Koronavírus na pracovisku a povinná karanténa

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa na pracovisku objavilo ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom? Musí celá firma do karantény?

Základom je prevencia pred šírením COVID-19 spôsobeným koronavírusom

Zamestnanci vracajúci sa z rizikových oblastí, sú povinní túto skutočnosť neodkladne nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, podrobiť sa povinnej 14 dňovej karanténe a sledovať svoj zdravotný stav, počas tejto doby. V prípade objavenia sa príznakov ochorenia COVID-19 (horúčka, kašeľ, ťažkosti s dýchaním) má zamestnanec bezodkladne telefonicky kontaktovať všeobecného lekára alebo príslušné RÚVZ a informovať ho o príznakoch a cestovateľskej anamnéze a riadiť sa pokynmi zodpovednej osoby.

Zamestnávateľ je zasa povinný z hľadiska BOZP uplatňovať všeobecné zásady prevencie, ku ktorým patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Ak je zamestnávateľ oboznámený s cestovateľskou anamnézou zamestnanca, nesmie povoliť vstup tohto zamestnanca na pracovisko, ale poskytnúť mu náležité kompenzácie, ako sú:

  • ospravedlnená neprítomnosť v práci z konkrétnych dôvodov (napr. z dôvodu podrobenia sa karanténe),
  • povoliť zamestnancovi pracovať z domu,
  • umožniť čerpanie dovolenky, prípadne náhradného voľna,
  • tzv. nepridelenie práce zamestnancovi, kedy zamestnávateľ nemusí rizikovým zamestnancom umožniť výkon práce na pracovisku s cieľom prevencie.

Čo ak sa zamestnanec s COVID-19 na pracovisku vyskytoval?

Ak sa u zamestnanca riadne pracujúceho na svojom pracovisku preukážu pozitívne výsledky na COVID-19, je z hľadiska protiepidemiologických opatrení potrebné určiť, či ďalšie osoby vyskytujúce sa na pracovisku boli v úzkom kontakte s nakazeným zamestnancom.

Za osobu v úzkom kontakte sa považuje:

  • osoba žijúca v jednej domácnosti s nakazenou osobou,
  • osoba v úzkom fyzickom kontakte s nakazeným,
  • osoba, ktorá bola v rovnakej miestnosti, dopravnom prostriedku atď. s nakazeným viac ako 15 minút a na vzdialenosť menej ako 2 metre.

Ak zamestnanci boli v úzkom kontakte s nakazenou osobou, pracovník príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva môže určiť rôzne protiepidemiologické opatrenia, v závislosti od úrovne kontaktu s nakazeným.

K týmto opatreniam patrí napr.:

  • podrobenie sa povinnej 14 dňovej karantény, s vykonaním testov na ochorenie COVID-19,
  • domáca izolácia s možnosťou vyššie spomínaných kompenzácií,
  • obmedzenie pracovných činností, ako je napr. skrátenie pracovnej doby.
  • čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna po dohode so zamestnávateľom,
  • vytvorenie viacerých menších pracovných skupín, aby sa tak zabránilo práci vo veľkých kolektívoch a miešaniu zamestnancov v rámci skupín.
Prečítajte si tiež

Nasledujúce príklady ilustrujú situácie, ktoré môžu nastať, no treba upozorniť, že konkrétne opatrenia v konkrétnej firme budú závisieť od vyhodnotenia konkrétnej situácie regionálnym úradom verejného zdravotníctva v konkrétnom prípade a čase.

Príklad 1: U zamestnanca skladu s pozitívnou cestovateľskou anamnézou firmy Z sa potvrdilo ochorenie COVID-19. Okrem neho pôsobia na pracovisku počas jednej zmeny traja ľudia, ktorí boli s nakazeným zamestnancom v úzkom kontakte. Z hľadiska zabráneniu šírenia ochorenia, je pre týchto zamestnancov nariadená karanténa. V zmysle zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnancov v práci počas karantény. A v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca majú zamestnanci počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia. Od jedenásteho dňa majú zamestnanci, za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uvedené postupy platia v prípade, ak sa zamestnanci so zamestnávateľom nedohodnú inak, napr. že budú v čase karantény čerpať dovolenku, prípadne náhradne voľno. Ak zamestnanci karanténne opatrenia nerešpektujú, vystavujú sa riziku pokuty do výšky 1650 Eur.

U dvoch zamestnancov tej istej spoločnosti, pracujúcich v kanceláriách, s ktorými neprichádzal nakazený do úzkeho kontaktu, môže zamestnávateľ na základe odporúčaní príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, nariadiť skrátenú pracovnú dobu a poučiť zamestnancov, aby si po dobu 14 dní sledovali príznaky ochorenia COVID-19. Ďalej je povinný vybaviť všetkých zamestnancov účinnými OOPP (rúčka, respirátory, rukavice) a vybaviť pracovisko základnými hygienickými pomôckami (antibakteriálne mydlá prípadne gély na ruky, jednorazové utierky).

Článok pokračuje pod reklamou

Príklad 2: U zamestnanca s pozitívnou cestovateľskou anamnézou firmy Z sa potvrdilo ochorenie COVID-19. Pracovné pôsobisko tohto zamestnanca sa nachádza na 3. poschodí v tzv. open office kancelárii, v ktorej okrem neho pôsobí 9 ľudí. Z hľadiska zabráneniu šírenia ochorenia, je pre týchto zamestnancov nariadená domáca izolácia a výkon práce z domu. U zamestnancov pracujúcich na 4. poschodí, s ktorými neprichádzal nakazený do úzkeho kontaktu, môže zamestnávateľ na základe odporúčaní príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, nariadiť skrátenú pracovnú dobu a poučiť zamestnancov, aby si po dobu 14 dní sledovali príznaky ochorenia COVID-19. Ak zamestnanci domácu izoláciu nerešpektujú, vystavujú sa riziku pokuty do výšky 1650 Eur. 

Záver

Prečítajte si tiež

Momentálne sú z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie zatvorené viaceré prevádzky, ktorých dočasné vyradenie neohrozí každodenný chod spoločnosti, aby sa tak zabránilo možnému šíreniu nákazy v kolektívoch zamestnancov. Avšak v prípade, že nie je možné uzatvoriť prevádzku (zamestnanci skladov, predavačky, zamestnanci pošty a pod.), musí zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnancov účinné OOPP a vybaviť pracovisko hygienickými prostriedkami. Ďalej je povinný určiť také pracovné postupy a opatrenia, aby sa zabránilo možnému šíreniu ochorenia, a to napríklad:

  • nariadiť zamestnancom nosenie ochranných rúšok/respirátorov (prípadne rukavíc),
  • obmedziť pohyb a koncentráciu väčšieho množstva ľudí na pracovisku,
  • nepreradzovať zamestnancov na iné pracovné zmeny,
  • alebo skrátiť pracovný čas zamestnancov.

V prípade podozrení na ochorenie COVID-19 u svojho zamestnanca musí zamestnávateľ túto skutočnosť nahlásiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a riadiť sa pokynmi zodpovedného pracovníka.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Pandemická OČR končí: od 1.9.2023 sa už nebude vyplácať

Sociálna poisťovňa prestane od 1.9.2023 poskytovať pandemické ošetrovné. Čo bude zrušenie tejto dávky znamenať v praxi?

Bezpečie a pohodlie pre tehotné zamestnankyne pracujúce v priemysle

Austrálčanka využila dieru na trhu a začala podnikať s pracovným oblečením pre ženy pracujúce v mužských odvetviach. K nápadu ju priviedla negatívna skúsenosť tehotnej kolegyne.

Znovurozhodnutie o nároku na pandemické ošetrovné

Pri pandemickom ošetrovnom môže poistenec požiadať o znovurozhodnutie o jeho nároku. Sociálna poisťovňa informuje, kedy je to možné a pripája tiež praktické príklady.

Znovu posúdenie pandemickej OČR pri zvýšení príjmov

Rodičia, ktorým sa od roku 2020 zmenila výška príjmov, môžu požiadať o nové posúdenie pandemickej OČR. Postup, formulár žiadosti aj podmienky.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky