Koronavírus a pracovné právo - 15 dôležitých otázok

Čo (ne)môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi v súvislosti s koronavírusom? Kto môže rozhodnúť o karanténe? Má zamestnanec počas karantény nárok na náhradu mzdy?

Aktuálne celú Európu sužuje šírenie nového ochorenia, označovaného ako koronavírus (COVID-19). Obavy z nákazy majú aj zamestnávatelia a samotní zamestnanci, a to nielen v prípadoch, ak sa má do práce vrátiť kolega, ktorý bol v rizikovej krajine (napr. na dovolenke alebo pracovnej ceste v severných častiach Talianska).  

Môže zamestnávateľ od zamestnanca žiadať informáciu o tom, či bol vo svojom voľnom čase v krajine postihnutej koronavírusom?

Áno, môže, a to za účelom plnenia si povinnosti starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých zamestnancov. Záujem zamestnávateľa zabrániť šíreniu koronavírusu na pracovisku a tým ochrániť ostatných pracovníkov je v tomto prípade vyšší ako záujem zamestnanca na ochrane jeho súkromia.

Môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu do rizikovej krajiny?

Vo všeobecnosti platí, že zamestnanec môže byť zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu len vtedy, ak takáto možnosť priamo vyplýva z povahy dohodnutého druhu práce alebo ak je dohodnutá v pracovnej zmluve. Inak ho zamestnávateľ môže vyslať len s jeho súhlasom.

Odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ohľadne necestovania do rizikových krajín (Taliansko, Čína) nie je záväzné, tzn., že nemá žiaden vplyv na právo zamestnávateľa vyslať zamestnanca na pracovnú cestu do týchto krajín. Napriek tomu je nutné, aby každý zamestnávateľ, najmä z dôvodu jeho zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca pri práci, zvážil nevyhnutnosť pracovnej cesty.

Môže zamestnávateľ zakázať vycestovať svojím zamestnancom vo voľnom čase do zahraničia, resp. do krajín postihnutých koronavírusom?

Nie. Zamestnávateľ nemôže svojmu zamestnancovi zakázať vycestovať počas jeho dovolenky do zahraničia (či už do rizikovej alebo nerizikovej krajiny). Vyplýva to z toho, že zamestnávateľ nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo jeho zamestnanec robí vo voľnom čase. Môže mu však odporučiť, aby do niektorých krajín necestoval. 

Aké možnosti má zamestnávateľ, ak chce predísť šíreniu koronavírusu na pracovisku?

Zamestnávateľ môže zabrániť potenciálnemu šíreniu nového koronavírusu napríklad týmito spôsobmi:

  • obmedzí (zruší) pracovné cesty do zahraničia a nahradí ich videokonferenciami, 
  • zamestnancovi s podozrením alebo s príznakmi koronavírusu odporučí, prípadne ho upozorní alebo vyzve, aby nechodil do práce, ale ostal doma a vyhľadal lekársku pomoc,
  • ak svojim zamestnancom poskytuje ako benefit prácu z domu (tzv. home office), môže sa s rizikovým zamestnancom dohodnúť na takomto spôsobe výkonu práce počas inkubačného obdobia (14 dní),
  • dohodne čerpanie dovolenky s potenciálne nakazeným zamestnancom na nevyhnutný čas alebo čerpanie náhradného voľna, ak ho zamestnanec ešte nevyčerpal,
  • s rizikovým zamestnancom sa dohodne na platenom alebo neplatenom voľne počas inkubačnej doby.   

Podrobnejšie informácie o možnostiach zabránenia šírenia koronavírusu na pracovisku si prečítajte v článku Povinnosti zamestnávateľa pri koronavíruse

Parlament v súvislosti s riešením dopadov pandémie COVID-19 schválil aj zmeny v Zákonníku práce, ktoré nájdete v článku Novela Zákonníka práce od 4. 4. 2020 prijatá v súvislosti s koronavírusom.

Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi, aby pre koronavírus neprišiel do práce?

Áno. Ak to urobí ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce).

Zamestnanec má počas trvania tejto prekážky nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku

Má zamestnávateľ právo nariadiť rizikovému zamestnancovi dovolenku zo dňa na deň kvôli koronavírusu?

Prečítajte si tiež

Nie. Aj keď čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, nemôže sám od seba zamestnancovi s podozrením na koronavírus, nariadiť čerpanie dovolenky zo dňa na deň.

Určené čerpanie dovolenky musí byť zamestnancovi oznámené aspoň 14 dní vopred. Táto lehota môže byť výnimočne skrátená, ale len so súhlasom zamestnanca. Čerpanie dovolenky zo dňa na deň je teda možné len na základe dohody zamestnávateľa s rizikovým zamestnancom.

Ak je zamestnávateľ vopred oboznámený (min. 14 dní) s cestovaním zamestnanca do rizikovej krajiny, môže mu jednostranne nariadiť čerpanie dovolenky na (inkubačné) obdobie nasledujúce po návrate zo zahraničia.

Môže dať zamestnávateľ zamestnancovi platené voľno kvôli koronavírusu?

Áno. Zamestnávateľ môže poskytnúť rizikovému zamestnancovi platené voľno (s náhradou mzdy), a to:

  • z iných dôvodov ako sú priamo uvedené v Zákonníku práce (t. j. nad rámec zákona) – napr. ak je v internej smernici alebo kolektívnej zmluve zakotvené poskytovanie plateného zdravotného voľna (tzv. sick days) v rozsahu niekoľkých dní v roku pri náhlych ochoreniach zamestnanca,
  • na žiadosť tohto zamestnanca – t. j. keď sám rizikový zamestnanec o to požiada (najlepšie písomne).

Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi neplatené voľno kvôli koronavírusu?

Nie. Zamestnávateľ nemôže potenciálne nakazenému zamestnancovi jednostranne nariadiť neplatené voľno (bez náhrady mzdy), a to ani z dôvodu návratu z postihnutej krajiny. Nemôže ho žiadnym spôsobom nútiť do čerpania neplateného voľna. Na čerpanie takéhoto voľna sa vyžaduje dohoda zamestnanca so zamestnávateľom.

Kto môže rizikovému zamestnancovi nariadiť karanténu pre koronavírus?

Karanténne opatrenie môže nariadiť len Úrad verejného zdravotníctva SR, resp. regionálne úrady verejného zdravotníctva (nie zamestnávateľ, ani lekár). Karanténa predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca

Na ktorých zamestnancov sa vzťahuje karanténne opatrenie od 10. 3. 2020?

Od 10. 3. 2020 platí karanténne opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR: Všetci občania, vrátane osôb zamestnaných na Slovensku, ktorí sa v období od 10. 3. 2020 vrátili z Číny, Južnej Kórei, Iránu a Talianska musia bezprostredne po návrate do SR oznámiť túto skutočnosť (telefonicky, e-mailom) svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý rozhodne o ich izolácii v domácom prostredí.

Prečítajte si tiež

Tým začala platiť nútená (povinná) 14-dňová karanténa pre osoby vracajúce sa z postihnutých krajín, vrátane ich rodinných príslušníkov, s ktorými žijú v domácnosti. V prípade nerešpektovania tohto opatrenia, hrozí pokuta do výšky 1 650 eur.

Aké povinnosti má zamestnanec, keď mu bola nariadená karanténa?

Ak bola zamestnancovi nariadená karanténa, v dôsledku čoho bol uznaný dočasne PN, je bez zbytočného odkladu (t. j. hneď ako je to možné) povinný informovať zamestnávateľa (telefonicky alebo e-mailom) o takejto prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní.    

Je zamestnávateľ povinný ospravedlniť zamestnanca v práci z dôvodu nariadenej karantény?

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas karantény (141 ods. 1 Zákonníka práce). Ak zamestnanec informuje zamestnávateľa o existencii prekážky v práci (o nariadenej karanténe), zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci počas trvania karanténneho opatrenia

Článok pokračuje pod reklamou

Má zamestnanec nárok na náhradu mzdy počas karantény?

Áno. Rizikový zamestnanec má nárok na náhradu mzdy (príjmu) počas nariadeného karanténneho opatrenia. 

Do 10. dňa karantény má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa:

  • od 1. do 3. dňa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu,
  • od 4. do 10. dňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Prečítajte si tiež

Od 11. dňa karantény mu vzniká nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Ako si pri koronavíruse treba uplatniť nárok na nemocenské nájdete v článku Postup pri vybavení PN a OČR v súvislosti s koronavírusom alebo OČR a zatvorené školy a škôlky pre koronavírus

Môže zamestnanec pracovať počas nariadenej karantény?

Ak bola rizikovému zamestnancovi nariadená nútená karanténa v domácom  prostredí, môže po dohode (aj ústnej) so zamestnávateľom pracovať z domu (tzv. home office), za predpokladu, že zamestnávateľ takúto možnosť svojím zamestnancom poskytuje a ak to zdravotný stav daného pracovníka a jeho pracovná pozícia dovoľuje.

V takom prípade zamestnancovi patrí bežná odmena za prácu (mesačná mzda), nie náhrada mzdy.

Čo v prípade, keď bude pre karanténu zatvorená celá firma?

Aj v tomto prípade sa ide o prekážku na strane zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ bude musieť znášať náklady na mzdy zamestnancov (v sume priemerného zárobku zamestnanca).     

Aké povinnosti má zamestnávateľ, ak sa na pracovisku u zamestnanca potvrdil koronavírus, prípadne, či musí ísť firma do karantény, približujeme v článku Koronavírus na pracovisku a povinná karanténa.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Nový formulár žiadosti o pandemické nemocenské

Sociálna poisťovňa chce urýchliť vybavovanie pandemickej PN po celoplošnom testovaní. Pripravila preto nový formulár a mierne sa mení tiež postup žiadania.

Pravidlá pre zamestnancov a zamestnávateľov po celoplošnom testovaní na COVID–19

Testovanie prítomnosti koronavírusu na Slovensku so sebou prináša isté zmeny v Zákonníku práce a Zákone o BOZP. Aké sú nové povinnosti zamestnávateľa a ako postupovať, ak sa zamestnanec testovania nezúčastnil?

Pandemický rodičovský príspevok bude od novembra opäť v platnosti

Vláda schválila opätovné zavedenie pandemického rodičovského príspevku od 1. novembra 2020. Cieľom je podporiť v čase zhoršenej epidemiologickej situácie rodičov, ktorí by si po ukončení vyplácania rodičovského príspevku nemohli zabezpečiť príjem vlastným úsilím.

Pandemická OČR a PN: Aké sú podmienky nároku?

Sprísňovanie opatrení, povinné karantény a zatváranie škôl núti mnohých zamestnancov zostať doma. Kedy vzniká nárok na pandemickú OČR či PN a aký vplyv na dávky má účasť na celoplošnom testovaní?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky