Prekážky na strane zamestnávateľa a náhrada mzdy pri pružnom pracovnom čase

Ľubica Hanová | 19.12.2014
Prekážky na strane zamestnávateľa a náhrada mzdy pri pružnom pracovnom čase

Aké prekážky v práci definuje legislatíva ako tie, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ a aké sú jeho povinnosti voči zamestnancom?

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) §47 ods. 1, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nezabezpečí prácu svojmu zamestnancovi, hovoríme o prekážke v práci. Za každú prekážku v práci, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ, má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V tomto prípade ide o platené voľno, za ktoré mu patrí náhrada mzdy vo výške:

  • priemerného zárobku zamestnanca, ak prácu nemohol vykonávať z dôvodu poruchy strojov, výpadku dodávky surovín, chybných pracovných podkladov alebo iných prevádzkových príčin,
  • najmenej 50% priemerného zárobku, ak prácu nemohol vykonávať z dôvodu poveternostných podmienok,
  • najmenej 60% priemerného zárobku, ak existujú vážne prevádzkové dôvody, na základe ktorých nemôže zamestnávateľ prideliť zamestnancovi prácu.

Ak zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu z prevádzkových dôvodov, musí túto skutočnosť uviesť v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Túto situáciu môže zamestnávateľ vyriešiť tak, že rozvrhne pracovný čas zamestnanca nerovnomerne, aby prácu vykonávať mohol. Ak má zamestnanec pružný pracovný čas, zaniká povinnosť zamestnávateľa informovať o rozvrhnutí pracovného času minimálne týždeň dopredu.

Príklad

Zamestnávateľ pri platení svojich účtov z nezistených príčin už niekoľko mesiacov nezaplatil za elektrickú energiu. Nakoľko ide o firmu, v ktorej zamestnankyne šijú pracovné oblečenie, nemôžu vykonávať svoju prácu, keďže šijacie stroje bez elektrickej energie nefungujú. Zamestnávateľ im preto nariadil pracovné voľno. Podľa zamestnávateľa ide o pracovné voľno z prevádzkových dôvodov a bez dohody so zástupcami zamestnávateľov poskytol zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60% priemerného zárobku.

Keďže zamestnávateľ nevymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov prevádzkové dôvody, na základe ktorých nemôže zamestnancom prideľovať prácu, je povinný zamestnancom doplatiť náhradu mzdy vo výške 40% priemerného zárobku (nakoľko im musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku). Ak by dôvody uviedol v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, náhradu mzdy by doplatiť nemusel.

TIP: Rátajte mzdy vždy podľa aktuálnej legislatívy. V programe OLYMP štyri mesiace úplne zadarmo.

 

Peňažná náhrada za obmedzenie zárobkovej činnosti

V pracovnej zmluve sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, že po skončení pracovného pomeru, nebude môcť zamestnanec po dobu maximálne jedného roka vykonávať zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru. Takéto obmedzenie je možné dohodnúť, ak v priebehu trvania pracovného pomeru zamestnanec získal informácie a znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné (a ich zverejnenie by mohlo poškodiť bývalého zamestnávateľa). Zamestnávateľovi vzniká pohľadávka poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy, aspoň vo výške 50% priemerného mesačného zárobku, za každý mesiac trvania obmedzenia.

Zamestnávateľ okrem taxatívne vymedzených prekážok, môže zamestnancovi poskytnúť:

  • ďalšie dni pracovného voľna s náhradou alebo bez náhrady mzdy,
  • pracovné voľno z iných dôvodov ako priamo vymenovaných s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
  • pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
  • pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

Prekážky v práci v prípade pružného pracovného času

Pružný pracovný čas sa skladá zo základného pracovného času, ktorý určí zamestnávateľ a voliteľného pracovného času, ktorý si volí sám zamestnanec. Základný pracovný čas, je čas počas ktorého musí byť zamestnanec na pracovisku. Začiatok a koniec pracovnej zmeny si zamestnanec volí v rámci voliteľného pracovného času.

prevádzkový čas = základný pracovný čas + voliteľný pracovný čas

Náhrada mzdy za prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, závisí od toho:

  • či prekážka trvala počas základného alebo voliteľného pracovného času,
  • či prekážka vznikla na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca.

Prekážka v práci počas základného pracovného času sa považuje za výkon práce a zamestnancovi patrí náhrada mzdy.

Počas voliteľného pracovného času sa prekážka v práci považuje za ospravedlnenú prekážku v práci (nie za výkon), za ktorú nemá zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Výnimkou je prekážka, ktorá bola spôsobená na strane zamestnávateľa. Vtedy sa považuje za výkon práce a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy (najviac v rozsahu prevádzkového času). Ak by zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky celý prevádzkový čas z dôvodov na jeho strane, je povinný zameškaný čas odpracovať.

Príklad

V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pružný pracovný čas, pričom základný pracovný čas je od 9.00 do 15.00. Voliteľný pracovný čas je od 7.00 do 9.00 a od 15.00 do 17.00. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi potvrdenie o návšteve lekára v zdravotníckom zariadení v čase od 8.00 do 10.00.

Návšteva lekára v čase:

  • od 8.00 do 9.00, sa bude považovať za ospravedlnenú prekážku v práci bez nároku na náhradu mzdy,
  • od 9.00 do 10.00, sa bude považovať za prekážku v práci, za ktorú mu bude poskytnutá náhrada mzdy.

O autorovi

Ing. Ľubica Hanová

Audit Associate v spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. a absolventka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: