Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2016

Norbert Seneši | 26.01.2017
Kto (ne)musí podať daňové priznanie za rok 2016
Kedy je fyzická či právnická osoba povinná za rok 2016 podať daňové priznanie pre daň z príjmov a naopak, kedy povinnosť podať daňové priznanie nemá?

Obchodné spoločnosti musia daňové priznanie za rok 2016 podať za každých okolností

Daňové priznanie právnických osôb upravuje § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V prípade obchodných spoločnosti (s.r.o., a.s., v.o.s., k.s., j.s.a.) platí, že daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sú povinné podať vždy. Daňové priznanie by obchodná spoločnosť nemusela podať jedine v tom prípade, ak by v zdaňovacom období mala len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, čo je v praxi veľmi málo pravdepodobné.

Firma musí daňové priznanie podať v každom prípade.

Vo všeobecnosti teda platí, že firmy sú povinné podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie bez ohľadu na to, aké príjmy dosiahli alebo kedy vznikli. Zákon o dani z príjmov však v § 49 vymedzuje pre iné právnické osoby (napríklad rozpočtové organizácie, právnické osoby nezaložené na podnikanie, občianske združenia) niekoľko výnimiek, kedy nie sú tieto právnické osoby povinné podávať daňové priznanie. V tomto článku sa im však bližšie venovať nebudeme.

Všeobecné pravidlo (ne)povinnosti podávať daňové priznanie fyzickej osoby podľa výšky jej príjmov

Úplne odlišná situácia ohľadom povinnosti podávať daňové priznanie je pri fyzických osobách. V zákone o dani z príjmov v § 32 ods. 1 je uvedené všeobecné pravidlo, ktoré ustanovuje, do akej výšky príjmov nie je fyzická osoba povinná podávať daňové priznanie a od akej výšky príjmov je povinná podávať daňové priznanie. Všeobecne platí, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy nepresahujúce 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ale dosiahol daňovú stratu.

(Ne)povinnosť podať daňové priznanie závisí od výšky príjmov.

Pre rok 2016 bola ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 3 803,33 eura (19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru 2016). Pre rok 2016 teda platí, že daňové priznanie za rok 2016 je povinná podať fyzická osoba, ktorá v roku 2016 dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce 1 901,67 eura. Daňové priznanie za rok 2016 je fyzická osoba povinná podať aj vtedy, ak za rok 2016 dosiahla zdaniteľné príjmy nepresahujúce 1 901,67 eura, ale vykazuje daňovú stratu. Zjednodušené povedané, ak mal niekto v roku 2016 akékoľvek zdaniteľné príjmy, ktoré spolu nepresiahli sumu 1 901,67 eura a nedosiahol daňovú stratu, nemusí za rok 2016 podávať daňové priznanie.

Ďalej je v zákone o dani z príjmov uvedených aj niekoľko výnimiek zo všeobecnej povinnosti podávať daňové priznanie týkajúcich sa predovšetkým zamestnancov.

Príklad na overenie povinnosti podávať daňové priznanie: Lucia bola počas celého roku 2016 živnostníčkou. Za rok 2016 dosiahla zdaniteľné príjmy spolu vo výške 10 000 eur a daňové výdavky spolu vo výške 5 000 eur. Keďže za rok 2016 zdaniteľné príjmy Lucie presiahli sumu 1 901,67 eura, je povinná za rok 2016 podať daňové priznanie k dani z príjmov. Rovnako by povinnosť podať daňové priznanie mala aj vtedy, ak by jej príjmy nepresiahli sumu 1 901,67 eura, ale dosiahla by daňovú stratu (napríklad zdaniteľné príjmy by boli vo výške 1 000 eur a daňové výdavky by boli vo výške 2 000 eur).

Čo sa započítava do hraničnej sumy 1 901,67 eura rozhodujúcej pre povinnosť podávať daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016

Veľmi dôležité je vedieť, čo sa započítava a čo sa nezapočítava do hraničnej sumy 1 901,67 eura rozhodujúcej pre vzniknutie alebo nevzniknutie povinnosti podávať daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016. Do tejto sumy sa započítavajú len zdaniteľné príjmy fyzických osôb a veľmi dôležité je, že sa tým myslia hrubé príjmy (nie čistá mzda alebo čisté príjmy po odpočítaní výdavkov, odvodov a podobných položiek). Zdaniteľné príjmy sú tie príjmy, ktoré sú predmetom dane a ktoré nie sú oslobodené od dane. Príjmy, ktoré sú predmetom dane fyzických osôb, sú uvedené v § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov (ide napríklad o príjmy zo zamestnania, príjmy zo živnosti, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a podobne). Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane fyzických osôb sú uvedené v § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov (ide napríklad o príjmy získané darovaním, dedením).

Do hraničnej sumy 1 901,67 eura sa započítavajú len zdaniteľné príjmy.

Príjmov oslobodených od dane z príjmov je veľmi veľa a sú uvedené v § 9 zákona o dani z príjmov. Môže ísť napríklad o príjmy z predaja hnuteľnej veci, ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, alebo o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti nepresahujúce 500 eur a mnoho iných. Do sumy 1 901,67 eura rozhodujúcej pre povinnosť podávať daňové priznanie sa nezapočítavajú ani príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou (napríklad úroky na bankovom účte alebo finančná výhra v lotérii) a daň vybraná zrážkou, ak sa ju v osobitných prípadoch daňovník nerozhodol považovať za preddavok na daň z príjmov.

Príklad na overenie povinnosti podávať daňové priznanie: Michal bol istý čas roku 2016 študentom a popri škole pracoval na dohodu o brigádnickej práci študentov. Z dohody mal príjem spolu 500 eur. Po skončení štúdia bol nejaký čas nezamestnaný a nakoniec si v závere roku 2016 založil živnosť a začal podnikať. Z podnikania dosiahol príjmy vo výške 1 000 eur a jeho výdavky boli vo výške 300 eur. Počas roku 2016 ešte predal svoj automobil za 3 000 eur (nebol zahrnutý to obchodného majetku slúžiaceho na podnikanie). Aj keď Michalove príjmy v roku 2016 dosiahli spolu 4 500 eur, nie je povinný podať daňové priznanie. Zdaniteľné príjmy Michala totižto boli len vo výške 1 500 eur (príjmy z dohody a príjmy zo živnosti), nepresahujú sumu 1 901,67 eura a nedosiahol daňovú stratu. Príjem vo výške 3 000 eur z predaja automobilu je príjmom oslobodením od dane z príjmov.

Kedy musí/nemusí zamestnanec podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016

Osobitne je v zákone o dani z príjmov upravená povinnosť podávať daňové priznanie pre fyzické osoby, ktoré mali v roku 2016 len príjmy zo závislej činnosť, tzn. len príjmy zo zamestnania na základe pracovného pomeru, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, odmeny za výkon funkcie vo volebnej komisii a iné). Pri zamestnancoch, ak boli len zamestnancami a iné príjmy nemali, často dochádza k situácii, že nie sú povinní podávať daňové priznanie bez ohľadu na to, aké vysoké boli ich príjmy. Dôvodom je, že vo väčšine prípadov postačuje, aby bolo zamestnancovi riadne vykonané ročné zúčtovanie dane. Zákon o dani z príjmov vymenúva situácie, kedy je zamestnanec povinný podávať daňové priznanie. V ostatných prípadoch zamestnanci nie sú povinný podávať za rok 2016 daňové priznanie.

Fyzická osoba, ktorá mala v roku 2016 len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (len príjmy zo zamestnania) presahujúce sumu 1 901,67 eura, je povinná za rok 2016 podať daňové priznanie ak:

  • zamestnanec nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
  • zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, ale nepredložil mu do 15. februára 2017 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania dane od každého zamestnávateľa,
  • jej príjmy plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane z príjmov a ani zahraničným platiteľom dane z príjmov (tzn. zamestnancovi z tohto dôvodu neboli z miezd zrážané preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti),
  • jej príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí (tzn. ak napríklad fyzická osoba bola zamestnaná časť alebo celý rok u zahraničného zamestnávateľa) okrem prípadov, keď ide o príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu (veľvyslanectvo) na území Slovenskej republiky a zamestnanec požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo ide o príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,
  • nemožno z jej príjmov zraziť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z dôvodu nepeňažného plnenia (napríklad ak nepeňažné plnenie tvorilo celú alebo väčšiu časť mzdy zamestnanca a nebolo možné vykonať zrážku preddavkov na daň z príjmov ani v neskorších mesiacoch a zamestnanec nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročné zúčtovania dane),
  • zamestnanec je povinný zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu, že mu bola v roku 2016 vyplatená suma zo starobného dôchodkového sporenia (druhý pilier) podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a tento zamestnanec si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príspevky na starobné dôchodkové sporenie uplatnil ako nezdaniteľnú časť základu dane,
  • zamestnanec je povinný zvýšiť základ dane z príjmov z dôvodu, že mu bol v roku 2016 vyplatený predčasný výber z doplnkového dôchodkového sporenia (tretí pilier) podľa § 19 zákona č. 650/2004 Z. z o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov a tento zamestnanec si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie uplatnil ako nezdaniteľnú časť základu dane.

Zamestnanci sú na základe vyššie uvedeného v praxi najčastejšie povinní podávať daňové priznanie vtedy, ak ich príjmy za rok 2016 presiahnu 1 901,67 eura a nebolo im vykonané ročné zúčtovanie dane, k ročnému zúčtovaniu dane nepredložili potvrdenia o príjmoch od všetkých zamestnávateľov, pracovali v zahraničí, mali príjmy zo živnosti, mali príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a podobne.

Príklad na overenie povinnosti podávať daňové priznanie zamestnanca: Marta v roku 2016 pracovala ako zamestnanec u dvoch slovenských zamestnávateľov. Spolu zarobila 8 000 eur. V lehote do 15. februára 2017 požiadala posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane a predložila mu k tomu od predchádzajúceho zamestnávateľa potvrdenie o príjmoch. Z tohto dôvodu nie je Marta povinná podávať daňové priznanie za rok 2016. Ak by ale Marta nepožiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane alebo by mu k nemu nepredložila doklady aj od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, musela by za rok 2016 podať daňové priznanie. Rovnako by jej vznikla povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016 aj vtedy, ak by napríklad v roku 2016 pracovala aj v zahraničí alebo by mala príjem z podnikania alebo príjem z prenájmu nehnuteľnosti prevyšujúci 500 eur (do 500 eur sú príjmy z prenájmu nehnuteľností oslobodené od dane).

O autorovi

Ing. Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. .

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: