvody alebo odvody vypočítané na základe ročného zúčtovania poistného, odo dňa poberania materskej dávky ich platiť nemusia.

Počas poberania materského nemusí živnostník zdravotné odvody.

Okrem toho, v období poberania materskej dávky u žien-živnostníčok dochádza k súbehu platiteľov poistného a ak dobrovoľne chcú, môžu odvádzať aj v tomto období zdravotné odvody, pričom ich výšku si v tomto období môžu určiť sami. Následne bude týmto podnikateľkám (ako každý rok) vykonané ročné zúčtovanie poistného, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo aj nedoplatok na zdravotnom poistení. V prípade, že živnostníčka počas poberania materského podnikala a rozhodla sa v tomto čase neplatiť žiadne zdravotné odvody, s vysokou pravdepodobnosťou jej vyjde v ročnom zúčtovaní poistného nedoplatok.

Sociálne odvody živnostníčky počas poberania materského v roku 2017

Aj v prípade sociálnych odvodov mohli existovať u živnostníčky pred poberaním materského tri situácie: nemala povinnosť platiť sociálne poistenie, mala povinnosť platiť sociálne poistenie alebo si sociálne poistenie platila dobrovoľne. V zmysle § 140 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení živnostníčka počas poberania materského nemusí platiť žiadne sociálne odvody bez ohľadu na to, či v tomto období ďalej podniká alebo nie. V tomto období platí za ženu-živnostníčku poberajúcu materskú dávku dôchodkové poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity (posledná zložka sociálneho poistenia – nemocenské poistenie – sa v tomto období neplatí) štát mesačne zo sumy určenej ako 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. V roku 2017 tak štát platí za ženy-živnostníčky poberajúce materskú dávku dôchodkové poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity zo sumy 529,80 eura.

Počas poberania materského nemusíte platiť sociálne odvody.

Poznámka: Že sociálne poistenie za živnostníčky poberajúce materskú dávku z tejto sumy platí štát, je z pohľadu výpočtu budúceho dôchodku výhodné pre tie živnostníčky, ktoré povinnosť platiť sociálne odvody pred poberaním materskej dávky nemali, alebo ak takúto povinnosť mali, platili si ich z nižšieho vymeriavacieho základu ako je suma 529,80 eura. Naopak, nevýhodné z pohľadu výpočtu budúceho dôchodku to je pre tie živnostníčky poberajúce materskú dávku, ktoré pred poberaním materskej dávky mali povinnosť platiť sociálne odvody z vyššieho vymeriavacieho základu, ako je suma 529,80 eura. Aby tým na budúcom dôchodku nestrácali, odporúčame im v období poberania materskej dávky dobrovoľne si platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou pôvodného vymeriavacieho základu, z ktorého si platili sociálne odvody pred poberaním materskej dávky, a sumou 529,80 eura.

Na to, aby za vás v období materského platil sociálne odvody štát, nemusíte Sociálnu poisťovňu navštevovať a oznamovať jej to, vykoná to za vás automaticky. Rovnako sa po začatí poberania materskej dávky nemusíte odhlasovať zo Sociálnej poisťovne z dôvodu, že prestanete platiť sociálne odvody ako samostatne zárobkovo činná osoba. Po narodení dieťa je však potrebné Sociálnej poisťovni oznámiť rodné číslo dieťaťa, napr. zaslaním neoverenej fotokópie rodného listu dieťaťa. V opačnom prípade Vám môže byť vyplácanie materskej dávky pozastavené.

Poznámka: V súvislosti so začiatkom a koncom poberania materskej dávky dochádza v poistení u samostatne zárobkovo činnej osoby k dôležitým zmenám. Z tohto dôvodu vám odporúčame, aby ste bez zbytočného odkladu začiatok a koniec poberania materskej dávky oznámili vašej zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni.

TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť on-line z pohodlia domova.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: